Výkonný riaditeľ mal byť predsedom predstavenstva. Nakoniec je všetko inak

Na júnovom zasadnutí prešovského mestského zastupiteľstva sa menili stanovy dvoch mestských akciových spoločností.

Richard Drutarovský, poslanec Mestského zastupiteľstva v Prešove.

(Poznámka z 16. 8. 2015: Článok obsahuje faktografické chyby, na ktoré som bol upozornený po jeho zverejnení. Viac je napísané v poznámke na konci textu.)

V predchádzajúcom volebnom období totiž vznikol úmysel, aby sa vtedajší prednosta mestského úradu Jozef Višňovský "presunul" do pozície výkonného riaditeľa mestskej firmy Technické služby mesta Prešov.

V počiatkoch jeho komunálnej kariéry nastúpil do funkcie prednostu krátko po prvom zvolení vtedajšieho primátora do funkcie v roku 2006. Počas volebnej kampane Pavla Hagyariho plnil úlohu manažéra kampane.

Po piatich rokoch prednostovania a ďalších voľbách, bola badateľná nechuť akceptovať ho zo strany poslancov ako prednostu mestského úradu.

O poste výkonného riaditeľa v októbri 2011 rozhodovalo šesťčlenné predstavenstvo. Návrh na odvolanie dovtedajšej riaditeľky technických služieb prišiel nečakane v bode "Rôzne" na zasadnutí predstavenstva, keď odvolanie riaditeľky, voľbu a aj nomináciu (vtedy ešte) prednostu mestského úradu - za budúceho riaditeľa - navrhol jeden z novozvolených členov predstavenstva.

Dobová tlač komentovala predchádzajúcu voľbu členov takéhoto predstavenstva slovami:

"Mestské zastupiteľstvo do predstavenstva zvolilo troch nominantov poslaneckého klubu KDH, SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd a troch klubu nezávislých poslancov. Strana Smer-SD sa ponúkaných postov v orgánoch mestských spoločností vzdala."

Súčasťou pozičnej výmeny bola aj zmena stanov spoločnosti

Stanovy mestských spoločností sa tesne predtým zmenili tak, že do nich pribudlo ustanovenie, že výkonný riaditeľ nesmie byť členom predstavenstva.

Dovtedy stanovy mestských firiem upravovali pozíciu výkonného riaditeľa presne naopak - že výkonný riaditeľ musel byť členom predstavenstva.

Skutočným dôvodom na takýto zásadný obrat bolo, aby výkonný riaditeľ firmy nemusel byť volený mestským zastupiteľstvom. Ak by totiž bol členom predstavenstva, tak rovnako ako každého iného člena predstavenstva by ho do funkcie člena predstavenstva museli verejne zvoliť poslanci.

Obavu, že by Jozef Višňovský nebol priechodný v mestskom zastupiteľstve, eliminovala práve takáto účelová zmena stanov.

Po takejto účelovej zmene stanov stačilo rozhodnutie štyroch členov predstavenstva (resp. troch, lebo podľa stanov pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu predstavenstva), aby sa ktokoľvek stal výkonným riaditeľom mestskej firmy.

Mocenská a kontrolná rovnováha bola narušená

Uvedený model sa potom v nasledujúcom období ukázal ako síce nerovnovážny ale mimoriadne stabilný.

Traja členovia predstavenstva postačovali na akékoľvek rozhodnutie.

V praxi to aj tak začalo fungovať a čoskoro sa voľa troch členov predstavenstva vymkla spod vôle zastupiteľstva.

Mestské zastupiteľstvo síce na to veľmi rýchlo reagovalo odvolaním dvoch členov predstavenstva a zvolením iných dvoch, avšak vtedajší primátor uznesenie mestského zastupiteľstva nepodpísal, aby nebola ohrozená pozícia výkonného riaditeľa.

Stačilo totiž, aby noví členovia predstavenstva hlasovali inak a rovnako rýchlo, ako bola odvolaná predchádzajúca riaditeľka firmy, mohol byť odvolaný aj vtedajší výkonný riaditeľ. Dokonca ešte jednoduchšie, pretože ako "nečlen" predstavenstva vôbec nepodliehal akémukoľvek rozhodovaniu mestského zastupiteľstva.

Mestské zastupiteľstvo na jednom z ďalších zasadnutí prelomilo veto primátora. Primátor síce už druhé uznesenie o zmene členov predstavenstva podpísal, ale aj tak ho nikdy nevykonal. Napriek tomu, že okresný prokurátor v tejto veci podal primátorovi upozornenie.

Primátor nevyhovel ani upozorneniu prokurátora, na čo prokurátor reagoval podaním žaloby na primátora. Krajský súd za podivných okolností žalobu prokurátora zamietol, hoci dôvody nie sú z písomného uznesenia krajského súdu logicky zrozumiteľné.

Viac je o tom v článkoch na konci tohto textu.

Kyvadlo sa vychýlilo do druhej strany

Po minuloročnej zmene na poste primátora Prešova nastal čas na zmenu stanov obidvoch mestských akciových spoločností.

Návrh z úradu predpokladal zavedenie opačného extrému - aby sa výkonný riaditeľ stal rovno predsedom predstavenstva.

Dôkazom je materiál, ktorý týždeň pred zasadnutím mestského zastupiteľstva doručil poslancom mestský úrad.

Jeho súčasťou sú aj pôvodné stanovy obidvoch mestských akciových spoločností. Vznikli pomerne dávno a sú poplatné (až na mnohé čiastkové zmeny) dobe svojho vzniku.

Nakoniec sa ujal iný model

Model koncentrácie pozície výkonného riaditeľa mestskej akciovej spoločnosti s funkciou predsedu predstavenstva nepovažujem v súčasnej dobe za vhodný.

V krajných situáciach by takáto koncentrácia mohla mestskej firme značne ublížiť, keďže predseda predstavenstva akciovej spoločnosti má niekoľko zásadných kompetencií pri zvolávaní a vedení zasadnutí predstavenstva, tiež pri hlasovaní.

Zverenie všetkých kompetencií predsedu predstavenstva do rúk výkonného riaditeľa by pri niektorých situáciách mohlo chod štatutárneho orgánu firmy znefunkčniť.

Rovnako však nebola v poriadku ani dovtedajšia opačná situácia, keď výkonný riaditeľ, ako "nečlen" predstavenstva, ktorý má objektívne najviac informácií a faktickej moci, nechával ním pripravené zmluvy podpisovať niekedy nič netušiacim členom predstavenstva a nechal ich za ne zodpovedať.

Členovia predstavenstva totiž spolu vytvárajú štatutárny orgán spoločnosti a majú podľa obchodného zákonníka osobnú a aj hmotnú zodpovednosť v rozsahu, ktorý upravuje § 194 ods. 5 zákona:

"Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti."

Strednou cestou je podľa môjho názoru oddelenie funkcie predsedu predstavenstva od funkcie výkonného riaditeľa.

Ďalším argumentom je tiež potreba zabezpečenia nejakého fungujúceho prenosu vôle a myšlienok medzi akcionárom (t. j. mestom) a mestskou akciovou spoločnosťou. Spôsoby fungujúce v klasickej akciovej spoločnosti so súkromnými akcionármi by žiaľ zrejme vo firme, ktorej majiteľom je inštitúcia s politickými orgánmi - dobre a efektívne nefungovala tak, ako to zákonodarca uzákonil v obchodnom zákonníku.

Len táto téma by si zaslúžila naozaj rozsiahly článok, preto sa jej teraz hlbšie nebudem, napriek je dôležitosti, venovať.

Koncentrácia dvoch najdôležitejších funkcií do jednej osoby by nerobilo dobrotu ani v situáciách, kedy z rôznych dôvodov nie je ustanovená funkcia výkonného riaditeľa, ak napríklad výkonný riaditeľ oddíde do dôchodku, abdikuje alebo je odvolaný.

Ako to napokon dopadlo a aké dôvody na to boli, je zaznamenané v pomerne krátkej (na prešovské pomery) diskusii poslancov mestského zastupiteľstva na videozázname.

Oprava - Poznámka k faktografickým chybám v tomto článku

Po zverejnení tohto článku som bol pozorným čitateľom upozornený na chyby. Vznikli tým, že moja pamäť je v tomto prípade zrejme deravá.

Čitateľ upozornil na viaceré faktografické chyby v článku o vytváraní orgánov TSmP, a. s., ktoré sa datovali v roku 2011.

Upozorňuje, že vtedy sa nemenili stanovy TSmP, a. s., a DPmP, a. s., vo veci vylúčenia výkonných riaditeľov z predstavenstiev a rovnako je nesprávna aj moja konštrukcia, že to bolo účelovo kvôli osobe Jozefa Višňovského, keďže samotné mestské zastupiteľstvo v tom čase zvolilo Jozefa Višňovského za člena predstavenstva.

Pripomína, že to bolo hlasmi pravice (vrátane môjho hlasu) a tzv. primátorovych nezávislých poslancov.

Vylúčenie riaditeľov z predstavenstiev sa udialo až v septembri 2012 na návrh poslanca z klubu SMER-SD (konkrétne Alexandra Ernsta, ako upozorňuje), keďže v tom čase vznikla nová väčšina v mestskom zastupiteľstva a Jozef Višňovský už bol rok členom predstavenstva a riaditeľom technických služieb.

Za chyby v článku sa ospravedlňujem a pozornému čitateľovi ďakujem za upozornenie.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Obchvat Prešova začne fungovať, no východ potrebuje 15-násobne viac diaľnic a ciest

Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...

VIA IURIS: Novela zákona o výstavbe diaľnic je v rozpore s ústavou

VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...

Autá idúce do zoo stáli až v strede Kavečian. To som nezažil, vraví starosta

Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...

Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú (rozhovor)

Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...

Lehota pri vyvlastnení pozemkov pod diaľnicami sa predĺži, schválili poslanci

Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.

Vysporadúvajú pozemky pod obecnými cestami

NOVOŤ. Obecný úrad teší veľký záujem zo strany občanov dohodnúť sa a pozemky pod cestami obci...

Vláda odklepla Doležalovu novelu cestného zákona. Dočkáme sa diaľnice do Košíc?

Predĺženie vyvlastnenia pozemkov pod cestami na ďalších desať rokov, definícia cesty i komunikácie...

Zmenou cestného zákona sa umožní vyvlastnenie pozemkov pod diaľnicami

Nanovo by sa malo vymedziť cestné ochranné pásmo, ktoré už nebude viazané na dopravné značky, ale...

Kauza Machnáč: Pamiatka chátra, súkromníkovi ju chcú vyvlastniť

Inštitút vyvlastnenia sa má prvýkrát využiť na odobratie historickej nehnuteľnosti nezodpovednému...