Zmenou cestného zákona sa umožní vyvlastnenie pozemkov pod diaľnicami

Nanovo by sa malo vymedziť cestné ochranné pásmo, ktoré už nebude viazané na dopravné značky, ale bude vznikať mimo zastavaného územia obce.

Súčasná právna úprava umožňuje vlastníkom diaľnic, ciest a miestnych komunikácií majetkovoprávne usporiadať pozemky pod pozemnými komunikáciami formou vyvlastnenia vo verejnom záujme v termíne do 31. decembra 2020. Túto lehotu je podľa Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR nevyhnutné predĺžiť až do konca roka 2030. Pripravilo preto novelu cestného zákona, ktorú v stredu schválila vláda.

Návrhom sa tiež reflektuje na potrebu úpravy zákona v súvislosti s poznatkami z aplikačnej praxe. S cieľom náležite vykonávať kontrolu merania rozmerov vozidiel a jazdných súprav sa má ustanoviť, že na tento účel možno použiť aj kalibrované meradlo. Zadefinovať by sa súčasne mali jednotlivé triedy ciest či pojem cestná sieť a dochádza aj k úpravám v súvislosti s procesom usporiadania cestnej siete. Nanovo by sa malo vymedziť cestné ochranné pásmo, ktoré už nebude viazané na dopravné značky, ale bude vznikať mimo zastavaného územia obce.

Reklamy aj kolaudácie

Navrhovanie pozemných komunikácií by sa podľa návrhu mohlo popri platných slovenských technických normách, technických predpisoch a objektívne zistených výsledkoch výskumu a vývoja pre cestnú infraštruktúru vykonávať aj prostredníctvom obdobných technických špecifikácií. Tiež by sa malo ustanoviť, že do centrálnej evidencie pozemných komunikácií sa vkladajú aj dopravno-inžinierske údaje, ktoré sú potrebné na plnenie úloh ministerstva podľa cestného zákona.

Cieľom návrhu zákona je aj zamedziť nekontrolovateľnému osadzovaniu reklamných zariadení popri cestách prvej, druhej a tretej triedy. Dôvodom je podľa rezortu dopravy pretrvávajúci vizuálny smog, najmä v extravilánoch obcí. Upravuje sa povinnosť odstrániť už umiestnenú reklamnú stavbu na cestách v lehote troch rokov od účinnosti zákona. Tá sa navrhuje od 1. mája 2021.

MDV zároveň podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať začatie kolaudačného konania a doručovať kolaudačné rozhodnutie formou verejnej vyhlášky. "V prípade líniových stavieb, keď vo väčšine prípadov vystupuje väčší počet účastníkov konania, rádovo stovky až tisíce, to spôsobuje značnú administratívnu, technickú a personálnu záťaž pri kolaudácii stavby," uvádza sa v dôvodovej správe.

Pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania, by po novom mal stavebný úrad oznámiť účastníkom začatie kolaudačného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. Rovnakým spôsobom ako začatie kolaudačného konania by sa malo oznamovať aj kolaudačné rozhodnutie.