Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o vyvlastnení na asanačné, niektoré stavebné, regulačné a okrašľovacie ciele z 2. 6. 1940

Snem Slovenskej republiky 1940

I. volebné obdobie. 3. zasadanie.

213. Zpráva ústavno-právneho výboru o vládnom návrhu zákona o vyvlastnení na asanačné, niektoré stavebné, regulačné a okrašľovacie ciele a o zriadení Všeužitočného asanačno stavebného družstva (tlač 192).

Intenciou vládneho návrhu je aby tak na diela verejného záujmu (asanačné a s nimi súvisiace stavby, regulovania ulíc a verejných priestorov, elektrické diela, vodovody, kanalizácie, jatky, verejné budovy a ústavy, športové štadióny, verejné kúpalištia, okrašľovanie miest a obcí) ako aj na rozvoj stavebného ruchu, najmä ale na cieľuprimeranú a jednotnú úpravu hlavného mesta Bratislavy, bolo umožnené vyvlastnením zaopatriť potrebné pozemky. Cieľom úspešného splnenia týchto úloh navrhuje vláda zriadiť centrálnu inštitúciu: Všeužitočné asanačnostavebné družstvo, ktoré disponujúc potrebnými finančnými prostriedkami bude všetky stavby a diela s jednotného hľadiska usmerňovať. Nakoľko doteraz platné predpisy sú ťažkopádne, navrhuje sa sjednotiť, uľahčiť a urýchliť postup pri vyvlastňovaní.

Ústavno-právny výbor rokoval o vládnom návrhu na viacerých zasadnutiach. Bol si vedomý toho, že ide o vec vážnu. Vyvlastnenie je nadobúdanie nehnuteľností (práv) proti vôli vlastníka a tak je najhlbším zásahom do vlastníckeho práva. Neodôvodnený zásah do vlastníckeho práva môže vyvolať pocit majetkovej neistoty, nespokojnosť a nervozitu. Je preto potrebné, aby sa vyvlastnenie pripustilo len, ak to vážny verejný záujem vyžaduje. Záujem jednotlivcov musí sa podrobiť záujmom verejným, pravda medzi týmito záujmami treba nájsť tú mieru a hranicu, ktorú spravodlivosť a právna slušnosť vyžaduje. Podstatným verejným záujmom je aj zachovanie základov nášho štátneho a právneho života a takýmto základom je bezpochybne súkromné vlastníctvo, i keď má svoju sociálnu funkciu. Vzhľadom na túto sociálnu funkciu možno zasahovať do súkromného vlastníctva, ale len vtedy, ak silnejší a vážnejší verejný záujem si vynucuje takéto zásahy. Dnes vlastne je ťažko rozlišovať súkromný záujem od verejného záujmu, tieto záujmy sa navzájom pretkávajú. Preto najhlbší zásah do vlastníctva, to jest vyvlastnenie, možno dovoliť len vo veľmi vážne premyslených prípadoch a za starostlivo formulovaných podmienok a predpisov. Vyvlastnenie je veľmi vážnou právnou inštitúciou. Nemožno ľahkomyseľne dať právo na vyvlastnenie najmä jednotlivcovi. V tomto prípade totiž i keď intencia a cieľ je všeobecným záujmom, predsa sa dáva právo vyvlastnenia v prvom rade v súkromnom záujme jednotlivca. Ak sa dá právo jednotlivcovi vyvlastniť pozemok druhého jednotlivca, — i keď sa tým docieľuje rozmach stavebného ruchu, uskutočňujú sa stavby moderných domov a bytov, okrašľujú sa obec a mestá, — predsa takéto právo v prvom rade a v prevážnej miere napomáha súkromný záujem jednotlivca a preto, ak by sa toto právo zaistilo jednotlivcovi bez určitých výhrad, jednotlivec by ho mohol zneužiť, druhý jednotlivec zas by bol vystavený svojvôli vyvlastňovateľa a mohol by utrpieť tým veľké ujmy.

Ústavno-právny výbor dobre si uvážil, že aj doterajšie zákonné predpisy poskytujú možnosť splniť úlohy navrhovaného zákona vyvlastnením. Prípady vyvlastnenia sú určené v rozličných zákonoch. Vyvlastnenie je prípustné najmä na ciele dopravných podnikov (verejné cesty, mosty), vodných diel (regulovanie riek, odvodňovanie, ochranné hrádze), štátnych budov a ústavov. V obciach je prípustné vyvlastnenie na zriadenie nových ulíc, námestí, cintorínov, škôl, verejných nemocníc, verejných kúpeľov, verejných budov, vodovodov, plynovodov, kanálov, verejných jatiek. Vo väčších mestách na úpravu ulíc, verejných námestí, na úpravu mesta vôbec, ako aj na ciele iných verejných budov alebo ústavov. Pripúšťa sa vyvlastnenie na stavbu tovární a priemyselných závodov. Umožňuje sa vyvlastnenie na vodné diela, stavebný ruch, všeužitočné elektrické podniky, ako aj cieľom odstránenia stavebných závad, ďalej na ciele vojenských úkonov atď. Možno tvrdiť, že i podľa doterajších zákonov by sa daly splniť úlohy tohto vládneho návrhu. Ústavno-právny výbor predsa uznal potrebu vydať nový zákon o vyvlastnení, ktorý by umožnil všetky úlohy splniť na širokom podklade jednoduchším, jednotným a rýchlym spôsobom. Preto ústavnoprávny výbor zásady vládneho návrhu schválil a prijal vládny návrh za podklad svojho rokovania.

Podľa týchto zásad spracoval celú matériu tak, aby ona bola shrnutá do jedného logicky súvisiaceho, formálne vyhovujúceho a do platného právneho poriadku zapojeného zákona.

Rozdiely medzi vládnym návrhom a medzi návrhom ústavno-právneho výboru sú najmä tieto:

A.

Ústavno-právny výbor rozšíril prípady vyvlastnenia aj na iné diela verejného záujmu. Toto vyvlastnenie môžu žiadať štát, všetky verejno-právne korporácie, Všeobecné stavebné družstvo a s povolením Ministerstva vnútra aj každá fyzická a právnická osoba (§§ l a 5).

B.

Na ciele stavebného ruchu možno vyvlastňovať len podľa určených podmienok, obdobne ako v doterajších zákonoch o stavebnom ruchu. V tomto prípade ide totiž prevážne o súkromný záujem jednotlivca-stavebníka, pri ktorom treba hľadieť aj na súkromný záujem druhého jednotlivca (§ 2),

C.

V hlavnom meste v Bratislave, práve vzhľadom na vytýčený cieľ, umožňuje sa vyvlastnenie i na ciele stavebného ruchu bez obmedzení, ak nehnuteľnosti nezodpovedajú regulačnému alebo zastavovaciemu plánu, verejno-bezpečnostným, zdravotným alebo hygienickým potrebám a ak sa na nich postavia budovy a domy vyhovujúce týmto podmienkam. O tomto ale musí rozhodnúť župný úrad (§ 3).

D.

Za vyvlastnené nehnuteľnosti má sa poskytnúť primeraná skutočná náhrada, to jest odhadná (obecná) hodnota vyvlastnenej nehnuteľnosti, na rozdiel od vládneho návrhu, v ktorom náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti bola určená priemerom odhadnej a výnosovej hodnoty. Ústavno-právny výbor v tejto otázke uvážil predovšetkým tú skutočnosť, že doteraz platné predpisy, tak staré uhorské ako aj česko-slovenské, ale aj predpisy vo všetkých právnych štátoch, poskytujú za vyvlastnené nehnuteľnosti plnú náhradu. Komu sa majetok vezme, má zaň dostať v peniazoch to, čo stratil. Preto sa dáva za vyvlastnenú nehnuteľnosť skutočné a plne odškodné. Plynie to z občianskeho a spoločenského poriadku Slovenskej republiky a z kresťanskej povahy štátu. Z týchto dôvodov ústavno-právny výbor zmenil príslušné ustanovenia vládneho návrhu v tom smysle, že vyvlastnenie možno pripustiť len proti spravodlivému a primeranému odškodneniu doterajšieho vlastníka. Ústavnoprávny výbor bol si vedomý však aj toho, že je potrebné umožniť splnenie všetkých vytýčených úloh najmä zaopatrením finančných prostriedkov. Vyvlastnenie sa koná predsa len vo verejnom záujme, preto záujemci musia priniesť tiež obeť. Preto bolo do navrhovaného zákona pojaté to ustanovenie, že prevody nehnuteľností podliehajú obecnej dávke z prírastku hodnoty nehnuteľnosti mierne zvýšenej a že výnos tejto dávky sú obce povinné odviesť Všeobecnému stavebnému družstvu (§ 17).

E.

Náhradu určuje súd nesporným pokračovaním na rozdiel od vládneho návrhu, podľa ktorého náhradu mal určovať župný úrad. Ústavno-právny výbor bol si vedomý toho, že nestranný súd je v stave nielen objektívne, ale aj rýchlejšie a odbornejšie riešiť ťažké súkromno-právne otázky, s ktorými vyvlastnenie vždy súvisí. Touto zmenou nebol dotknutý cieľ a intencia vládneho návrhu: urýchliť postup pri vyvlastnení.

Ústavno-právny výbor po stránke formálnej úplne zmenil systematiku navrhovaného zákona tak, aby bol zákon prehľadný, srozumiteľný a aby podľa neho každý dobre mohol postupovať. Celú matériu rozdelil na šesť dielov, a to:

1. Prvý diel obsahuje všeobecné ustanovenia o vyvlastnení, najmä, v ktorých prípadoch možno vyvlastňovať.

2. V druhom diele sa určuje legitimácia, to jest kto môže vyvlastňovať.

3. Tretí diel obsahuje ustanovenia o vyvlastňovacom pokračovaní.

4. Štvrtý diel hovorí o náhrade za vyvlastnené pozemky a práva.

5. Piaty diel obsahuje ustanovenia o Všeobecnom stavebnom družstve.

6. Šiesty diel uvádza záverečné ustanovenia.

Ústavno-právny výbor navrhuje zmeniť resp. skrátiť titul zákona takto: Zákon o vyvlastnení nehnuteľností (práv) na diela verejného záujmu, na ciele stavebného ruchu a o Všeobecnom stavebnom družstve. Navrhuje to preto, lebo tento nový titul obsahuje všetko, o čom zákon hovorí, je určitejší a kratší. Nakoľko Všeužitočné asanačno-stavebné družstvo bude inštitúciou sui generis, inej takejto inštitúcie nebude, ústavno-právny výbor skrátil názov tohto družstva: Všeobecné stavebné družstvo.

Zvlášť sa pripomína k § l, že pod slovami "Vyvlastniť možno zastavané a nezastavané nehnuteľnosti a práva k nim..." sa rozumejú práva každého druhu, teda nielen vecné práva, ale prípadne aj iné práva.

K § 3, Zdôrazňuje a vyzdvihuje sa intencia zákona s hľadiska hlavného mesta Bratislavy, ktoré treba po stránke asanačnej, stavebnej a okrašľovacej z dôvodov naliehavej potreby cieľuprimerane a jednotne upraviť. Z týchto dôvodov ústavnoprávny výbor považoval za potrebné vsunúť do osnovy ustanovenia § 3, podľa ktorých i na ciele stavebného ruchu možno v Bratislave vyvlastňovať zastavané a nezastavané nehnuteľnosti, ktoré nezodpovedajú regulačnému alebo zastavovaciemu plánu alebo iným v zákone uvedeným podmienkam, ak sa na nich postavia vyhovujúce budovy a domy.

K § 4. Ústavno-právny výbor odhliadol od enumerácie tých prípadov, v ktorých nemožno vyvlastňovať nehnuteľnosti patriace cudzincom a nahradil ustanovenia pôvodného vládneho návrhu tým, že nehnuteľnosti patriace cudzincom možno vyvlastňovať len v rozsahu, ktorý vyplýva z medzinárodného práva.

K §§ 7—9. Ústavno-právny výbor zrýchlil postup pri vyvlastňovacom pokračovaní tým, že toto pokračovanie vykonáva okresný úrad (nie župný úrad) a že pojal do osnovy i ďalšie také ustanovenia, podľa ktorých vyvlastnenie sa bude môcť prevádzať snadno a jednotne.

Ústavno-právny výbor mal najlepšiu snahu, aby uviedol v súlad verejný záujem so súkromným záujmom. Je toho presvedčenia, že sa mu podarilo nájsť tú hranicu a mieru, ktorú vyžaduje spravodlivosť a právna slušnosť pri kolízii verejných a súkromných záujmov. Chystaným zákonom sa nezrušujú doterajšie zákony, ktoré pripúšťaly vyvlastnenie, takže možno použiť pri vyvlastneniach i doterajšie právne predpisy. Chystaný zákon umožňuje však, aby nielen na základe doteraz platných zákonov, ale aj na základe osobitných ustanovení tohto zákona bolo možno vyvlastňovať a to spôsobom a postupom uvedeným v tomto novom zákone. Nim sa docieli rýchle splnenie všetkých tých úloh, na ktoré sa vyvlastnenie podľa tohto zákona povoliť môže.

Ústavno-právny výbor si želá, aby tento zákon bol dobrým prostriedkom na novú a duchu času zodpovedajúcu prestavbu našej drahej vlasti, Slovenskej republiky.

Ústavno-právny výbor odporúča prijať návrh zákona v tom znení, ako ho upravil.

V Bratislave 2. júla 1940. Dr. Miloš Vančo v. r.,                   Dr. Vojtech Tvrdý v. r.,

podpredseda.                                 zpravodajca.

 

Zpráva

národohospodárskeho výboru.

Realizácia programu vybudovať náš štát tak, aby dožičil občanom svojím účelného a krásneho domova a prispel tak k spokojnosti a blahobytu, vynútil si tu predloženú zákonnú úpravu.

Účelom zákona je najmä dopomôcť účelnej úprave miest a obcí po stránke asanačnej, stavebnej a okrašľovacej, výstavbe moderným požiadavkám vyhovujúcich ustanovizni, tiež dopomôcť ústavom, podnikom, ale aj jednotlivcom k výstavbe účelných a hygienických budov. Cieľom splnenia týchto úloh zriaďuje sa Všeobecné stavebné družstvo. Členom tohto družstva bude štát a sväzky územnej samosprávy. Toto družstvo umožní správne a bez byrokratického zdržovania rýchly spád celej tejto nadmieru užitočnej akcie.

Štátna záruka za všetky týmto družstvom učinené úkony vysoko podnieti teraz tak veľmi stagnujúce podnikanie. Blahodarné následky tohto skoro sa objavia na trhu práce a kapitálu. Je isté, že týmito riešením odbremenený bude štát z veľkej čiastky od povinností verejných prác, v rozvinutí ktorých je i tak hodne hatený, hlavne nedostatkom technického personálu.

Stanovenie náhrady za vyvlastnené stavby a pozemky podľa ustanovení dielu štvrtého uznáva národohospodársky výbor za najprimeranejšie.

Keď sa aj týmto zákonom siaha hlboko do súkromného vlastníctva, národohospodársky výbor súc si dobre vedomý princípu, že záujmy jednotlivca je potrebné podrobiť záujmom celku, že jeden z najhlavnejších úkolov kapitálu je slúžiť cieľom sociálnym, aby dvíhala sa životná úroveň a zabezpečoval sa blahobyt najširších vrstiev, navrhuje osnovu túto schváliť.

V Bratislave 17. júna 1940.

Štefan Danihel v. r.,                       Štefan Beňák v. r.,

predseda,                                        zpravodajca.

 

Zpráva

rozpočtového výboru.

Rozpočtový výbor — uvážiac finančný dosah a očakávané blahodarné národohospodárske účinky zamýšľaného zákona —nemá s hľadiska rozpočtového námietok a odporúča Snemu osnovu, vládneho návrhu na prijatie v znení, ako ju upravil ústavnoprávny vybor.

V Bratislave 2. júla 1940. Dr. Eugen Filkorn v. r.,                    Ján Hollý v. r.,

predseda                                           zpravodajca.

Zákon

zo dňa----------------------1940

o vyvlastnení nehnuteľností (práv) na diela verejného záujmu, na ciele stavebného ruchu a o Všeobecnom stavebnom družstve.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:

Diel prvý. Všeobecné ustanovenia o vyvlastnení,

§ 1.

Vyvlastniť možno zastavané a nezastavané nehnuteľnosti a práva k nim, ako aj vodné práva v týchto prípadoch:

a) na asanačné a s nimi súvisiace stavebné ciele,

b) na zriadenie a regulovanie ulíc, námestí, verejných priestorov, verejných sadov, cintorínov, verejných kúpalíšť, na stavbu ihrísk a športových štadiónov,

c) na stavbu a rozšírenie verejných budov a ústavov,

d) na zriadenie a rozšírenie elektrických diel, plynární, vodovodov, kanalizácií, jatiek, ako aj iných verejných podnikov a zariadení,

e) na okrašľovanie miest a obcí.

§2.

(1) Na ciele stavebného ruchu treba použiť najprv štátne pozemky. Štátna správa sa splnomocňuje, aby pozemky, súce na stavby a komunikácie k týmto stavbám, predala za náhradu ich obecnej ceny. O takomto predaji rozhoduje Ministerstvo financií v dohode s minisitertstvom, ktoré pozemok spravuje.

(2) Vyvlastniť možno pozemky nezastavané; ďalej pozemky zastavané stavbami, ktoré príslušný úrad nariadil zbúrať alebo zakázal užívať.

(3) Pozemky treba vyvlastňovať v stavebnom obvode obce pri zriadených komunikáciách, alebo ku ktorým možno komunikácie zriadiť bez väčších nákladov. Z týchto treba vyvlastňovať predovšetkým pozemky parcelované na stavebné ciele, alebo tie, ktoré sú inak spôsobilé na zastavanie. Najprv treba vyvlastňovať pôdu neplodnú. Pozemky súkromné, vynímajúc príhodné pozemky parcelované, môžu sa vyvlastňovať len vtedy, ak niet v stavebnom obvode obce pozemkov štátnych, župných alebo obecných, súcich na zastavanie,

(4) Vyvlastniť možno pozemky potrebné na stavbu obytných domov, potrebných hospodárskych budov, na stavbu malej prevodzovne živnostníka a na stavbu potrebnej prevodzovne výrobného, spotrebného alebo skladištného družstva.

(5) Na stavbu zdravotným podmienkam vyhovujúcich obytných domov pre vlastnú potrebu možno vyvlastniť:

a) na dom s jedným bytom do 800 štvorcových metrov,

b) na dom s dvoma bytmi do 1500 šťvorcových metrov,

c) na dom s jedným alebo s dvoma bytmi a s potrebnými hospodárskymi stavbami malého poľnohospodára alebo s potrebnou prevodzovňou menšieho živnostníka najviac do 2500 štvorcových metrov.

Do výmery sa nepočíta plocha potrebná na komunikáciu.

(6) Na stavbu obytných domov, hospodárskych budov, prevodzovní a na potrebnú komunikáciu k ním nemožno vyvlastniť pozemky, o ktorých vlastník preukáže, že ich nevyhnutne potrebuje pre svoju vlastnú živnosť, hospodárstvo, dom, alebo domácnosť, na zamýšľanú stavbu, na rozšírenie živnosti alebo hospodárstva.

(7) Vyvlastnenie je neprípustné, ak ponúkne vlasjník pozemku vyvlastniteľovi za náhradu obecnej ceny pozemok v stavebnom obvode obce, súci na zastavanie.

(8) Ak vyvlastniteľom podľa tohto paragrafu je Všeobecné stavebné družstvo (§ 14), proti nemu nemožno uplatňovať obmedzenia uvedené v odsekoch 3, 6, 7.

§ 3.

V hlavnom meste okrem toho vyvlastňovať možno na ciele stavebného ruchu aj také zastavané a nezastavané nehnuteľnosti, ktoré podľa rozhodnutia župného úradu nezodpovedajú regulačnému alebo zastavovaciemu plánu alebo verejno-bezpečnostným alebo zdravotným alebo hygienickým potrebám, ak sa na nich postavia budovy a domy vyhovujúce uvedeným podmienkam a to v lehote, ktorú určí župný úrad.

§ 4.

Nehnuteľnosti, vecné práva k nim, vody a práva k nim, ktoré patria cudzincom, možno vyvlastňovať len v rozsahu, ktorý vyplýva z medzinárodných smlúv alebo z medzinárodného práva vôbec.

Diel druhý. Kto môže vyvlastňovať.

§5.

(1) Vyvlastnenie na ciele podľa § l môže žiadať štát, verejno-právne korporácie, Všeobecné stavebné družstvo (§ 14) a s povolením Ministerstva vnútra každá fyzická a právnická osoba.

(2) Vyvlastnenie na ciele podľa § 2 môže žiadať štát, verejno-právne korporácie, všeužitočné spoločnosti, Všeobecné stavebné družstvo, ďalej továrne, podniky, peňažné ústavy, poisťovne, ako aj iné spoločnosti, na postavenie zdravotným podmienkam vyhovujúcich obytných domov pre svojich zamestnancov. Jednotlivci môžu žiadať vyvlastnenie na postavenie obytných domov, potrebných hospodárskych budov, na stavbu malej prevodzovne živnostníka pre vlastnú potrebu, podľa podmienok § 2.

(3) Vyvlastnenie podľa § 3 môže žiadať štát, verejno-právne korporácie, ako aj fyzické a právnické osoby, na základe rozhodnutia župného úradu.

Diel tretí. Vyvlastňovacie pokračovanie.

§6.

Kto podľa tohto zákona zamýšľa vyvlastňovať, môže pred začatím vyvlastňovacieho pokračovania príslušný okresný úrad žiadať o povolenie na potrebné prípravné práce. Na základe povolenia okresného úradu každý je povinný bezplatne trpieť prípravné práce, potrebné na vyhotovenie plánu zamýšľaného diela, ako aj iné práce potrebné na začatie vyvlastňovacieho pokračovania. Škody, spôsobené prípravnými prácami, je povinný žiadateľ majiteľovi nahradiť do 8 dní podľa rozhodnutia okresného úradu. Právoplatný výmer o tejto povinnosti je exekučným titulom. Takto ustálenú náhradu môže si poškodený vymáhať administratívnou alebo súdnou exekúciou.

§7.

(1) Potrebu a rozsah vyvlastnenia na ciele podľa § l v obciach s vyše 10.000 obyvateľmi a podľa § 3 určí župný úrad, v ostatných obciach okresný úrad. Potrebu a rozsah vyvlastnenia na ciele podľa § 2 určí okresný úrad. Odvolanie podané proti rozhodnutiu župného alebo okresného úradu nemá odkladný účinok.

(2) Potreba a rozsah vyvlastnenia má sa určiť v rámci regulačného alebo zastavovacieho plánu príslušnej obce, prípadne v rámci príslušného usnesenia obce, ktoré schválil župný úrad a v rámci asanačných a príbuzných smerníc, ktoré vydá Ministerstvo vnútra vyhláškou. Potreba a rozsah vyvlastnenia na ciele podľa §§ l a 3 určí sa okrem toho aj podľa plánu zamýšľaného diela, ktorý je žiadateľ povinný predložiť spolu so žiadosťou župnému alebo okresnému úradu.

§ 8.

(1) Vyvlastňovacie pokračovanie vykoná okresný úrad na návrh žiadateľa podľa predpisov správneho pokračovania. Ak ide o vyvlastnenie podľa §§ l a 3, žiadateľ je povinný pripojiť k žiadosti výmer žúpneho alebo okresného úradu o potrebe a rozsahu vyvlastnenia (§ 7).

(2) Ak ide o vyvlastnenie podľa § 2, rozhodne o potrebe a rozsahu vyvlastnenia a vyvlastnenie vykoná okresný úrad v jednom pokračovaní.

(3) Podaním návrhu na vyvlastnenie pri okresnom úrade je vyvlastňovacie pokračovanie začaté. Začiatok vyvlastňovacieho pokračovania sa poznačí vo verejných knihách na požiadanie okresného úradu. Táto poznámka je účinná proti každému nadobúdateľovi práva na vyvlastňovanú nehnuteľnosť (právo). Okresný úrad je povinný hneď po podaní návrhu na vyvlastňovacie pokračovanie žiadať o vykonanie poznámky.

§ 9.

(1) Vyvlastňovací výmer okresného úradu má obsahovať presne určený predmet vyvlastnenia, povinnosti a záväzky vyvlastniteľa s určením lehoty, v ktorej vyvlastniteľ je povinný dielo vykonať, následky, ktoré postihujú vyvlastniteľa, ak dielo v určenej lehote nevykoná, trovy spojené s vyvlastňovacím pokračovaním, ktoré má vyvlastniteľ zaplatiť, okolnosti a opatrenia, ktoré sú s hľadiska vyvlastňovacieho pokračovania závažné, odôvodnenie a poučenie o opravných prostriedkoch."

(2) Okresný úrad môže v mimoriadnych prípadoch lehoty určené vo vyvlastňovacom výmere predĺžiť a to najviac dva razy po 6 mesiacoch.

(3) Odvolanie proti vyvlastňovaciemu výmeru nemá odkladný účinok, ale v mimoriadnych prípadoch môže ho okresný úrad na žiadosť strán priznať. Proti zamietavému rozhodnutiu opravný prostriedok sa nepripúšťa.

§ 10.

(1) Na základe vykonateľného vyvlastňovacieho výmeru môže odovzdať okresný úrad vyvlastnenú nehnuteľnosť (právo) vyvlastniteľovi do držby a úžitku na uskutočnenie diela, pre ktoré sa vyvlastnenie povolilo. Odovzdanie do držby a úžitku

môže okresný úrad učiniť odvislým od složenia primeranej istoty.

(2) Ak vyvlastniteľ nesplní povinnosti a záväzky podľa vyvlastňovacieho výmeru v určených lehotách, vyvlastňovací výmer stratí účinnosť. V tomto prípade vlastník nehnuteľnosti (práva) má nárok na vrátenie nehnuteľnosti (práva) v pôvodnom stave a na náhradu škody, alebo bez vrátenia nehnuteľnosti (práva) na úplné odškodné a v oboch prípadoch na všetky trovy a výdavky, ktoré mu vzniklý vyvlastňovacím pokračovaním. Tento nárok môže si vlastník uplatňovať riadnou súdnou cestou do 6 mesiacov.

(3) Ak sa vyvlastňovací výmer okresného úradu v dôsledku opravných prostriedkov právoplatne zruší, vlastník vyvlastnenej nehnuteľnosti (práva) má nárok na náhradu podľa ods. 2.

Diel štvrtý.

O náhrade.

§ 11.

(1) Za vyvlastnené nehnuteľnosti a práva je vyvlastniteľ povinný poskytnúť primeranú a skutočnú náhradu. Náhrada sa určí podľa odhadnej (obecnej) hodnoty vyvlastnenej nehnuteľnosti (práva). Ak vyvlastnenie obmedzilo vlastnícke práva na nehnuteľnosti alebo obmedzilo alebo zrušilo vecné práva, nahradí sa škoda, ktorú oprávnená osoba utrpela. Pri určení náhrady rozhodujú okolnosti, ktoré jestvovaly pri zažiadaní vyvlastňovacieho pokračovania.

(2) Pri určovaní náhrady treba hľadieť aj na škodu, ktorú vyvlastnením utrpia užívatelia, požívatelia, nájomníci, árendátori vyvlastňovanej veci a ktorú im je povinný vlastník nahradiť, ak len v náhrade za vyvlastnené nehnuteľnosti (práva) tieto nároky už zahrnuté neboly.

(3) Ak ide len o čiastočné vyvlastnenie, treba pri určovaní náhrady hľadieť nielen na hodnotu vyvlastnenej nehnuteľnosti (práva), ale i na to, o čo sa zmenší hodnota pozostalej čiastky nehnuteľnosti (práva) po vyvlastnení.
(4) Pri určovaní náhrady nemožno hľadieť na zvláštne pomery, ani na zvláštnu obľubu, ani na hodnotu, ktorú azda nadobudne vyvlastňovaná nehnuteľnosť (právo), keď sa uskutočnia diela, na ktoré sa vyvlastnenie žiadalo a najmä nemožno hľadieť na pomery, spôsobené v úmysle, použiť ich ako dôvod na zvýšenie náhrady.

(5) Náhrada sa poskytuje zpravidla v hotovosti, možno ju však priznať v inej primeranej nehnuteľnosti (práve):

a) ak žiada o to osoba, proti ktorej vyvlastňovací výmer smeruje a ak je požadovaná náhradná nehnuteľnosť (právo) v majetku vyvlastniteľa a pre neho postrádateľná, alebo

b) ak to ponúka navrhovateľ a ak možno náhradnú nehnuteľnosť (právo) použiť na cieľ, k akému slúžila vyvlastňovaná nehnuteľnosť (právo), hľadiac pri tom tiež na polohu nehnuteľnosti a jej vzdialenosť.

(6) Náhradu podľa ustanovení predošlých odsekov je povinný poskytnúť vyvlastniteľ.

(7) Ustanovenia tohto paragrafu platia obdobne pre vyvlastnenie vôd a vodných práv.

§ 12.

Osobám, ktorým sa vyvlastnila na asanáciu nehnuteľnosť, zastavaná obytným domom, môže sa ako náhrada poskytnúť hygienicky vystavaný dom v celej alebo čiastočnej protihodnote, vždy ale tak, aby vlastník dostal úplnú náhradu podľa tohto zákona.

§ 13.

Ak sa všetky interesované strany nedohodnú, náhradu určí okresný súd nesporným pokračovaním, na žiadosť ktoréhokoľvek zainteresovaného, za spoluúčasti všetkých interesovaných. Náhradu treba složiť do depozitu okresného súdu, ktorý vykoná rozvrh podľa zásad exekučného a pozemnoknižného pokračovania. Vykonateľné usnesenie súdu o náhrade je exekučným titulom, na základe ktorého každý interesovaný môže viest exekúciu proti vyvlastniteľovi cieľom složenia náhrady

do súdneho depozitu. Po zaplatení (složení) náhrady vyvlastniteľ nadobudne vlastníctvo vyvlastnených nehnuteľností (práv), pri čom súd nariadi vklad vlastníckeho práva v prospech vyvlastniteľa a vymaže všetky ťarchy.

Diel piaty. Všeobecné stavebné družstvo,

§ 14.

(1) Vláda sa splnomocňuje zriadiť Všeobecné stavebné družstvo (ďalej "družstvo") na splnenie úloh, pre ktoré možno podľa tohto zákona vyvlastňovanie povoliť. Družstvo utvorí sa s členstvom štátu a s podielom Ks 100.000, ako aj s členstvom a s podielmi sväzkov územnej samosprávy.

(2) Slovenský štát zaručuje sa za pôžičku do Ks 100,000.000, poskytnutú na splnenie záväzkov družstva, vyplývajúcich z jeho činnosti podľa tohto zákona.

(3) Minister financií sa splnomocňuje, aby prevzal štátnu záruku podľa ods. 2 a to záruku do Ks 1,000.000 vo vlastnej pôsobnosti, vyššiu len s predbežným súhlasom úsporného a kontrolného výboru Snemu.

(4) Záručné listiny a záručné doložky podľa ods. 3 vydané sú oslobodené od poplatkov.

§ 15.

Družstvo môže na štátnom alebo obecnom a inom verejnom priestore vykonať úkony podľa tohto zákona aj bez vyvlastnenia. Výška náhrady pre družstvo a spôsob jej splácania určí sa dohodou medzí družstvom a vlastníkom verejného priestoru. Ak nedôjde k dohode, rozhodne s konečnou platnosťou príslušný župný úrad.

Diel šiesty.

Záverečné ustanovenia.

§ 16.

Záruku za zaplatenie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti (práva) a za stavebný náklad budov vystavaných podľa § 2 môže celkom alebo z časti prevziať štát v rámci finančného zákona. Podrobnosti určí vládne nariadenie.

§ 17.

(1) Prevody nehnuteľností podľa tohto zákona podliehajú obecnej dávke z prírastku hodnoty nehnuteľností. Táto dávka činí:

A. Ak sa stal prevod pre zistenie nadobúdacej hodnoty rozhodný (nadobúdací prevod) po 31. decembri 1922:

10% pri vzostupe hodnoty nad 5% až do vpočítaných 10% 11% pri vzostupe hodnoty nad 10% až do vpočítaných 20% 13% pri vzostupe hodnoty nad 20% až do vpočítaných 30% 15% pri vzostupe hodnoty nad 30% až do vpočítaných 40% 17% pri vzostupe hodnoty nad 40% až do vpočítaných 50% 20% pri vzostupe hodnoty nad 50% až do vpočítaných 75% 23% pri vzostupe hodnoty nad 75% až do vpočítaných 100% 28% pri vzostupe hodnoty nad 100% až do vpočítaných 150% 30% pri vzostupe hodnoty nad 150% nadobúdacej hodnoty, zvýšenej prípočtami podľa § 8 pravidiel o obecnej dávke z prírastku hodnoty nehnuteľností, uverejnených v dodatku III. k vládnemu nariadeniu č. 143/1922 Sb. z. a n.

B. Ak sa stal nadobúdací prevod pred 1. januárom 1923:

10% pri vzostupe hodnoty nad 5% až do vpočítaných 600% nadobúdacej hodnoty, zvýšenej prípočtami podľa § 8 pravidiel o obecnej dávke z prírastku hodnoty nehnuteľností; pri vzostupe hodnoty nad 600% predpíše sa okrem toho 30% z čiastky prírastku hodnoty, prevyšujúcej 600%.

(2) Výnos tejto dávky sú obce povinné odviesť družstvu koncom každého kalendárneho štvrťroka.

§ 18.

Pre vyvlastnenie podľa tohto zákona platia obdobne ustanovenia zákona č.

63/1935 Sb. z. a n. s odchýlkami, ktoré vyplývajú z tohto zákona.

§ 19.

Zákon tento platí a nadobúda účinnosť odo dňa vyhlásenia; platí päť rokov a vykoná ho minister vnútra so zúčastnenými ministrami.

Podrobne monitorujeme:

Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie