Sídlisko II má parkovanie vyriešené najmä na papieri. No máme aj iné úzke miesta

Hoci nepokrýva úplne celú plochu Sídliska II, projekt načrtol úplne presne, kde by presne mali byť umiestnené budúce parkovacie plochy.

Viac som o tom napísal pred časom v inom článku, ak máte záujem, pozrite si ho. Odkaz na neho je nižšie na konci tohto textu.

Vytvorený projekt obsahuje analytickú časť a navrhuje etapizáciu výstavby ďalších plôch. Naše sídlisko sa totiž generačne obmieňa. Prichádzajú mladšie ročníky so životným štýlom, ku ktorému v mnohých prípadoch patrí auto, niekedy aj jedno pre každého dospelého člena rodiny.

Už dnes cítim, že boj o parkovacie miesto po príchode domov vyvoláva konflikty a napätie.

To je to posledné, čo by som si prial. Niekoľko nových parkovísk pribudlo aj v uplynulom období. Naposledy v staršej časti sídliska, vo vnútrobloku medzi ulicou Československej armády a ulicou Fraňa Kráľa.

Kvalita verejného priestoru sa zlepšila v mnohých ohľadoch k lepšiemu. Prispeli k tomu sami obyvatelia rekonštrukciami fasád bytoviek. Z väčších mestských investícií výmena strechy na budove materskej školy, výmena okien na budove s víziou budúceho zateplenia budovy.

Aj o tom viac infomácií nájdete v článkoch na konci.

Svoje parkovacie problémy majú aj štvrte rodinných domov

Hoci sa do popredia opodstatnene dostávajú problémy s parkovaním najmä na sídliskách, pozorne vnímam aj niektoré problematické lokality v zástavbe rodinných domov.

Svoje príčiny majú parkovacie konflikty na Táborisku, no dnes by som upriamil pozornosť na našu mestskú časť.

Najhustejšia zástavba rodinných domov je myslím na Gorkého ulici. Radové domy z povojnového obdobia sú na tak úzkych pozemkoch, nalepené jeden na druhý, že niekedy celkova dĺžka áut obyvateľov domu, obrazne povedené, presahuje šírku pozemku.

Viacerí obyvatelia tejto ulice prišli na zasadnutia výborov v mestských častiach tlmočiť nespokojnosť s tým, že na ulici sa prakticky nedá stáť bez porušenia dopravných predpisov. Nespokojnosť niektorí vyjadrili aj so stromami, ktoré prekážajú pri parkovaní áut na trávniku.

Je zrejmé, že organizácia dopravy na tejto ulici mešká za dnešnou realitou. Osobitne to podčiarkuje fakt, že niekedy bývajú problémy aj pri obsluhe územia, napríklad smetiarmi, či pri zimnej údržbe, keď parkujúce autá tvoria občas neprekonateľnú prekážku.

Pre mňa je toto všetko námet na riešenie tohto problému v orgánoch mesta, ak sa po konzultácii s obyvateľmi ukáže, že toto je prioritný problém.

Osobitnú zmienku si zaslúžia aj iné ulice v našej mestskej časti. Tam je státie vozidiel zakázané či už dopravným značením alebo jednoducho je podľa zákona nemožné. Pomaly sa však napriek tomu tiež zapĺňajú stojacimi autami, rozšíreným neduhom sa stáva státie po chodníkoch.

Chodci sú doslova vytláčaní pred autá na cestu, lebo autá stoja na chodníkoch. Neraz aj tam, kde do minúty-dvoch možno auto nechať na parkovisku alebo tam, kde státie možné je.

Toto sú problémy, ktoré pochopiteľne riešiteľné sú, len si vyžadujú istu dávku odvahy a vôle sa do nich postupne pustiť.

Mojím zámerom je nečakať na postupné zhoršovanie všetkých popísaných problémov do neriešiteľného štádia - ale v predstihu pripraviť ich riešenia.