Zneužil zamestnávateľ moje osobné údaje?

Chcela by som sa opýtať, či nie je postup môjho zamestnávateľa v rozpore so zákonom. A ak áno, či by ste mi ho mohli citovať.

Zamestnávateľ elektronicky rozposlal všetkým zamestnancom podpisy (scan kópiu) z prezenčnej listiny zo požiarneho školenia a tým, že tí, čo nie sú podpísaní sa majú dostaviť na ďalšie školenie.

Chcem sa opýtať, či má zamestnávateľ právo poslať vzor môjho podpisu, ktorý napríklad používam v banke, hromadne všetkým zamestnancom pracoviska (cca 150 ľuďom).

Dobrý deň,
 
na Vašu otázku, či sa Váš zamestnávateľ dopustil protiprávneho konania rozoslaním prezenčnej listiny ostatným jej účastníkom zaujímam nasledovné stanovisko.

Na Váš prípad zneužitia/nezneužitia Vášho osobného údaju, konkrétne menovaného vzoru podpisu, je aplikovateľný zákon NR SR č. 428/2002 Z.z. ochrane osobných údajov (ďalej len “Zákon”).
 
Počnúc mesiacom august roku 2002, kedy sa účinne zaviedol do slovenskej legislatívy Zákon o ochrane osobných údajov, spoločnosť začala problém s ich ochranou vnímať omnoho citlivejšie a poctivejšie. Účelom ochranných krídiel Zákona je chrániť práva a slobody každého, koho osobné údaje sa na našom území alebo na území európskej únie či tzv. “tretích krajín” spracovávajú. Ochrana osobných údajov prirodzene vyplýva aj z garancie Ústavy Slovenskej republiky v oblasti základných ľudských práv a slobôd. Ochrana osobných údajov v Slovenskej republike musí spĺňať požiadavky zabezpečenia ochrany osobných údajov na štandardnej európskej úrovni.
 
Uvedený Zákon sa nevzťahuje na osobné údaje, ktoré:

• spracúva fyzická osoba pre vlastnú potrebu v rámci výlučne osobných alebo domácich činností, ako je vedenie osobného adresára alebo korešpondencia,
• boli získané náhodne bez predchádzajúceho určenia účelu a prostriedkov spracúvania, bez zámeru ich ďalšieho spracúvania v usporiadanom systéme podľa osobitných kritérií a nie sú ďalej systematicky spracúvané.

Podľa §3 zákona: Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Zákon teda taxatívne nevymedzuje o aké konkrétne osobné údaje ide. Spravidla to však bývajú nasledovné údaje: titul, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, rodné číslo, prípadne číslo OP, podpis, iný kontaktný údaj (tel.,fax.,e-mail).
 
Zákon v §7 ods. 4 pozná výnimky, pri ktorých nie je potrebné zabezpečiť súhlas dotknutej osoby na spracúvanie jej osobných údajov. Tento prípad nastáva vtedy, ak:

a) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účely tvorby umeleckých alebo literárnych diel, pre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami a ak osobné údaje spracúva prevádzkovateľ, ktorému to vyplýva z predmetu jeho činnosti; to neplatí, ak spracúvaním osobných údajov na takýto účel prevádzkovateľ porušuje právo dotknutej osoby na ochranu jej osobnosti a súkromia alebo takéto spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby vylučuje osobitný zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,
b) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba ako jedna zo zmluvných strán alebo na zavedenie predzmluvných vzťahov alebo opatrení na žiadosť dotknutej osoby,
c) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony alebo je fyzicky nespôsobilá na vydanie súhlasu, a ak nemožno získať súhlas jej zákonného zástupcu,
d) predmetom spracúvania sú výlučne titul, meno, priezvisko a adresa dotknutej osoby bez možnosti priradiť k nim ďalšie jej osobné údaje a ich využitie je určené výhradne pre potreby prevádzkovateľa v poštovom styku s dotknutou osobou a evidencie týchto údajov; ak je predmetom činnosti prevádzkovateľa priamy marketing, uvedené osobné údaje môže poskytovať, bez možnosti ich sprístupňovania a zverejňovania, len vtedy, ak sú poskytované inému prevádzkovateľovi, ktorý má rovnaký predmet činnosti výhradne na účely priameho marketingu, a dotknutá osoba písomne neuplatnila námietku podľa § 20 ods. 3 písm. c),
e) sa spracúvajú už zverejnené osobné údaje; v týchto prípadoch treba osobné údaje náležite označiť,
f) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme, alebo
g) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu zákonných práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany za predpokladu, že pri takomto spracúvaní osobných údajov prevádzkovateľ a tretia strana rešpektuje základné práva a slobody dotknutej osoby a svojím konaním neoprávnene nezasahuje do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia.
 
Vo Vašom prípade podľa interpretácie Zákona nazývame Vášho zamestnávateľa prevádzkovateľom Vašich osobných údajov a Vy ste dotknutou osobou, ktorej osobné údaje sú ním spracovávané.
 
Aby medzi Vami a zamestnávateľom vznikol pracovný pomer, museli ste uzavrieť podľa §42 a nasl. ustanovení Zákonníka práce pracovnú zmluvu alebo inú alternatívnu dohodu o práci. Vo Vašej otázke absentuje údaj práve z danej pracovnej zmluvy, či náhodou neobsahuje ustanovenie, ktorým ako dotknutá osoba (zamestnanec) súhlasíte s tým, aby Váš zamestnávateľ ako prevádzkovateľ systému ochrany osobných údajov, tieto Vaše osobné údaje spracovával. Pokiaľ takéto ustanovenie daná pracovná zmluva obsahuje, tak jej signáciou ste zároveň vyjadrili aj súhlas s ich spracovávaním v zmysle Zákona.
 
Neuvádzate ani skutočnosť, že aké údaje daná prezenčná listina okrem podpisu obsahuje. Na to, aby zamestnávateľ porušil Zákon, museli by ste ako osoba byť určiteľná z uvedenej prezenčnej listiny. Podpis sám o sebe nie je určiteľným jednoznačným identifikátorom osoby, teda črtou, ktorou sa daná konkrétna osoba dá identifikovať bez uvedenia ďalších podstatných údajov.
 
Rozosielanie e-mailov, aj keď je to korešpondenčný výkon v elektronickej podobe, môžeme považovať za poštový styk. V tomto prípade platí pre zamestnávateľa výnimka zo získania súhlasu na spracovávanie osobných údajov dotknutej osoby na údaj titulu, mena, priezviska a adresy (takisto e-mailovej). Tu musím zároveň upozorniť, že firemnú e-mailovú adresu, ktorej domény je faktickým vlastníkom zamestnávateľ a ktorú iba z titulu výkonu povolania užíva zamestnanec, nie je možné považovať za osobný údaj zamestnanca. Po skončení pracovného pomeru totiž o ňu zamestnanec spolu so zánikom pracovného pomeru prichádza. 
 
Na druhej strane, keď sa logicky zamyslím nad Vašou argumentáciou vzoru podpisu, konštatujem, že daná prezenčná listina musí byť verejnou medzi všetkými dotknutými osobami (zamestnancami, ktorí majú povinnosť sa daného školenia zúčastniť), pretože jej signáciou súhlasia s jej obsahom ako i samotnou účasťou na školení a je pre nich záväzná. To znamená, že pred jej samotným podpisom si ju každý jeden zamestnanec dôkladne prečíta, oboznámi sa s jej obsahom, a keď ste ju podpísali skôr ako ten účastník, ktorý sa s ňou akurát oboznamuje, tak sa oboznámi aj s Vaším podpisom. V tomto prípade ustanovenie práva účastníka vyplývajúceho z vykonania právneho úkonu (podpis danej prezenčnej listiny) podľa Občianskeho zákonníka má prednosť pred Zákonom.   
 
Píšete, že daný podpisový vzor používate aj v banke. S tým môžem súhlasiť, pretože každý jeden výber finančnej hotovosti realizovaný cez pobočku banky prechádza aj autorizáciou podpisu majiteľa/disponenta účtu. Neviem si však predstaviť, ako by sa Váš podpis sám o sebe mohol v banke zneužiť. Podpis každej osoby je totiž jedinečný, ťažko napodobniteľný a dokonca niekedy sám autor podpisu má problém sa dva krát rovnako podpísať. Nestalo sa napríklad aj konkrétne Vám, že ste prišli do banky a podpísali ste sa trochu odchylnejšie od Vášho podpisového vzoru? Hneď to budí pozornosť pracovníka banky a vyzve Vás podpis zopakovať. Nehovoriac o tom, že keby niekto (predpokladajme z radov účastníkov prezenčnej listiny, ktorí sa oboznámili s Vaším podpisom) chcel Váš podpis v banke zneužiť na výber finančných prostriedkov, musí sa pracovníkovi banky legitimovať preukazom totožnosti s Vašou fotografiou a Vašimi ostatnými údajmi a vedieť Váš podpis presne napodobniť. A to sa mi zdá veľmi nepravdepodobné.
 
Preto Vašu argumentáciu so vzorom podpisu považujem skôr za kontraproduktívnu.
 
Ak však máte napriek tomu pocit, že ochrana Vašich osobných údajov utrpela ujmu, môžete sa práva na ochranu osobnosti domáhať najprv výzvou u zamestnávateľa na odstránenie protiprávneho stavu (nakladania s Vašimi osobnými údajmi) a keď protiprávny stav zamestnávateľom odstránený nebude, môžete podať žalobu na súde.
 
Oporou Vám bude §13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí:
 
Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
 
Vo Vami popisovanom prípade však úspech vo veci žaloby na ochranu osobnosti nevidím.

S úctou
 
Erik Múcska