Spomaľovač na Kollárovej by mal vodičom zabrániť skracovaniu cesty. Je to naozaj tak? A čo Kysucká ulica?

Po sprevádzkovaní obchvatu okolo zimného štadióna si totiž množstvo vodičov skracuje čas jazdy cez tieto ulice, aby nemuseli čakať na semafóroch na križovatke Levočská - Obrancov mieru a pred priechodom pre chodcov na ulici Československej armády.

Obyvatelia sa najmä na zasadnutia výboru v mestskej časti dožadovali nejakého riešenia.

Samozrejme sme súhlasili a tak mestský úrad pripravil riešenie. Bez ďalšej konzultácie bol osadený spomaľovač na Kolárovej ulici, spolu s lesom dopravných značiek.

Keď som si podrobne prezeral pri svojich pravidelných pochôdzkach po našej mestskej časti toto riešenie, hneď sa mi prihovorila obyvateľka jednej z priľahlých ulíc s otázkou, prečo a z akého dôvodu bol tento spomaľovač namontovaný.

Odvetil som to, čo píšem vyššie. Podujal som sa však zistiť, aký je oficiálny dôvod umiestnenia spomaľovača.

Každé dopravné značenie a každé dopravné zariadenie totiž musí posúdiť a rozhodnúť o ňom príslušný orgán. Tento orgán musí posúdiť dôvody umiestnenia každej novej dopravnej značky a vydať o tom písomné rozhodnutie za ktoré potom nesie zodpovednosť.

V tomto prípade som zistil, že dôvodom umiestnenia spomaľovača bolo zníženie rýchlosti kvôli bezpečnosti chodcov vychádzajúcich z Kolmanovej záhrady.

Nuž, chodievam tam pravidelne a ak by naozaj išlo o bezpečenosť chodcov, tak za lacnejšie a bezpečnejšie opatrenie by som považoval skôr dopravné zábradlie pred východom z Kolmanovej záhrady.

So spomaľovačmi býva niekedy problém, že napriek dobrému úmyslu dopravných technikov sa minú účinku alebo vyvolajú iný problém.

Tento spomaľovač určite budem naďalej sledovať a veľmi ma zaujímajú názory obyvateľov, ktorí v tejto časti mesta bývajú.

Spomaľovač na Kysuckej ulici

Výstrahou je séria spomaľovacích prvkov na Kysuckej ulici, ktorá stála vyše 20 000 eur. Nie, nie je to preklep, naozaj dvadsať tisíc eur.

Problém s nadmerným množstvom tranzitnej dopravy cez Kysuckú ulicu je nepochybný. Zvolená forma riešenia a najmä jeho cena, vzhľadom na účinok, už áno.

V Prešove sme sa zatiaľ dostatočne nepoučili z chýb, cez ktoré prešli väčšie mestá a tie sa z nich už poučili. Mali by sme sa s nich poučiť aj my.

Ide o to, že ak niekde existuje dostatočne priechodná cesta v dobrom stave a dá sa cez ňu skrátiť cesta, tak si doprava túto cestu nájde.

Pokiaľ je to cesta určená pre tranzitnú dopravu, tak je to v poriadku. Pokiaľ nie, tak to v poriadku nie je.

Vo vyspelých mestách vidieť prístup, že keď sa už raz auto dostane na zbernú vysokokapacitnú dopravu, tak jazdí plynulo. Vedľajšie cesty sú upokojené a úmyselne prispôsobené tak, aby nelákali na rýchlu jázdu a ani ju neumožňovali.

Vodičom tak nenapadne odbočiť do obytnej zóny, aby si skrátili cestu. Lebo je to psychologicky nepríjemné. Výsledkom je príjemnejší a bezpečnejší život a pohyb po vedľajších uličkách, kam jazdia naozaj len tí vodiči, ktorí tam bývajú alebo naozaj potrebujú zájsť.

Viac inšpirácií aj na túto tému je v článku týždenníka Trend s názvom "Päť mýtov o prepchatom meste".