Žijeme v meste hluku, ničia nás cesty

Hygienici odobrili heliport medzi domami pri zimnom štadióne, hoci sa im nepozdáva. Pokiaľ by išlo len o záchranu života, hluk by neposudzovali, hovorí zástupkyňa regionálneho hygienika Jindra Holíková.

Európska agentúra pre životné prostredie zverejnila ešte v roku 2009 výsledky, podľa ktorých patri Bratislava k najhlučnejším hlavným mestám v Európe. Je to tak?

„Agentúra urobila výskum na základe toho, koľko ľudí v hlavných mestách je vystavených nadmernému hluku. V Bratislave je to tak, že cesty sú obstavané vysokými domami, kde žije veľa ľudí, preto to tak štatisticky vychádza. Rozhodne to ale neznamená, že Bratislava je najhlučnejším mestom. Problémom Bratislavy je aj to, že nemá okruh, diaľničný obchvat mesta."

Takže výsledky vznikli preto, že v Bratislave stoja pri cestách hneď domy?

„Presne tak. Dominantným zdrojom hluku je dnes doprava."

Sú to najmä autá?

„Autá, ale aj železničné trate i električky majú tiež podiel na hlučnosti. Letisko je takisto prakticky v meste. Na cestách postupne pribúdajú doprava a hluk sa zhoršuje, no my ako regionálny úrad verejného zdravotníctva nemáme možnosť zasiahnuť, lebo ani správca komunikácie nemôže povedať, že tu môže prejsť len sto áut a dosť. Požiadavky sa dajú uplatniť iba pri nových komunikáciách alebo ich rekonštrukciách."

Čím viac áut, tým je hluk vyšší.

„Áno, kedysi sa počítalo jedno auto na tri rodiny, teraz je to opačne - možno až tri autá na rodinu."

Povolený limit hluku – koľko to je decibelov?

„Pre obytné územie je to cez deň 50 decibelov a cez noc 45. Pre územia pri ťažiskových komunikáciách je povolených ešte plus 10 decibelov."

Koľko je asi v Bratislave?

„Pri hlavných komunikačných ťahoch je to aj cez 70 decibelov, príkladom môže byť Šancová ulica. Problémom sú tie cesty, popri ktorých stoja vysoké domy, hluk sa tu odráža a tým zvyšuje. Nepáči sa nám, že v Bratislave sa stavia pri hlavných hlučných cestách, či už Tri veže na Bajkalskej ulici, ďalšia výstavba má byť napr. na križovatke Bajkalská a Ružinovská. Je to aj nedostatok v územnom pláne, ktorý takúto výstavbu umožňuje."

Teraz sa v súvislosti s hlukom hovorí aj o výstavbe heliportu na streche hotela pri zimnom štadióne, ktorý je v obytnej zóne. Vy ste ako úrad dali k tomu kladné stanovisko. Prečo?

„Na základe hlukovej štúdie, ktorá predpokladala jedno pristátie cez deň, jedno večer a žiadne v noci, keďže pre nočnú dobu budú vysoko prekročené maximálne hodnoty. No je jasné, že v praxi to bude problém odsledovať alebo obmedziť. Keď hluková štúdia preukáže, že návrh je v súlade s platnými predpismi, my nemôžeme vydať nesúhlas, no nepáči sa nám to."

Nemôžete konať inak?

„Nie, ak sa nepreukáže porušenie niektorého právneho predpisu."

Ale tú hlukovú štúdiu robí stavebník.

„On ju zaplatí, no vypracujú ju odborníci. Nemôžem ale povedať, že by štúdie boli skreslené, pretože vedia, že po výstavbe je možné situáciu overiť meraním. Vyhláška (MZ SR č. 549/2007 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí), ktorá obmedzuje hluk, určuje limity ako takzvané ekvivalentné hladiny, tzn. je to určitý geometrický priemer hodnôt za deň, večer a noc."

Čo to znamená v praxi?

„V praxi to znamená to, že keď pristáva helikoptéra, tak zobudí celé sídlisko. No je možné, že v rámci ekvivalentnej hladiny to bude v poriadku. Ak ide napríklad o heliport nemocníc, tam sa hluk nehodnotí, tu ide o záchranu života, aj keď to ruší obyvateľov a pacientov."

Sem do ružinovskej nemocnice privážajú pacientov aj helikoptérou?

„K nám (pred polikliniku v Ružinove pozn. red.) prilietavajú helikoptéry tak dvakrát do týždňa. V Ružinovskej nemocnici totiž ošetrujú popáleniny a helikoptéry pacientov privážajú buď do Košíc alebo sem do Ružinova."

Je vo zvyku prevážať človeka helikoptérou v rámci Bratislavy?

„Myslím si, že nie. Dlhšie trvá pristátie helikoptéry ako prejazd autom so sirénou mestom."

To bol jeden z argumentov zriadenia heliportu na streche hotela, že bude odvážať zranených.

„To nie je asi celkom objektívne vyjadrenie potreby heliportu. Než zraneného hokejistu výťahmi dostanú na strechu, tak už by bol aj v nemocnici v Ružinove alebo na  Kramároch. Skôr si myslím, že je to určené pre hotelových hostí. Uvidíme, ako sa to bude dať obmedziť."

Vy ako regionálny úrad verejného zdravotníctva tiež meriate hluk.

„Áno, napríklad vtedy, keď máme podnet, alebo tam, kde si overujeme výsledky predloženej hlukovej štúdie. Meriame hluk aj na objednávku ako platenú službu."

Koľko chodí sťažností na hluk v Bratislave?

„Za minulý rok sme obdržali a riešili 72 podnetov či sťažností. Obyvatelia sa na nás často obracajú aj o radu ako postupovať pri riešení svojich problémov s nadmerným hlukom."

Ľudia sa často sťažujú aj na stavebný hluk. Viem, že existujú obmedzenia, kedy stavebník môže pracovať, kedy nie. Aké sú?

„Oficiálne vo vyhláške je doba na vykonávanie hlučných prác obmedzená - v pracovných dňoch sú práce povolené od siedmej do deviatej večer a v sobotu od ôsmej do trinástej hodiny. V ostatných časoch a cez sviatky by sa nemali vykonávať hlučné práce. No pri sťažnostiach na stavebný hluk je veľký problém ako hluk objektivizovať."

Prečo?

„Kým sa dokáže, že bol porušený právny predpis, je už stavba postavená. Neexistuje žiadna služba, ktorá by ihneď zabezpečila meranie hluku, čiže skôr sa snažíme o riešenie v spolupráci so stavebnými úradmi."

Dali ste za stavebný hluk už aj pokutu?

„V minulých rokoch boli asi tri alebo štyri, no je to veľmi neefektívne - kým prebehlo správne konanie, stavby už stáli."

Čím je hluk škodlivý?

„Hluk má definíciu, že je to zvuk, ktorý pôsobí rušivo. Z toho už vyplýva veľká miera subjektivity."

Áno, každý vníma hluk inak.

„Je to dané citlivosťou sluchu a nervovou sústavou, Tí ľudia, čo sú stresovaní, reagujú na hluk horšie. Hluk, ktorý presiahne 85 decibelov už môže poškodiť sluch. Takéto zvuky sú zväčša v pracovnom procese, kde sú hlučné technológie. No škodlivé sú aj prehrávače do uší."

Hudba počúvaná cez slúchadlá?

„Pokiaľ to mladí ľudia počúvajú veľmi intenzívne a veľmi nahlas, môže za niekoľko mesiacov alebo rokov spôsobiť zníženie citlivosti ucha. Môže sa vyvinúť nahluchlosť alebo aj hluchota."

A čo iné druhy hluku?

„Hluk, ktorý je v životnom prostredí, má nižšie intenzity a pôsobí skôr na nervovú sústavu. Ľudia majú poruchy spánku, čo vedie k chronickej unavenosti, k poruchám nálad až agresivite. U citlivých osôb môže dôjsť aj k zmenám krvného tlaku, k tvorbe žalúdočných vredov a podobne."