Ako nás vnímajú ľudia z islamských krajín? Ako my ich?

Tisíce európskych moslimov už odišli na Blízky východ bojovať za Islamský štát. Západné štáty zas jeho pozície bombardujú. Región je opäť miestom krvavého konfliktu, ktorý je pre nezainteresovaných až príliš komplikovaný.

Boje na Blízkom východe pritom nie sú nové a neplatí ani zúžený pohľad, že ide len o problém radikálneho islamu. Na jednom mieste sa spájajú záujmy svetových mocností, nefungujúce štáty, problém chudoby a aj náboženské rozdiely.

V Európe máme milióny moslimov, ktorí problémy tohto regiónu vnímajú ako vlastné. Preto je dobré snažiť sa pochopiť, čo sa vlastne v moslimskom svete deje a čo si o tom myslia samotní moslimovia.

1. Prečo sa najviac konfliktov odohráva v moslimskom svete?

Blízkym východom otriasa nestabilita z mnohých dôvodov a radikálny islam je jedným z katalyzátorov, ktoré krízu často vystupňujú.

Ešte na začiatku 20. storočia bola väčšina Blízkeho východu zjednotená pod vládou Osmanskej ríše, kresťania tam mali stabilnú a bezpečnú pozíciu, antisemitské pogromy na Židov sa odohrávali v kresťanskej Európe a mnohé ich obete hľadali útočisko práve v moslimskom Oriente.

Situáciu výrazne zmenila súhra niekoľkých vecí. Predovšetkým to bola prvá svetová vojna, po ktorej sa Osmanská ríša rozpadla, západné mocnosti ju rozdelili na niekoľko umelo vytvorených štátov a vo väčšine z nich začali samy vládnuť.

Navyše sa aj na Blízky východ preniesol nový fenomén čias - nacionalizmus. Svojich národných práv sa začali domáhať Arabi, Kurdi, Arméni, Turci, objavil sa aj koncept sionizmu - teda masová migrácia Židov zo všetkých končín sveta do Palestíny, čo, samozrejme, viedlo k zhoršeniu pozície pôvodných arabských obyvateľov.

2. Prečo k destabilizácii a násiliu prispieva práve islam?

Islam je v tomto nestabilnom regióne hlavným náboženstvom a ideológiou. Ak hovoríme o terorizme, mocenské vákuum, zrútené štáty a bezvládie vždy nahrávajú zločincom, sadistom či megalomanom. Kto chce toto dnes využiť v Sýrii alebo Iraku, ťažko by niečo dosiahol pod vlajkou kresťanstva alebo demokracie. Inokedy alebo inde sa podobných činov dopúšťajú aj kresťania.

Počas občianskej vojny v Libanone (1975 - 1990) najznámejší masaker, pri ktorom v palestínskych utečeneckých táboroch zastrelili, umučili alebo znásilnili stovky moslimských civilistov, spáchali kresťania a spojeneckí vojaci židovského štátu sa tomu len nečinne prizerali.

V dnešných časoch je každopádne islam najúčinnejším motivačným prvkom v konfliktoch, ktoré sa nás dotýkajú. Ešte pred tridsiatimi rokmi sa blízkovýchodní teroristi rovnako vehementne hlásili ku globálnej červenej revolúcii. Nové toky peňazí, noví sponzori presadzujúci novú ideológiu sa začali objavovať s koncom studenej vojny koncom 80. rokov a keď sa Sovietsky zväz onedlho rozpadol, prestal na Blízkom východe podporovať svoje klientské politické a ozbrojené skupiny.

3. Podnecuje moslimský radikalizmus Západ?

Rozhodne Západ nie je jediným a zrejme ani hlavným vinníkom týchto kríz, aj keď v minulosti radikálne poňatie islamu sám často aktívne podporoval, keď to mohlo poslúžiť jeho záujmom.

Za prvej svetovej vojny napríklad Nemecko, teda spojenec Rakúska-Uhorska, manipulovalo neutrálnu Osmanskú ríšu, aby sa tiež zapojila do konfliktu a to na strane Berlína a Viedne.

Nemci pritom otvorene presadzovali myšlienku, že formou svätej vojny (džihádu) treba aktivizovať moslimov proti nepriateľovi, a to nielen Arabov na Blízkom východe, ale aj tých, ktorí vtedy žili v britskej Indii alebo v Rusku. V Berlíne tak napríklad vychádzal v niekoľkých orientálnych jazykoch propagandistický časopis al-Džihád, medzi moslimami od Turecka po Afganistan sa potom nemeckí emisári snažili vyvolávať dojem, že nemecký cisár Wilhelm II. prestúpil na islam a prijal druhé meno Muhammad.

4. Môže mať táto politika dôsledky aj dnes?

Na udalosti prvej svetovej vojny sa už zabudlo, známejšie sú preto prípady z nedávnej histórie - už od konca 70. rokov napríklad Spojené štáty burcovali takzvaných mudžahedínov, teda bojovníkov islamskej svätej vojny, proti komunistickej vláde v Afganistane a potom aj proti sovietskym okupačným jednotkám, ktoré do krajiny prišli.

Práve z týchto mudžahedínov vznikla na konci 80. rokov al-Káida, ktorá onedlho začala útočiť aj proti Západu.

Rovnaký mechanizmus vidíme aj u niektorých ozbrojených skupín v súčasnej Sýrii - najprv niektorých veliteľov a ich bojovníkov Západ podporoval v boji proti režimu Bašára Asada, no tí potom sa pridali aj s novo získanými zbraňami a zručnosťami k al-Káide alebo k Islamskému štátu a dnes sú hrozbou pre Západ.

Na pozadí výsledkov prvej svetovej vojny medzi sebou bojujú o vplyv odlišné komunity umelo sústredené v Iraku, podobná je situácia v Sýrii, nehovoriac o chronickom židovsko-arabskom konflikte. Okrem náboženských a etnických záujmov k chaosu, samozrejme, prispievajú aj vonkajší aktéri, často vzdialené štáty, pre ktoré sa Blízky východ stal možnosťou znovu merať sily, ako to bolo počas studenej vojny.

Konfliktné zóny sa, samozrejme, ponúkajú aj ako odbytiská zbraní, často dodávaných s odôvodnením, že majú prispieť k stabilizácii.

5. Pomáhajú rozvojová pomoc a demokratizačné programy?

Skúsenosti z Iraku a z Afganistanu ukazujú, že väčšina týchto plánov zlyhala. Kombinácia vojenskej intervencie a civilných projektov naráža na nedôveru, marí ju korupcia a často aj veľmi chybné vyhodnotenie a nepochopenie situácie.

Významný český orientalista prvej polovice 20. storočia Alois Musil napísal knihu Zo sveta islamu, ktorá zhodou okolností práve prvýkrát vyšla v Česku, viac ako 70 rokov po jej napísaní. Musil v nej na základe mnohoročných skúseností zhrnul, že pozdvihovanie moslimského sveta musí byť veľmi premyslené, pozvoľné a citlivé, a už vo svojej ére varoval, že snahy Západu hľadať na Blízkom východe vlastný prospech obrátia miestnych obyvateľov proti nemu.

Doslova uvádza: „Pre orientálcov láska k vlasti nie je podmienená politickou slobodou. Obhajuje svoju vlasť proti cudziemu útoku urputne a vytrvalo, hoci netušia, čo znamená sloboda politická."

6. Je v moslimských krajinách možná demokracia?

Je možná. Avšak s mnohými špecifikami. Napríklad v severnom Iraku funguje od roku 1992 kurdská autonómia s voleným parlamentom, vládou a prezidentom. Libanon je tiež parlamentnou demokraciou, hoci ju komplikujú etnicko-náboženské pomery. Medzi moslimské demokracie môžeme radiť Turecko.

Všeobecne sa však potvrdzuje, že na Blízkom východe ľudia často nevolia podľa momentálnej politickej situácie, ale podľa rodovej či klanovej príslušnosti. Platí to nielen v spomínanom irackom Kurdistane, ale aj v Pakistane.

V tamojšej provincii Balúčistan a medzi Paštunmi na severozápade krajiny ľudia volia tak, ako hlasuje vodca ich kmeňa, ktorý navyše často býva šéfom strany.

Voľby sa spájajú s odvekým kmeňovým usporiadaním, keď hlava klanu či kmeňa skladá účty svojej skupine a tá mu za to dáva dôveru i napríklad v kulisách parlamentnej demokracie.

Iné zvláštnosti má Irán, kde ľudia chodia voliť takmer každý rok - priamo si volia prezidenta, volia parlament aj regionálne rady. Vyberajú tiež členov Zhromaždenia znalcov, ktorí potom určujú, kto bude najvyšším vodcom krajiny.

Všetkých kandidátov vo všetkých voľbách však musí najprv schváliť Rada strážcov, ktorá stráži, aby sa do politiky nedostal napríklad trestaný človek, blázon, populista, ale tiež nejaký nebezpečný odporca režimu.

Celý systém sa navyše zneužíva na vybavovanie účtov medzi rôznymi znepriatelenými krídlami režimu. Takže aj v Iráne je demokracia s veľmi špecifickými obmedzeniami.

Na Blízkom východe sú však aj krajiny, kde ľudia nemôžu do riadenia štátu hovoriť vôbec, ako je Saudská Arábia, kde všetku kontrolu štátu drží v rukách jedna rodina.

7. Mnohí označujú za najväčšiu hrozbu Islamský štát. Ako vznikol?

Jeho základom bola odnož al-Káidy v Iraku, kde títo sunnitskí radikáli začínali zhruba pred desiatimi rokmi bojovať proti zahraničným vojakom i miestnej vláde, vedenej najmä šiitmi.

Od roku 2011 sa títo ozbrojenci začali presúvať aj do Sýrie - jednak sa na konci roka 2011 Američania z Iraku stiahli a jednak sa v tom roku začala občianska vojna v Sýrii, ktorá sa ponúkala ako nové bojisko. Zhruba pred rokom, naopak, bojovníci Islamského štátu začali prenikať zo sýrskeho územia späť do Iraku a výsledkom je, že dnes IS ovláda asi tretinu územia v oboch štátoch.

Nejde pritom len o výsledok ozbrojených výbojov. K IS sa často pridávajú aj rôzni velitelia menších bojových skupín, ktorí hľadajú perspektívneho, silného spojenca.

Tiež v Izraeli nedávno zatkli skupinu Arabov, ktorí sa chystali ísť bojovať do Sýrie a dohovárali sa: pridáme sa k IS alebo k al-Káide? Zvíťazil ten prvý, IS je dnes zjavne atraktívnejšia značka ako al-Káida, ktorá bola na vrchole pred desiatimi rokmi.

Aj napriek veľkej blízkosti ideológie a bojových aj teroristických postupov sa pritom al-Káida a IS v Sýrii často dostávajú do ozbrojených konfliktov.

8. Ako vnímajú IS ľudia, ktorí pod jeho režimom musia žiť?

Nástup IS by zrejme nebol možný bez rozkladu sýrskeho aj irackého štátu - džihádisti najmä v Sýrii zabrali územie, kde bolo mocenské vákuum, bojovali tam medzi sebou rôzne povstalecké skupiny, ktoré lúpili a terorizovali miestnych obyvateľov.

Niektorí analytici dokladajú, že už od roku 2012 preto Sýrčania vo viacerých mestách vítali IS ako určitú záruku stability - IS odsekáva ruky lupičom, stína hlavy západným rukojemníkom, čo pochopiteľne šokuje okolitý svet.

Pre Sýrčanov, ktorí už viac ako tri roky žijú desivou vojnou, však môže náhle IS stelesňovať určitý poriadok a bezpečnosť.

V Iraku sa zase sunniti dlho sťažovali na diskrimináciu šiitskou vládou v Bagdade, takže aj pre nich môže IS znamenať satisfakciu. To prispelo k tomu, že IS dnes ovláda aj dvojmiliónové mesto Mosul.

Terčom teroru a represií Islamského štátu sa tak stávajú najmä skupiny, ktoré sa odmietajú alebo nemôžu podriadiť - príslušníci náboženských menšín, homosexuáli, ľudia kladúci novému režimu aktívny odpor.

9. IS argumentuje islamom, zapadá upálenie pilota do islamského učenia?

Keď sa dostalo na verejnosť video s upálením Muaza Kasásbu, bezbranne zavretého v klietke, okrem desiatok moslimských politikov, ktorí brutálnu vraždu odsúdili, komentovali udalosť aj moslimskí učenci. Niektorí poukazovali na to, že zajatcov možno z hľadiska islamu za určitých okolností zabiť, avšak nikdy ich nemožno mučiť alebo mrzačiť.

Ďalší upozorňovali, že ak má byť niekto popravený, islam povoľuje jeho obesenie, zastrelenie či sťatie, ale nie upálenie.

Ak zhrnieme tieto argumenty, v islame teda takáto poprava nemá oporu. (Je pravda, že sa dá ťažko na Blízkom východe nájsť podobný prípad. Len vlani v lete v Jeruzaleme upálili šestnásťročného Palestínčana, ktorému teroristi naliali benzín do hrdla. Jeho únoscovia a vrahovia však boli izraelskí židia.)

Niektorí analytici sa preto prikláňajú k záveru, že IS mohol letca popraviť na základe zásady oko za oko. Podľa tejto hypotézy išlo o odplatu za bombardovanie, na ktorom sa pod vedením USA zúčastňuje aj Jordánsko a pri ktorom určite aj mnoho civilistov zhorí zaživa. Sám Kasásba padol do rúk IS, keď bol na jednej takejto bombardovacej misii.

Platí, že tak, ako sa často výrazne odlišujú zákony rôznych kresťanských krajín (napríklad v otázke trestu smrti), ani moslimské právo nie je jednotné. To, čo v mene islamu vykonáva IS, dnes väčšina náboženských právnych učencov odsudzuje ako neislamské.

V podobnej pozícii bolo v 90. rokoch afganské hnutie Taliban, ktoré sa takisto odvolávalo na islam a pritom zavádzalo bizarné zákony, ktoré inde v moslimskom svete neexistovali.

10. Čo vedie radikálov k páchaniu samovražedných útokov?

Samovražedné útoky bývajú mylne spájané výhradne s islamom, hoci zďaleka najviac ich v novodobej histórii podnikla organizácia Tigri oslobodenia tamilského Ílámu na Srí Lanke a známe sú aj z iných častí sveta. Priamo na Blízkom východe ich páchali aj sekulárne organizácie.

V moslimskom prostredí organizátori takýchto útokov okrem politických deklarácií argumentujú aj tým, že bojujú za svätú vec, za ktorú útočník neváha obetovať aj svoj život. V islamskej vierouke navyše existujú texty sľubujúce mučeníkom islamu veľké lákadlá v raji vrátane 72 zvodných panien.

Útočníci - napríklad z palestínskeho Hamasu - obvykle nahrávajú pred samovražednou misiou videoposolstvo, kde vystupujú pred vlajkou hnutia, so zbraňou a Koránom a celý ich príhovor má silný náboženský náboj. Je pritom doložené, že mnohí útočníci majú v skutočnosti osobné motivácie. Platí to hlavne u žien.

Izraelskí psychológovia robili prieskum medzi palestínskymi teroristkami, ktoré pri samovražednom atentáte zlyhali - nálož im nevybuchla alebo ich včas odhalili a zatkli. Veľká časť týchto žien pritom mala napríklad problémy v rodine, chceli sa tak vymaniť z dosahu tyranského otca, vyrovnať sa bratom a podobne. Niektoré sa vraj tiež rozhodli odčiniť alebo zakryť tajný vzťah.

11. Odsudzujú bežní moslimovia teror?

Jednotný názor jeden a pol miliardy ľudí neexistuje. V mnohých moslimských krajinách je navyše veľmi ťažké organizovať dôveryhodné prieskumy verejnej mienky. Ľudia sa často boja verejne proti extrémistom vystupovať, niekedy to zakazujú samy vlády, pretože aj tie sa obávajú reakcie teroristov.

Na druhej strane je nepochybné, že napríklad IS má dnes mnoho sympatizantov. IS je pre nich ďalšou skupinou, ktorá sa vzoprela diktátorským režimom a Západu, alebo bojujú za správnu vec viery. Zároveň minulý týždeň prichádzali správy o tom, že videozáznam upálenia Muaza Kasásbu mnohých moslimov primal prehodnotiť ich nadšenie IS.

Faktom tiež je, že samotní moslimovia tvoria zďaleka najväčší počet obetí moslimských teroristov, čo nálady verejnosti tiež ovplyvňuje.

Čo je však najdôležitejšie, postoj k terorizmu často vychádza zo širších politických okolností. Na Západe a v Izraeli prevažuje názor, že ozbrojené akcie Palestínčanov sú terorizmom. Na Blízkom východe zasa trvajú na práve bojovať proti okupácii aj so zbraňou v ruke.

Problém je, keď oba tábory demagogicky stavajú na rovnakú úroveň napríklad samovražedný útok na civilistov v izraelskom Tel Avive a útok na izraelských vojakov alebo ozbrojených židovských osadníkov na okupovanej palestínske pôde.

12. Akú úlohu hrá izraelsko-palestínsky konflikt?

Palestína rovnako ako samotný Jeruzalem aj so Skalným dómom a mešitou al-Aksá nie sú z hľadiska islamu príliš dôležité.

Väčšina radových moslimov však poukazuje na to, že Izrael drží pod okupáciou už takmer päťdesiat rokov státisíce Palestínčanov.

Prakticky sa pritom nedá vierohodne zistiť, akej časti moslimov prekáža okupácia palestínskych území (východného Jeruzalema, západného brehu Jordánu a do značnej miery aj pásma Gazy) a nakoľko moslimom prekáža samotná existencia Izraela ako takého a nezmierili by sa teda ani so stiahnutím Izraelčanov z Palestíny.

Založenie Izraela a neustále prisťahovalectvo židov je podľa mnohých moslimov západným koloniálnym konceptom o to viac, že Izrael odmieta umožniť návrat palestínskych utečencov.

Skutočný i domnelý útlak Palestínčanov tak často používajú ako argument a súčasť propagandy aj radikálni islamisti tisíce kilometrov ďaleko - napríklad v Afganistane alebo Kašmíre. Na palestínsky problém poukazujú aj vodcovia al-Káidy, ako bol Usáma bin Ládin alebo jeho nástupca Ajman Zavahrí.

13. Čo si bežní moslimovia na Blízkom východe myslia o Západe?

Často ide o značne schizofrenické postoje. Na jednej strane obyvatelia Blízkeho východu veľmi negatívne vnímajú politiku západných vlád - ich vojenské zásahy, podporu autoritatívnych vládcov, pripisujú Západu cynický záujem o ropu.

Moslimovia tiež často kriticky hodnotia spoločenské pomery na Západe – zdôrazňujú tunajšiu vysokú rozvodovosť, počty nemanželských detí a interrupcií, pre nich bizarné kampane za oficiálne uznanie partnerstva medzi dvoma mužmi a podobne. To všetko býva v ich očiach dôkazom, že západná spoločnosť je v porovnaní s tou islamskou zvrátená.

Na strane druhej však veľká časť moslimov túži po živote na Západe, obdivujú rýchly a moderný svet, technológie, mávajú naivné predstavy o tom, ako sa na Západe ľahko žije. Mladí často sledujú hudobné televízne kanály zo Západu alebo sa priamo snažia odísť do Európy či Spojených štátov, alebo o tom aspoň snívajú. Ich pocity teda môžu byť zaujímavou kombináciou pohŕdania a fascinácie.

14. Ako moslimovia na Blízkom východe zmýšľajú o židoch?

Vzťah k židom je silne zaťažený izraelsko-palestínskym konfliktom a sionistickým prisťahovalectvom do Palestíny v prvej polovici 20. storočia, do tých čias boli vzájomné vzťahy viac-menej pokojné.

Až od 50. rokov, teda po založení Izraela a exodu státisícov Palestínčanov, začali byť židia šikanovaní a napádaní alebo radšej sami odišli z mnohých moslimských krajín.

V mnohých arabských štátoch zaviedli protižidovské diskriminačné zákony, dochádzalo k pogromom - toto niekedy využívali aj sionistické organizácie, ktoré strach židov často ešte podnecovali, aby tak ešte umocnili prílev židov do Izraela.

V arabských krajinách tak niekedy možno počuť a čítať aj ostré antisemitské výpady a obdiv k Hitlerovi. Moslimskí politici i duchovní pritom kladú - aspoň na verejnosti a pred novinármi - dôraz na to, že treba rozlišovať medzi Izraelom a židmi. Argumentujú, že proti židom nič nemajú, že im prekáža len protiarabská politika Izraela.

Je tiež pravda, že Irán, ktorého vodcovia sú známi veľmi útočnou protiizraelskou rétorikou, je dnes domovom asi 25-tisíc židov, teda druhej najväčšej komunity na Blízkom východe hneď po Izraeli. Nehrozí im tam žiadne nebezpečenstvo a odmietajú výzvy na vysťahovanie do Izraela.

15. Ako sa islam stavia k judaizmu a ku kresťanstvu?

Islam uznáva všetkých starozákonných prorokov vrátane Abraháma, Mojžiša, ale aj Ježiša. Posledným zo všetkých prorokov je potom podľa islamu Mohamed a po ňom už žiadny nepríde.

Moslimovia uznávajú židov i kresťanov ako takzvaný ľud knihy, teda vyznávačov monoteistických náboženstiev, po ktorých prišiel islam.

Bez ohľadu na to však v mnohých konfliktných oblastiach - hlavne v Iraku a teraz aj v Sýrii - sunnitskí teroristi na kresťanov často útočia a IS napríklad vykonáva rozsiahle náboženské čistky.

Reakcia iných častí moslimskej spoločnosti však dokazuje, že postoje rôznych skupín nie sú automatické - tisíce kresťanov na úteku nachádzajú útočisko pod ochranou Kurdov, hoci ide rovnako o sunnitov, alebo v šiitských inštitúciách na juhu Iraku.

16. Prečo teroristi útočia na civilistov?

Ochrana civilistov je dôležitým argumentom, napríklad Irán uvádza, že už len z tohto dôvodu nevyvíja jadrové zbrane (z čoho býva obviňovaný), pretože pri ich použití by sa nedalo rozlíšiť medzi legitímnymi terčmi a civilistami.

Inokedy sa moslimovia svojich etických záväzkov zbavujú. Napríklad hnutie Hamas má na to, že ostreľuje raketami izraelské mestá plné civilistov, hneď niekoľko zdôvodnení: „Nemáme lepšie, presnejšie zbrane, keby sme mali lietadlá a laserom navádzané bomby ako Izraelčania, tiež by sme ich používali.

V Izraeli nie sú civilisti, pretože všetci vrátane žien budú skôr alebo neskôr slúžiť v armáde a útočiť na Palestínčanov. Izraelskí vojaci sa pohybujú a majú svoje základne medzi civilistami, naším cieľom sú práve tieto objekty.“

Pri masívnych útokoch na šiitov v Iraku, Sýrii alebo v Pakistane však sunnitskí extrémisti žiadne výhovorky ani nehľadajú - všetci šiiti sú pre nich legitímnym terčmi, pretože ich nepovažujú za moslimov, ale za odpadlíkov od pravej (sunnitskej) viery a zasluhujú si za to jedine smrť.

17. V čom spočíva rozdiel medzi šiitmi a sunnitmi?

Šiitská vetva islamu vznikla hneď v 7. storočí. Hlavný prúd islamu, dnes označovaný ako sunniti, si chcel svojho vodcu - kalifa voliť. V praxi bol neskôr kalifom vodca dynastie, ktorá momentálne dominovala islamskému svetu - poslednou takou dynastiou boli tureckí Osmani.

Naproti tomu šiiti sa odštiepili pre názor, že moslimov by mal viesť pokrvný potomok proroka Mohameda. Ešte prorokovho bratranca a zaťa Alího uznávali všetci moslimovia - po jeho smrti však šiiti začali uznávať už len Alího potomkov - imámov Hasana, Husajna a tak ďalej.

V úlohe perzekvovanej menšiny sa šiiti rozptýlili do mnohých odľahlých miest moslimského sveta - do hôr v Jemene, do Afganistanu, do niektorých regiónov Libanonu...

Zvrat prišiel začiatkom 16. storočia, keď vtedajší perzský šáh Esmail I. vyhlásil šiitský islam za štátne náboženstvo svojej ríše.

Tým sa k šiitskej viere začali hlásiť široké vrstvy obyvateľstva a v Iráne je tak dnes pomer šiitov k sunnitom 9:1, zatiaľ čo v celosvetovej moslimskej populácii je opačný. Okrem Iránu tvoria šiiti väčšinu obyvateľstva ešte v Azerbajdžane, v Iraku a Bahrajne, čo sú všetko krajiny s úzkymi historickými väzbami na Perziu.

18. Kto je radikálnejší - sunniti alebo šiiti?

Šiiti majú každoročné tryzny pripomínajúce mučenícku smrť stredovekého imáma Husajna, prorokovho vnuka, počas obradu si niektorí narezávajú kožu na hlavách a máčajú si biele rúcha krvou.

Niektorí to dokonca robia svojim malým deťom.

Hoci v Iráne a Iraku je tento extrémny rituál zakázaný a nevykonáva sa, napríklad v Libanone, Pakistane alebo v Indii je rozšírený a šokujúce predstavenia navodzujú dojem extrémneho násilia šiitov.

V skutočnosti jednoznačne najväčší počet teroristických útokov dnes páchajú sunniti, a to nie len preto, že ich je oveľa viac než šiitov, ale aj preto, že považujú šiitov za odpadlíkov a veľmi často na nich útočia.

Sunniti tiež páchajú absolútnu väčšinu samovražedných útokov, teroristické organizácie ako al-Káida alebo Islamský štát sú tiež čisto sunnitské. To však nevyplýva z vieroučných rozdielov, ale skôr z politických súvislostí dnešného sveta.

19. Akú úlohu hrá v násilí prorok Mohamed?

Mohamed bol politik a vojvodca svojej éry, dobýval územia, uzatváral spojenectvá aj strategické sobáše na upevnenie moci, zabíjal nepoddajných a plienil ich dediny. Rovnaké to v Oriente bolo aj pred vznikom islamu a niekde je to tak aj v súčasnosti.

Mohamed bol v tých časoch evidentne najúspešnejší z ľudí, ktorí sa považovali či vydávali za prorokov, ktorí tiež chceli mať svojich stúpencov, svoje územie, finančné príjmy pre svoju komunitu.

Okrem upevňovanie moci šíril svoje učenie, súhrn predchádzajúcich náboženstiev a pohanských kultov. Časti jeho učenia boli na tie časy veľmi pokrokové, napríklad zakázal zahrabávanie čerstvo narodených dievčatiek, čo bolo vtedy pomerne rozšírené.

Zakomponoval do svojej vierouky aj veľmi praktické veci ako osobnú hygienu, čo bola evidentne reakcia na epidémie - preto sa moslimovia rituálne pred modlitbou umývajú.

Nebol teda jednoznačnou osobnosťou, navyše sme svedkami toho, že jeho učenie aj skutky dodnes niektorí vykladajú veľmi odlišne.

20. Existuje v moslimských štátoch jednotné právo šaría?

Nie. Pomer uplatňovania náboženských princípov a právneho systému zavedeného napríklad niekdajšími koloniálnymi vládcami či ešte novších vplyvov sa v rôznych krajinách môže veľmi výrazne líšiť. Keď v Afganistane vládol Taliban (1996 - 2001), donútil majiteľov nákladných áut, aby na plechových korbách zamaľovali všetky zvieratá, čo je tam bežná dekorácia. Argument znel, že šaría zakazuje akékoľvek zobrazovanie živých bytostí.

V susednej Islamskej republike Irán je šaría základom práva a napriek tomu sa tam ľudia bez obmedzenia a radi fotia, maľujú zvieratá aj ľudí.

Šaría má rôzne podoby aj v jednotlivých svojich zložkách: trestné právo napríklad v Iráne umožňuje ukameňovanie neverných mužov a žien (aj keď sa tento trest už niekoľko rokov nevykonáva), zatiaľ čo v iných krajinách je taká poprava vylúčená.

Čo sa týka občianskeho alebo rodinného práva, v mnohých moslimských krajinách môže mať muž viac ako jednu manželku, iné moslimské štáty však už mnohoženstvo nedovoľujú.

21. Nakoľko je ženská obriezka spojená s islamom?

Ide o predislamský fenomén, ktorý pochádza zrejme zo severovýchodnej Afriky. Jednej jej forme sa napokon hovorí faraónska obriezka. Väčšina moslimských duchovných dnes ženskú obriezku zakazuje, týka sa to hlavne Egypta, kde je obrezaných asi 90 percent dievčat.

Vedenie celosvetovo vplyvnej káhirskej mešity al-Azhar vydalo pred rokmi edikt, podľa ktorého nemá obriezka žiadnu oporu v islamskom práve, aj keď v skutočnosti sa Mohamed o obriezke vyjadroval pochvalne. Podstatné je, že aj keď je obriezka žien rozšírená v mnohých moslimských krajinách a väčšina obrezaných žien sú moslimky, preukázateľne nie je spojená iba s islamom.

Napríklad je veľmi silne rozšírená v prevažne kresťanskej Etiópii, a to aj v tamojšej židovskej menšine odchádzajúcej do Izraela. V Nigeri je obrezaná väčšina kresťanských žien, ale veľmi málo moslimiek. V spomínanom Egypte je obrezaná aj úplná väčšina kresťaniek.

V Iraku má medzi moslimkami obriezku väčšina Kurdiek, ale takmer žiadne Arabky. V západnej Afrike môže byť v niektorom kmeni v určitej krajine obriezka silne rozšírená, avšak u príslušníčok rovnakého kmeňa v susednom štáte takmer neexistuje.

Experti OSN teda tvrdia, že ide o záležitosť spojenú s lokálnymi tradíciami, a to naprieč náboženskými komunitami. Z pohľadu Európana môže byť najväčším paradoxom fakt, že na obriezke svojich dcér zvyčajne trvajú ženy, ktoré ju v detstve samy pretrpeli.

22. Prečo je postavenie žien v islamskom práve horšie než postavenie mužov?

Ide o problematiku, ktorá ponúka široký uhol pohľadov a sami zástancovia islamského práva a kultúry často tvrdia, že islam dáva ženám lepšie postavenie, než majú na Západe.

Naše európske ženy považujú za právo a výdobytok chodiť do práce a byť nezávislé od manžela. V moslimskom svete sa, naopak, za výsadu väčšinou považuje možnosť byť doma a venovať sa výchove detí, zatiaľ čo povinnosť živiť rodinu leží plne na manželovi.

Muži síce majú v islame oproti ženám ľahšiu situáciu, ak sa chcú rozviesť, ale zároveň napríklad v Iráne platí zákon, že ak muž - povedzme v päťdesiatke chytí druhú mladosť a bezdôvodne sa rozhodne opustiť doterajšiu ženu, tá mu môže vyúčtovať všetky domáce práce, ktoré vykonávala počas manželstva, a žiadať ich preplatenie.

Mnohoženstvo môžu pre svoje potešenie využívať bohatí muži (bežní obyvatelia moslimského sveta ťažko uživia jednu rodinu, nieto viac).

Zároveň je to určitá sociálna poistka pre vdovy, ktoré by inak zostali úplne samy, a takto si ich môže vziať brat ich zosnulého manžela. Mnohoženstvo ponúka aj určité východisko pre páry, kde je prvá manželka neplodná - muž si k nej môže pre získanie potomka vziať druhú ženu bez toho, že by tú prvú opustil.

23. Prečo sa teraz hovorí o hrozbe islamizácie Európy?

Dôvodov je niekoľko. Prvé veľké moslimské komunity sa v Európe vytvárali pred desiatkami rokov - vo Francúzsku a v Británii to boli ľudia z ich bývalých kolónií, ktorí aj po osamostatnení štátov ako Alžírsko alebo Pakistan mali určité väzby na bývalé koloniálne mocnosti. Do Nemecka zasa mierili za prácou veľké skupiny Turkov a Kurdov, čo sa považovalo za obojstranne prospešný trend.

Do Československa, hoci v oveľa menšej miere, prichádzali v 70. a 80. rokoch najmä ľudia zo spriatelených štátov, ako boli Sýria alebo Irak. Vo všetkých prípadoch však bolo možné povedať, že títo ľudia nestavali do popredia svoju moslimskú identitu alebo z nej rozhodne nerobili politický program, často, naopak, boli výrazne sekulárne orientovaní.

Dnes, o dve generácie neskôr, je situácia iná. Ostentatívne zdôrazňovanie moslimskej identity je čiastočne vzdorom proti generáciám rodičov a prarodičov, proti ich asimilácii so západnou spoločnosťou.

Navyše mladých moslimov často radikalizuje dianie na Blízkom východe - ich rodičia a starí rodičia nemali internet a satelitnú televíziu, zatiaľ čo dnes možno sledovať zabíjanie moslimov v Sýrii alebo v Palestíne prakticky v priamom prenose napríklad na mobilnom telefóne.

Do Európy mieri veľké množstvo prisťahovalcov a utečencov, v ktorých krajinách sa politický islam stal popredným trendom posledných dvoch desaťročí.

Západ potom stojí pred ťažko riešiteľným dilemami - je vhodnejšie umožniť zahaleným dievčatám prístup do škôl alebo je lepšie to v záujme ochrany našej spoločnosti zakázať? Situácia je o to komplikovanejšia, že zatiaľ čo v prvom prípade tieto študentky môžu byť časom ovplyvnené liberálnym prostredím, ich vytláčania z verejného priestoru ich môže zahnať do geta a zradikalizovať.

Autor je vedúci Centra pre štúdium Blízkeho východu na Metropolitnej univerzite Praha. Blízkemu východu sa ako novinár venoval od roku 1993, päť rokov (2008-13) pôsobil ako spravodajca Českého rozhlasu v Jeruzaleme. O Blízkom východe napísal tri knihy.

Odporúčame tiež do pozornosti:

Warner: Šaría sa na Západe zavádza krok za krokom. Cieľ islamu je, aby sa celý svet modlil k Alahovi 

Zoznam postrehov

Ako telefonovať? Najväčšie nešváry pri telefonovaní. Na čo si od teraz budete dávať dobrý pozor?

Daniel Šmíd je lektor etikety, ktorý vám vysvetlí, ako správne telefonovať.

15. 03. 2021 | čítať ďalej...

Uznávaná psychologička: Od mužov očakávame správanie, ktoré u svojich otcov nikdy nevideli

Chlapcom chýbajú mužské vzory, muži sa boja osamostatniť a najčastejšia príčina rozvodov nikoho neprekvapí.

08. 02. 2021 | čítať ďalej...

Ako dostal Boris Kollár z Cypru milióny eur za nič

Zmluva o predaji jeho podielu vo firme je odtajnená. Podľa expertky mala logiku len v prípade, že išlo o pranie peňazí.

23. 09. 2020 | čítať ďalej...

Tisícové zárobky v IT sektore budú rásť. Kódovať sa dá naučiť za pol roka

O svete IT, programovaní a platovej úrovni rozpráva Rado Debnár, spoluzakladateľ a CEO projektu Learn2code.

11. 07. 2020 | čítať ďalej...

Pepe Majeský. Rozhovor s režisérskou špičkou našich veľkých šouprogramov

O princípoch tvorby v slovenskom šoubiznise hovorí jeden z najúspešnejších režisérov a showrunnerov Pepe Majeský.

11. 07. 2020 | čítať ďalej...

Doktorka Križanová: Pred smrťou sa chce rozlúčiť každý, dôstojné umieranie je ale na chvoste záujmu (podcast)

Väčšina z nás chce umrieť v kruhu svojich najbližších a tých, ktorí ich milovali. Napriek tomu drvivá väčšina ľudí na Slovensku umiera osamelo v nemocniciach.

11. 06. 2020 | čítať ďalej...

Martin Kaprálik recituje skladbu Kráľ (Years&Years - King)

Years&Years – King s nádherným hlasom Martina Kaprálika v slovenskom znení.

22. 05. 2020 | čítať ďalej...

Vedkyňa a lekárka radí, čo pri chudnutí obmedziť, čo variť a aké jesť porcie

Neviem pochopiť, prečo je také ťažké prestať sladiť kávu alebo čaj, veď stačí týždeň zaťať zuby a vydržať, hovorí Adela Penesová, ktorá sa venuje pacientom s obezitou a cukrovkou či s vysokým krvným...

28. 05. 2019 | čítať ďalej...

Dan Ariely: Máme naše rozhodnutia pod kontrolou?

Behaviorálny ekonomik Dan Ariely, autor Predictably Irrational (Predpovedateľne Neracionálne), používa klasické ilúzie a jeho vlastné neintuitívne (a niekedy až šokujúce) výsledky výskumu na odhalenie toho, že pri rozhodovaní nie...

20. 03. 2019 | čítať ďalej...

Smrť a jej príznaky. Čo sa deje s umierajúcim človekom?

Umieranie a posledné dni človeka sprevádzajú príznaky. Pre blízkych, môže byť prínosom, ak dokážu signály blížiaceho sa konca rozpoznať.

04. 02. 2018 | čítať ďalej...

Únik potvrdzuje pravidlo: Ľud potrebuje chlieb a hry

Spravodlivosť v prípade politikov je podriadená politickému boju. A tým prestáva byť spravodlivosťou.

05. 10. 2017 | čítať ďalej...

Ako dobre by ste mali poznať svojho partnera než sa vezmete?

Čo všetko je dôležité vedieť a vopred si ujasniť.

05. 10. 2017 | čítať ďalej...

Slovensko je nádherná krajina

Nasledujte sympatickú Slovenku cez krásy Slovenska: Bratislava, Košice, Nitra, Spišský hrad, Levoča, Spišská Nová Ves, Telgárt, Svätý Kríž, Liptovský Mikuláš, Bojnice, Zvolen, Piešťany, Kremnica, Banská Štrba, Levoča, Prešov,...

08. 05. 2017 | čítať ďalej...

Únik mladých do zahraničia je problém krajiny, nie škôl

Na Slovensku panuje obrovská nedôvera v samých seba, všetko slovenské akoby nemalo hodnotu.

05. 05. 2017 | čítať ďalej...

Sociálne siete sú u detí zdrojom stresu z vývoja vo svete

Pribúdajú správy o stúpajúcom počte detí, ktoré pociťujú stres zo súčasného vývoja vo svete, pričom za jeho hlavný zdroj je považovaný práve príval správ zo sociálnych sietí.

20. 04. 2017 | čítať ďalej...

Chcete žiť v demokracii? Mali by ste chcieť byť volený

Profesor T. Snyder pred potrebou „mať pokoj“ varuje aj v demokracii: občan, ktorému na udržaní demokracie záleží, by nielen mal chodiť voliť, ale – ak má dôvod – by sa mal stať aj aktívnym v miestnej politike a mal by chcieť byť...

14. 04. 2017 | čítať ďalej...

Dubovcová na rozlúčku: Ako krajina pravidelne zlyhávame

Päť rokov stačí na to, aby človek ukázal, čo v ňom je. Preto sa Jana Dubovcová už neuchádzala o funkciu verejnej ochrankyne práv. Najviac ju mrzí, že na Slovensku stále diskriminujeme deti v prístupe ku vzdelaniu.

29. 03. 2017 | čítať ďalej...

Čo by mohla urobiť reforma školstva so zlepšením správania žiakov?

Dnes za mnou prišla moja bývalá žiačka, ktorá sa odsťahovala s mamou do Rakúska. Porozprávali sme sa o tom ako sa jej darí, ako to vyzerá v jej novej škole.

27. 03. 2017 | čítať ďalej...

Konzervované jedlo nie je jedovaté. Jesť ho denne však na zdraví nepridá

Z obľuby priemyselného konzervovania potravín už začíname chvalabohu poľavovať a vraciame sa k rešpektu k domácim zavareninám a nakladanej zelenine.

21. 03. 2017 | čítať ďalej...

Neobmedzené možnosti sťažujú mladým ľuďom životné voľby

Pět let studovali psychologové Masarykovy univerzity generaci dospívajících Čechů, kteří čelí předsudkům, že jsou líní a odmítají zodpovědnost. Ukazuje se ale, že oni spíš jen řeší složitější situace, v nichž se jejich předchůdci...

16. 03. 2017 | čítať ďalej...

Neurológ: Sociálne siete škodia mozgu, IQ sa znižuje

"Žena je schopná pojať čokoľvek a okamžite to porovnávať a integrovať s tým, čo pozná. Ak sa pozrie na muža, okamžite ho rieši na rôznych úrovniach, nielen ako vyzerá, ale predovšetkým, či je spoľahlivý, aké má zázemie,...

12. 03. 2017 | čítať ďalej...

Musíme sa naučiť nechať ľudí zomierať

Lekár Peter Stachura zblízka vidí, aké utrpenie prežíva zomierajúci človek, ak sa mu zdravotníctvo či príbuzní príliš snažia pomôcť.

10. 03. 2017 | čítať ďalej...

Muži milujú silné ženy do doby, kým z nich ženy nevytiahnú zranených chlapcov

Väčšinu mužov priťahujú silné ženy. Niekto si na nich trúfne, iný len pozerá a predstavuje si, aká je asi v posteli, ale všetci sú nejakým spôsobom vzrušení.

06. 03. 2017 | čítať ďalej...

Z dieťaťa sa stane dobrý človek, ak má spokojnú a milovanú mamu

Čo sa môžeme my, dospelí, naučiť od detí a na čo pri ich výchove nikdy nezabúdať? Psychológ a lektor Marek Herman nám porozprával o tom, čo je pre každé dieťa v živote najdôležitejšie pre to, aby v živote nebolo "stratené"....

06. 03. 2017 | čítať ďalej...

Propaganda na Facebooku vyrába dojem, že vinou migrantov nám hrozí apokalypsa

Vplyv časopisu Zem a vek alebo Slobodného vysielača je podľa Juraja Smatanu obmedzený. Hlavné slovo majú najrôznejšie facebookové skupiny, ktoré šíria účelovo vybrané články o migrantoch.

05. 03. 2017 | čítať ďalej...

Veda radí, ako sa pri dnešnej politike nezblázniť

Skutky, ktoré sa nestali, korupcia, ktorá neexistuje. Vedci ponúkajú návod, ako si zachovať psychické zdravie.

03. 03. 2017 | čítať ďalej...

Ako trestali kriminálnikov v stredoveku?

Človek v stredoveku veril v napĺňanie spravodlivosti omnoho viac, než je to dnes.

24. 02. 2017 | čítať ďalej...

Výživová lekárka: Cukor nie je vhodné z metabolického hľadiska obmedzovať

Nezakazujte si sladké, gumené medvedíky sú dobré na kĺby, hovorí výživová lekárka.

23. 02. 2017 | čítať ďalej...

Kam sa v skutočnosti podeli pracovné miesta?

Lžou populizmu je, že „prinavráti pracovné miesta“. Nevie pritom ani priznať, kam sa v skutočnosti podeli. Spasí nás univerzálny základný príjem? Aby áno, tak určite by však boli nutné aj vysoké dane na finančné služby a...

23. 02. 2017 | čítať ďalej...

Prečo sa ženy nevedia zacieliť na jeden problém tak, ako muži

Jej názory sú dnes nepopulárne a dráždia nielen feministky. Je za rovnosť medzi mužmi a ženami, ale rovnakosť prísne odmieta. Skúma fyziológiu človeka a vplyv pohlavných hormónov na jeho myslenie. Trvá na tom, že mozog muža je...

18. 02. 2017 | čítať ďalej...

Ak slušní ľudia do politiky chodiť nebudú, sama sa nikdy neočistí

Citát je z recenzie knihy Steva Hiltona s názvom Ľudskejšie.

07. 02. 2017 | čítať ďalej...

Prečo si myslíme, že sme poctivejší ako ostatní

Ľudia trpia ilúziou morálnej nadradenosti. Ak majú všetci pocit, že sú morálne majáky, zvyšuje sa riziko konfliktu, lebo si myslia, že majú pravdu, zatiaľ čo ostatní sa isto mýlia, píšu psychológovia.

06. 02. 2017 | čítať ďalej...

Zákony sú dobré vtedy, ak ich pripraví a schváli jednotlivec

Gustave le Bon bol zrejme prvým významným mysliteľom, ktorý si všimol fenomén masy – jej zvláštne vlastnosti a kľúčový význam pre súčasnosť.

05. 02. 2017 | čítať ďalej...

Chcete vedieť, ako dopadne Amerika? Sledujte, či prežije otvorený internet

Bude to súboj, v ktorom budú komplikované rady skúsených a múdrych ľudí stáť proti intuitívnym a dobre vyzerajúcim riešeniam založeným na nepodloženom presvedčení.

30. 01. 2017 | čítať ďalej...

Kde robia singláči chybu?

Hľadali sme príčiny, prečo je medzi mladými kresťanmi toľko nezadaných ("single").

29. 01. 2017 | čítať ďalej...

Dubovcová: Slovensko trpí na pasivitu nepolitických lídrov

Ombudsmanka Jana Dubovcová pomenovala v rozhovore s týždenníkom Trend niekoľko príčin neutešeného stavu a zlej nálady medzi obyvateľmi Slovenska.

29. 01. 2017 | čítať ďalej...

Politici už tradičné média nepotrebujú

Dostali sme sa do fázy, keď majú politici oproti novinárom výhodu, pretože tradičné médiá vôbec nepotrebujú. Ak aj poskytnú rozhovor, tak ten priestor využijú na to, aby mohli urážať novinára či jeho médium.

12. 01. 2017 | čítať ďalej...

Schutz: Dve príčiny, ktoré nutne ženú našu spoločnosť do krízy

Prvou je nepoctivosť kampaní. V nich sa právo zbohatnúť vydáva za základné ľudské právo. Politici sa štylizujú do role toho, kto zabezpečí každému zbohatnutie, iba ho treba zvoliť.

08. 01. 2017 | čítať ďalej...

Čo by mohlo byť, keby verejní funkcionári sledovali len verejný záujem

B. Sanders vstupoval do komunálnej politiky zrejme s cieľom niečo urobiť a vyriešiť. Inými slovami hlavnou prioritou bolo mesto. Celé, nielen niečo z toho. Ak by takto rozmýšľali samosprávy u nás, asi by to vyzeralo inak. Ale to...

05. 01. 2017 | čítať ďalej...

Jiří Jelínek z Fischer Group odpovedá: Aké vlastnosti a schopnosti mu pomohli k úspechu

Jiří Jelínek je od roku 2004 generálnym riaditeľom spoločnosti Fischer Group. Pôsobí v oblasti cestovného ruchu.

27. 12. 2016 | čítať ďalej...

Ako operátor vidí, kde a s kým ste boli. Stačia mu údaje, ktoré musí zbierať

Pozrite sa, ako tie údaje vyzerajú a čo všetko sa z nich dá zistiť. Nemec Malte Spitz dokázal získať po žalobe údaje od Deutsche Telekomu, ktoré o ňom tento operátor zhromažďoval počas šiestich mesiacov.

25. 12. 2016 | čítať ďalej...

Viete aké údaje o vás majú operátori? Môžete byť radi, že žijete v demokracii

A ak si uvedomíte, aké dáta o vás majú napríklad mobilní operátori, môžete byť radi, že žijeme v demokracii.

25. 12. 2016 | čítať ďalej...

Psychológ: Doba postfaktická? Volíme toho, kto má najviac lajkov

Rozhodujeme sa na základe emócií, zostávame na povrchu a nemáme motiváciu rozmýšľať, hovorí psychológ Dalibor Špok. Sociálne siete nám ukazujú iba to, čo nám vyhovuje.

21. 11. 2016 | čítať ďalej...

O verejné dianie sa zaujímam od šiestich rokov, hovorí mladík, ktorý "vyškolil" radnicu

Má ešte len pätnásť rokov, ale už dvakrát nachytal prostejovskú radnicu pri porušovaní zákona. Študent Jakub Čech donútil "dospelých" úradníkov konať s ním ako so seberovným.

17. 11. 2016 | čítať ďalej...

Tomáš Garrigue Masaryk - životopisný dokument

Tomáš Garrigue Masaryk bol český filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik a novinár, jeden zo zakladateľov ČSR, prvý prezident ČSR a predtým predseda Dočasnej vlády Československa.

07. 11. 2016 | čítať ďalej...

Prezident Kiska o tom, že nálada v spoločnosti nie je dobrá. Akú radí cestu úniku z tohto stavu?

Prezident Andrej Kiska v rozhovore pre týždenník Trend, uverejnenom 2. novembra 2016, odpovedal na otázku: "Spomenuli ste, že ekonomike sa darí, mzdy rastú, ale napriek tomu nálada v spoločnosti nie je dobrá. Aká je cesta úniku z...

02. 11. 2016 | čítať ďalej...

Warner: Šaría sa na Západe zavádza krok za krokom. Cieľ islamu je, aby sa celý svet modlil k Alahovi

Moslimovia si môžu vybrať pokojný život, alebo politický, ktorého zmyslom je presviedčanie ostatných a vojna, hovorí Bill Warner, ktorý študuje politický islam.

01. 11. 2016 | čítať ďalej...

Tomáš Garrigue Masaryk - O demokracii

"Nesprávne je robiť rozdiel medzi mravnosťou veľkou a malou. Že sa politik v záujme štátu nemusí a nemá obzerať na mravné predpisy. Vec sa má v skutočnosti tak, že človek, ktorý napríklad klame a podvádza v politickom živote,...

31. 10. 2016 | čítať ďalej...

Nízke úroky? Ide o nešťastný experiment

Výška úrokov platí pre každú krajinu inak. Napríklad Nemecko by potrebovalo vyššie sadzby, ako má napríklad Taliansko.

30. 10. 2016 | čítať ďalej...

Psychologička: Strach z očkovania? Ľudia už nepočujú, že niekto umrel na tetanus

Rodičia nevedia pri očkovaní potlačiť emócie, hovorí Mária Hatoková z Ústavu experimentálnej psychológie SAV.

17. 10. 2016 | čítať ďalej...

Šéf červených autobusov: Cenová vojna vydrží ešte veľmi dlho

Na autobusovej linke medzi Bratislavou a Viedňou jazdia traja dopravcovia. Okrem Slovak Lines aj RegioJet českého podnikateľa Radima Jančuru a Blaguss.

12. 10. 2016 | čítať ďalej...

Voľby vygenerujú vždy len priemerných ľudí

Nikdy to nie je duchovná alebo intelektuálna elita, ktorá má schopnosti riadiť štát tak, aby to prispelo ku všeobecnému dobru.

12. 10. 2016 | čítať ďalej...

Čo by ste spravili, ak by ste mali miliardu eur?

Slovensko od roku 2007 minulo na informatizáciu 900 miliónov eur. Úradníkom však stále robíme poštára a veľa sa nezmenilo. Končí sa rok 2015, máme internet v mobilných telefónoch, onedlho budú na cestách jazdiť elektrické autá...

09. 10. 2016 | čítať ďalej...

Výrok, ktorý vo voľbách kandidáta odrovná

Pri spätnom pohľade je ľahké pripomenúť si výroky, ktoré sa uchytili, lebo kandidáti pre ne nakoniec prehrali.

05. 10. 2016 | čítať ďalej...

Ako súdili najväčších nacistických vrahov

„Ľudia sa vždy dajú doviesť k tomu, aby s vodcom súhlasili. Je to jednoduché. Stačí im povedať, že sú napadnutí a verejne odsúdiť pacifistov z nedostatku vlastenectva. To zaberie v každej krajine.“

05. 10. 2016 | čítať ďalej...

Nástupný plat tisíc eur? Mladí majú veľké oči

Ak sa mladí ľudia od začiatku leta nezamestnali, niekde robia chybu. Práce je dosť.

05. 10. 2016 | čítať ďalej...

Železnica je mystérium, nedá sa riadiť len tabuľkami

Trať medzi Bratislavou a Žilinou sa rekonštruovala tak dlho a zanedbali sa bežné opravy, až sa niektoré úseky stali neprejazdnými, vysvetľuje v rozhovore JIŘÍ KUBÁČEK, bývalý generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy a dráh...

29. 09. 2016 | čítať ďalej...

Kde je Slovensko? Google Street View odpovedá záberom z Bratislavy

Internetový diskutér využil kuriózny záber z Google Street View ako odpoveď na otázku, že kde sa podľa neho nachádza Slovensko.

19. 09. 2016 | čítať ďalej...

Pre polovicu ľudstva s nižším IQ je svet príliš zložitý

Kto nerozumie svetu, verí konšpiráciám, hovorí známy český psychiater Cyril Höschl.

19. 09. 2016 | čítať ďalej...

Prečo sú počítačové hry také zaujímavé pre deti

To, že niektoré dnešné deti sú závislé na mobiloch, sú pohltené kybersvetom, že by len stále surfovali na nete a hrali počítačové hry, sa na nás valí z každej strany. Skúsme sa na to pozrieť inak.

19. 09. 2016 | čítať ďalej...

Protestujeme! Fajn, a čo ďalej?

Nikto z menovaných nedobyl svoj úrad so zbraňou v ruke, dostal sa tam len a výlučne pomocou hlasov voličov.

15. 09. 2016 | čítať ďalej...

Takto predídu autonómne autá zápcham, pozrite si vo videu

Stačí sa riadiť jednoduchými pravidlami. Šoféri to nezvládnu.

14. 09. 2016 | čítať ďalej...

Pavol Žilinčík porovnáva slovenské a ukrajinské súdnictvo

Pomenovanie problémov na Ukrajine ukáže v plnej nahote tie isté problémy aj na Slovensku. Akurát na Ukrajine už majú po Majdane a začali ich riešiť.

19. 06. 2016 | čítať ďalej...

Tancujúca mládež v Thajsku v nás vyvolá zvláštne pocity

Záber z hudobného festivalu v Thajsku. Tancujúca mládež určite vyvolá zvláštne pocity v nejednom z nás. Takýto tanečný štýl u nás nevidieť.

18. 06. 2016 | čítať ďalej...

Úbytok včiel pocítime všetci, budeme mať málo jedla

Živočíchy, ktoré roznášajú peľ, zabezpečujú až 75 percent svetových plodín. Postupne však vymierajú.

09. 06. 2016 | čítať ďalej...

Posilnime kultúru riešenia problémov. Málo si vážime, čo tu máme

Slovensko je krajina, ktorá má potenciál, aby sa tu ľuďom veľmi dobre žilo. K dosiahnutiu tohto cieľa by nebolo treba urobiť až tak veľa.

09. 06. 2016 | čítať ďalej...

Lekár po návrate z Británie: Peniaze nie sú všetko, na Slovensku je lepší život

Nemusím živiť dve autá, manželka sa vrátila k svojej profesii a bývame vo väčšom. To sú prvé dojmy lekára Borisa Mavrodieva po návrate z Veľkej Británie, kde pôsobil posledných deväť rokov.

09. 06. 2016 | čítať ďalej...

Význam zjednotenej Európy nechápeme, Sulík je príkladom

Bývalý šachový veľmajster a politický aktivista Kasparov tvrdí, že brexit by bol darčekom pre Putina.

09. 06. 2016 | čítať ďalej...

Môže byť doprava MHD zadarmo? V Talline to nedopadlo dobre

V Talline skúsili zaviesť bezplatné cestovanie, no experiment sa neosvedčil ani nezvýšil záujem verejnosti. Nové riešenia sa hľadajú inak.

01. 06. 2016 | čítať ďalej...

Maturujme povinne z matematiky. Ale

Prečo je dôležitá maturita z matematiky? A ako by mala vyzerať.

01. 06. 2016 | čítať ďalej...

Rodinný dom za každú cenu môže byť zlatou klietkou

„Čo sa deje s bývaním pre mladé rodiny?“ pýta sa nitriansky architekt Jozef Hrozenský a opisuje svoju praktickú skúsenosť, ktorá je modelovým príkladom pre mnohých mladých ľudí s malými deťmi.

25. 05. 2016 | čítať ďalej...

Pellegrini: Za založenie firmy zaplatíme kartou

Vicepremiér pre investície chce meniť zákon o správnych súdnych poplatkoch. Sľubuje tiež zjednodušenie ovládania e-služieb na Slovensko.sk.

22. 05. 2016 | čítať ďalej...

Cirkev trápi odpad, žiada zastavenie kultúry vyhadzovania

Cirkev si naliehavosť témy životného prostredia a odpadov uvedomuje stále viac.

22. 05. 2016 | čítať ďalej...

Právo parkovat je svoboda komunismu. Nenechme města motoristům

Jeho rady žádali v New Yorku, Londýně i Moskvě. Teď si ho přivolali do Tokia a nejnověji ho oslovila i Praha. Starostové po celém světě si zvou dánského architekta a urbanistu Jana Gehla, aby naplnili název jedné z jeho knih –...

17. 05. 2016 | čítať ďalej...

Obchodné centrá ničia mestá

Nákupné strediská stiahnu ľudí a zákazníkov z ulíc ako vákuum. Podoba mesta je depresívna, bez ľudí a akcií; práve tieto dve veci robia verejný priestor zaujímavým.

16. 05. 2016 | čítať ďalej...

Odkaz pre budúcnosť

Keď ma jedného dňa uvidíš ako starého muža, keď budem špinavý, keď sa nebudem vedieť najesť ani sa obliecť ... maj trpezlivosť, spomeň si na čas, ktorý som trávil učením teba.

10. 05. 2016 | čítať ďalej...

Prečo vymrú strany jedného lídra a čo ich nahradí

V nasledujúcich rokoch sa na Slovensku a v Európe udejú zásadné veci,ktoré zmenia podobu politiky a spoločností.

27. 04. 2016 | čítať ďalej...

"Podstatou demokracie je jej schopnosť riešiť problémy prostredníctvom otvorenej diskusie."

Citát je z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Stankov a zjednotená macedónska organizácia Ilinden c. Bulharsko z 2. októbra 2001.

25. 04. 2016 | čítať ďalej...

Nehoda v priamom prenose (video)

Nehoda osobního a nákladního automobilu při natáčení reportáže České Televize.

21. 04. 2016 | čítať ďalej...

História MHD v Košiciach (video)

Mestská doprava v Košiciach od jej úplných začiatkov až po súčasnosť.

21. 04. 2016 | čítať ďalej...

O odpadkoch v Nemecku očami Slovenky

Po prisťahovaní sa do Nemecka som šla kúpiť odpadkový kôš. Špecializovanú predajňu pre domáce potreby som prešla niekoľkokrát. Hľadala som niečo podobné, ako sme mali na Slovensku.

20. 04. 2016 | čítať ďalej...

Prečo si vo voľbách volíme idiotov (a čo s tým má náš mozog)

Vedecké štúdie vysvetľujú, prečo politici sú takí, akí sú. A prečo ich my sami takých chceme. Politika totiž musí obsahovať aj prísľub lepšej spoločnosti.

18. 04. 2016 | čítať ďalej...

Prečo židia neutekali a kedy je správny čas opustiť krajinu

Niekoľko rokov rozmýšľam nad tým, prečo židia počas druhej svetovej vojny neutekali. Prečo sa “dali odtiahnuť” do koncentrákov. Včera celú moju osobnú záhadu vyriešila jednou vetou pani Lýdia Piovarcsyová, ktorá prežila...

06. 04. 2016 | čítať ďalej...

Je stav strednej Európy prejavom materializmu?

Kam smeruje Západ a čo s tým?​

06. 04. 2016 | čítať ďalej...

Štátu pošle každý Slovák 5660 eur. Pozrite sa, ako štát tieto peniaze využije

Ročne jeden človek na Slovensku zaplatí štátu na daniach a odvodoch v priemere 5657 eur. Najväčšia časť z týchto peňazí putuje na dôchodky.

29. 03. 2016 | čítať ďalej...

Budeme voliť Kotlebu, zavolal mi pán K.

Bol to veľmi zvláštny telefonát. Na displeji telefónu som uvidela neznáme číslo, aj som rozmýšľala, či telefón nenechám vyzvoniť do prázdna.

08. 03. 2016 | čítať ďalej...

Film: Diagnóza - o štrajku lekárov v roku 2011

Prinášame vám filmový dokument Diagnóza o tom, ako kľúčoví protagonisti s odstupom času vidia najkonfliktnejšiu situáciu v slovenskom zdravotníctve – lekársky štrajk v roku 2011.

27. 02. 2016 | čítať ďalej...

Sme zlyhávajúci štát?

Rumuni sekajú korupciu hlava-nehlava. Estónci vedú v elektronizácii s náskokom, ktorý nedobehne ani Sagan na motorke. A v Česku majú vysoké školstvo a zdravotníctvo, o ktorom my môžeme snívať.

23. 02. 2016 | čítať ďalej...

Uvarení v spoločnosti bez hodnôt

Ľudia, ktorí svoje postavenie v systéme moci vnímajú primárne ako zdroj osobných výhod a privilégií, nikdy nepôjdu k podstate problému a budú len pokračovať v zápase o svoju inštitucionálnu istotu.

16. 02. 2016 | čítať ďalej...

Fico posunul krajinu, ale dozadu: Voľby rozhodnú o tom, či budeme zdochýnajúca mrcina

Kedysi bolo Slovensko vnímané ako tatranský tiger, dnes už je to len zdochýnajúca kobyla s pokrivenými hodnotami. Sociálne balíčky sú len prejav neustálej kampane Smeru. Robert Fico je nadaný, inteligentný a typický pragmatický...

12. 02. 2016 | čítať ďalej...

Ústrednou témou novej koncepcie by malo byť vzdelávanie, nie školstvo

Slávny fotograf Robert Capa hovorieval začínajúcim fotoreportérom: „Ak vaše fotografie nie sú dostatočne dobré, znamená to, že ste neboli ste dostatočne blízko.“

12. 02. 2016 | čítať ďalej...

Podnikatelia zmeny vnímajú citlivo, vraví v rozhovore partner KPMG Slovensko

Politické strany by si mali sadnúť a dohodnúť sa na dlhodobej stratégii pre nastavenie priaznivého prostredia pre podnikateľov, hovorí pre SME partner v slovenskej pobočke poradenskej spoločnosti KPMG ĽUBOŠ VANČO.

04. 02. 2016 | čítať ďalej...

Expedícia Makovica

Aj takto sa zabávali ľudia na konci minulého storočia. Predstavte si, že väčšina ľudí ešte nemala mobilný telefón.

03. 02. 2016 | čítať ďalej...

Nemáte koho voliť? Klamete

V skutočnosti nevolíme politické strany. Voľbami v prvom rade vyberáme myšlienky, ktoré majú v našej spoločnosti dlhodobo prežiť.

Ak veľká časť občanov na voľby rezignuje, nechá systém napospas extrémnym...

31. 01. 2016 | čítať ďalej...

Ekonóm: Našou slabinou sú regióny aj školstvo

Stotisíc nových pracovných miest je len politický slogan bez reálneho podkladu, vraví ekonóm Martin Kahanec.

14. 01. 2016 | čítať ďalej...

Skutočná tma je na Slovensku raritou

Hviezdne nebo vidno najlepšie v parkoch tmavej nočnej oblohy. Slovensko je znečistené svetlom, zákon ho nijak neobmedzuje.

14. 01. 2016 | čítať ďalej...

Daniela Kovářová: Za teplo domova odpovídá žena, matka nikdy nepřestala potřebovat otce

Ženám jsme namluvili, že mají stejná práva jako muži, ale ona to není pravda, říká v rozhovoru advokátka, spisovatelka a někdejší ministryně spravedlnosti Daniela Kovářová.

27. 12. 2015 | čítať ďalej...

Improvizovaný prejav prezidenta Andreja Kisku ku stavu školstva (A DOSŤ!)

Vystúpenie hovorcu kampane A DOSŤ! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska! " a prezidenta SR Andreja Kisku v úvode prvého diskusného fóra A DOSŤ! Vzdelávanie v ohrození, ktoré 18. 11. 2015 v bratislavskom SATORI STAGE pripravila...

19. 12. 2015 | čítať ďalej...

Ako sa v našej politike delí a užíva moc. Očami zveda, ktorý bol pri tom

Z rozhovoru s Markom Ebenom v relácii Na plovárně hovorí František Ringo Čech: "Tak desať percent sú veľmi slušní ľudia, najmä ženy". V rozhovore ale hovorí so sebe vlastným nadhľadom najmä o tom zvyšku.

04. 12. 2015 | čítať ďalej...

Vojnu s terorizmom nevyhráme, musíme si nájsť spôsob, ako žiť v novej realite

Nejde o to nájsť riešenie. Dôležitejšie je nájsť modus. Akýsi spôsob žitia. Netreba nútiť Bulharov alebo Slovákov milovať cudzincov či utečencov, nezdá sa mi to ani prirodzené. Dôležité je ľuďom hovoriť, že je tu nová realita a...

21. 11. 2015 | čítať ďalej...

Diskusia o terorizme, utečencoch a slobode

Čím sa ohrozujeme sami. Pozrite si zostrih diskusie s Mikulášom Dzurindom a Štefanom Hríbom. Diskusiu zorganizoval Denník N.

20. 11. 2015 | čítať ďalej...

Regionálne rozdiely ostanú

V porovnaní so štandardnými ekonomikami, naše mzdy tvoria z HDP iba jednu tretinu a zvyšok sú zisky spoločností.

10. 11. 2015 | čítať ďalej...

Ako dlhú životnosť by mali mať výrobky?

Tento text je úryvkom z prejavu Llewellyna H. Rockwella, Jr. na Supporters Summit of 2004. Český preklad vyšiel tento týždeň na portáli think-tanku Ludwig von Mises Institute, Mises.cz.

03. 11. 2015 | čítať ďalej...

Európska komisia kazí Európu

Európska únia nie je v dobrej kondícii, povedal nedávno predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. A mal pravdu.

29. 10. 2015 | čítať ďalej...

Sami si môžete urobiť röntgen a snímka sa odošle do nemocnice

Jedna karta na všetko: Ako funguje e-Government v Estónsku.

21. 10. 2015 | čítať ďalej...

Strieľajte, prikázal komisár Slavkin

Prečo partizáni 21. septembra 1944 popravili 187 obyvateľov obce Sklené?

16. 10. 2015 | čítať ďalej...

Úniu sme dostali do daru. Čo Fico nepovie, ale mal by

Európsku úniu sme dostali do daru, o ktorý sme sa len málo pričinili. Možno aj to je dôvod, prečo ju považujeme za lacnú samozrejmosť.

16. 10. 2015 | čítať ďalej...

Stredná trieda už z niektorých miest úplne vymizla

Mať vlastný byt a auto, poslať deti na prázdniny do tábora a aspoň raz do roka ísť na spoločnú dovolenku k moru je pre mnohé slovenské domácnosti veľmi vzdialená predstava. Kým na Slovensku sú štvorčlenné rodiny, ktoré na mesiac...

13. 10. 2015 | čítať ďalej...

Prečo sú v Bratislave dopravné zápchy?

Doprava sa blíži ku kolapsu. Ak neprídu radikálne opatrenia, skolabuje úplne.

25. 09. 2015 | čítať ďalej...

Pôda je viac ako pozemok na predaj

Ešte pred sto rokmi odchádzali Slováci do Ameriky, aby si zarobili peniaze na grunt. O storočie neskôr vlastníci pôdy čakajú, či sa v ich blízkosti nebude stavať.

20. 09. 2015 | čítať ďalej...

Lekárka Križanová: Utrpenie pri zomieraní urýchľuje samo zomieranie

Ľudia, ktorí zostanú sami, sú starí a chorí, tak budú chcieť zomrieť, lebo nemajú žiadnu perspektívu, prečo majú žiť. Čakajú na smrť, väčšinou odovzdane. Na Slovensku nemusia ani veľmi čakať, lebo dostanú preležaniny a...

11. 09. 2015 | čítať ďalej...

Ja, robot. Pripravil som ťa o prácu

Ako bude vyzerať práca v najbližších desaťročiach? Zažívame najradikálnejšiu a najrýchlejšiu revolúciu od čias priemyselnej? Pripravte sa na svet, v ktorom budú vládnuť roboty.

08. 09. 2015 | čítať ďalej...

Starnúca krajina nie je pre starcov

Nie je zaručené, že dnešným tridsiatnikom alebo štyridsiatnikom sa o pár desaťročí bude starnúť ľahšie.

24. 08. 2015 | čítať ďalej...

Myší raj. Čo povedal experiment o úpadku spoločnosti

Doktor Calhoun zasvätil celý svoj vedecký život tomu, aby vybudoval dokonalý myší raj. A sledoval následky tohto blahobytu.

05. 03. 2015 | čítať ďalej...

Ako nás vnímajú ľudia z islamských krajín? Ako my ich?

Tisíce európskych moslimov už odišli na Blízky východ bojovať za Islamský štát. Západné štáty zas jeho pozície bombardujú. Región je opäť miestom krvavého konfliktu, ktorý je pre nezainteresovaných až príliš...

12. 02. 2015 | čítať ďalej...

Matematika ako zdroj radosti a upevnenia demokracie

Žiadna inštitúcia, žiadne zákony nie sú takou garanciou demokracie a prosperity spoločnosti, ako mysliaci občania.

20. 01. 2015 | čítať ďalej...

Článok, čo zapríčinil, že Rakúsko nedopadlo tak, ako Slovensko

Asi nikoho neprekvapí, keď napíšem, že časť obyvateľov tejto krajiny na vlastnej koži zažila jeden z najväčších, ak nie úplne najväčší, sociálnych experimentov v dejinách ľudstva. Pokus o racionálne riadenie spoločnosti a...

08. 10. 2014 | čítať ďalej...

Sklamala ma pasivita Čechov a Slovákov

Návrat do Česka a Slovenska je pre mňa väčšinou skľučujúci.

Zle vládnuca elita tu prežíva najmä kvôli nečinnosti ľudí.

29. 09. 2014 | čítať ďalej...

Penta si ziskom médií kupuje prestíž

Je rozdiel, či robíte pre firmu, ktorej šéf sa spomína ako osoba, ktorá v prestávkach medzi súložami podpláca politikov, alebo ako agenta serióznej medzinárodnej finančnej skupiny, ktorá si kúpila médiá, aby jej dali...

22. 09. 2014 | čítať ďalej...

Mám sen. Že budeme dodržiavať zákony

Snívam o spoločnosti, kde každý jej člen bude dobrovoľne dodržiavať zákony a nebude neustále premýšľať len o tom, ako by ich obišiel.

29. 08. 2014 | čítať ďalej...

Ľudia sa po vzore Pezinka neboja postaviť firmám či politikom

Aktivistov často z bežných ľudí urobia problematické rozhodnutia úradov a politikov.

01. 08. 2014 | čítať ďalej...

Akému Slovensku chcem pomáhať (inauguračný prejav Andreja Kisku)

Ústavný sľub, ktorý som práve zložil, a silný mandát voličov, ktorý som dostal, sú záväzkom, ktorý si budem uvedomovať každý jeden deň môjho funkčného obdobia.

Cítim tento záväzok dvojnásobne naliehavo aj preto, lebo budem prvým...

15. 06. 2014 | čítať ďalej...

Z detí nám vyrastie digitálny proletariát. Pomôže digitálna diéta?

Pokud přílišné používání nových médií může vést k poruchám mysli, tedy k jevu, který M. Spitzer nazývá digitální demencí, co s tímto jevem můžeme dělat? České základní školy jsou plné dětí, se kterými si rodiče neví rady a...

23. 05. 2014 | čítať ďalej...

10 dôvodov, prečo má Slovensko nádej

Nádej. Päť písmen, ktoré porazili tie najkrutejšie režimy a trasie sa pred nimi aj strach. Ten strach, ktorý nám každodenne podsúvajú správy z televízii, novín a rádií. Skrytý pod pojmami ako ohrozenie, vojna, konflikt,...

23. 05. 2014 | čítať ďalej...

Pasívny dom za 4 dni

Jednoduchý pasivní dům sestaví čtveřice lidí jen se šroubovákem za čtyři dny.

07. 05. 2014 | čítať ďalej...

Vďaka vojnám je bezpečnejšie a bohatšie

Počas desaťtisíc rokov konfliktov vznikli spoločnosti, ktoré znížili riziko, že ich členovia násilne zomrú.

02. 05. 2014 | čítať ďalej...

Klamstvá o potravinách! Kŕmia nás hnusom, tvrdí človek z brandže

Platí pri potravinách pravidlo, že čím drahšie, tým kvalitnejšie? Človek z brandže hovorí, že od všetkých dostávame to isté.

29. 03. 2014 | čítať ďalej...

13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nikdy nerobia

Každý túži po životnom úspechu a sebarealizácii. Ako však nato? Samozrejme, dosiahnuť úspech, kariérny postup či naplnenie svojich snov nie je vždy jednoduché. Dá sa povedať, že úspech patrí do rúk psychicky silných jedincov. Ako...

11. 03. 2014 | čítať ďalej...

Je demokracia na Slovensku ohrozená?

Neschopnosť pochopiť písaný text alebo vybrať kľúčové informácie sa stáva štandardom. Pripravenosť pri vstupe do dospelého života a tým aj možnosť uspokojivého uplatnenia klesá. Klesá šanca prežiť spokojný a naplnený život v...

24. 01. 2014 | čítať ďalej...

Hodnotová orientácia mládeže. Prieskum na vzorke 300 mladých ľudí

Pre ktorú časť mládeže sú peniaze prednejšie ako zdravie a iní ľudia? Z 300 opýtaných sa len ôsmi s drogami a ani s ľuďmi, ktorí ich užívajú, nestretli.

22. 01. 2014 | čítať ďalej...

Táto krajina nie je pre naivných

Problém je, že politickú scénu pomaly berú do rúk naši rovesníci, ktorí nemajú ani sny, ani talent. Môžeme sa smiať zo všetkých tých Kolesíkov a Martvoňov, akí sú hlúpi. Ale, po pravde, dôvod na smiech majú...

11. 10. 2013 | čítať ďalej...

Nepatrí sa, ale šetriť treba najmä na dôchodkoch a dávkach

Systém je nastavený tak, že tlak sociálnych výdavkov na verejné financie bude ďalej narastať. Na zmenu treba veľkú spoločenskú dôveru, ktorá tu nie je. Preto sa do nej politici nepúšťajú.

11. 10. 2013 | čítať ďalej...

Ako internet zabíja strednú triedu

Trend udáva technológia. Politika i daňové zákony sú v porovnaní s dvomi najdôležitejšími motormi nerovnosti – sieťami a automatizáciou – takmer len dekoráciou.

Prehlbujúca sa americká priepasť medzi príjmami bohatých a...

11. 10. 2013 | čítať ďalej...

Sudcovská etika na Slovensku: fundament alebo ornament?

Mnohí tlaku servilne podľahnú: nový potenciálny sudca hneď pri vstupe zohne chrbát tak hlboko, že hrozí, že ho už nikdy nevystrie.

17. 06. 2013 | čítať ďalej...

Vo vojne vždy padnú tí najlepší, cítime to dodnes

Vplyv obidvoch vojen ešte vždy pociťujeme. Vo vojne vždy padnú tí najlepší. Na dlhé roky to poznačilo vývoj v Európe a cítime to dodnes.

03. 05. 2013 | čítať ďalej...

Penzijní past – problém, který nemá žádné dobré řešení

Z mnoha zajímavých a důležitých témat dneška vystupují dvě jako mrakodrapy nad malým městem: problém zdravotnictví (tj. ufinancování a dostupnosti špičkové péče) a problém takzvané penzijní pasti. Obě mají leccos společné – mimo...

23. 04. 2013 | čítať ďalej...

V lidech začíná narůstat zlo, varuje profesor Keller. A vysvětluje proč

Podle něj se společnost pak rozdělí v zásadě do tří vrstev. Na ty, kdo mají dost vlastních prostředků, aby si jakékoliv služby opatřili sami pro sebe, a navíc je mohli poskytnout družině svých věrných, kteří jim za to budou...

05. 03. 2013 | čítať ďalej...

Jak chcete vládnout lidem, kterým nerozumíte a o kterých nic nevíte

Vidíme kolem docela zřetelně, že se lidé radikalizují, dávají najevo velkou nespokojenost, naštvanost až nenávist k současným mocným, přivracejí se ke komunistům nebo k nejrůznějším “novým prorokům”.

28. 02. 2013 | čítať ďalej...

Väčšina konšpirácií sú úplné výmysly, tvrdí český ekonóm Pavel Kohout

Konšpiračné teórie sú tu už od dávna a ich popularita rastie najmä v čase krízy. Český ekonóm Pavel Kohout hovorí aj o tom, že väčšina konšpirácií sú úplné výmysly.

26. 02. 2013 | čítať ďalej...

Ako vyriešiť dopravné zápchy

Prišiel som vám porozprávať o zápche. Konkrétne o dopravnej zápche. Dopravné zápchy sú všade. Vznikajú v skoro všetkých mestách na celom svete a keď sa nad tým zamyslíte, je to prekvapivé. Len si predstavte, aké je každé mesto...

11. 02. 2013 | čítať ďalej...

Obrana neviditeľnej ruky trhu. Dôvody, prečo zlyhala.

V poslední době jsem víc než dřív svědkem odsuzování tržního hospodářství. Z mnoha stran můžeme slyšet, že spoléhání na „neviditelnou ruku trhu“ se ukázalo jako falešné, a za viníka současné hospodářské krize je označován...

09. 01. 2013 | čítať ďalej...

Je nás priveľa (Úvahy o konci sveta)

Náhlý konec světa, přesněji většiny toho živého na naší planetě, samozřejmě nastane.

21. 12. 2012 | čítať ďalej...

Filozof Fedor Blaščák: Normalizácia sa ešte neskončila

Revolučný rok 1989 možno nebol takým zlomom, ako sa nám javí a z normalizácie toho veľa pretrvalo v spoločnosti po Novembri. Filozof a kurátor Fedor Blaščák vraví, že dejiny z odstupu nie sú čiernobiele.

15. 11. 2012 | čítať ďalej...

Slovensko – príležitosť pre neschopných?

Ako je možné, že niekto, kto by nikdy nemohol riadiť súkromnú firmu, môže aj napriek svojej neschopnosti byť na čele štátom vlastnených spoločností či inštitúcií? Kým sa to nezmení, Slovensko zostane rozkradnutou...

24. 10. 2012 | čítať ďalej...

Všetci sme 47 %

Ak volič poberá nejakú dávku od štátu, dá sa predpokladať, že to má silný vplyv na jeho preferencie pred volebnou urnou. Najmä v prípade, ak z prerozdeľovania pochádza jeho celý príjem.

23. 09. 2012 | čítať ďalej...

Klasický logický paradox nevoliča

Nevolič túži, aby do politiky prišli iba takí ľudia, čo budú myslieť na občana a jeho dobro.

Zároveň tvrdí politika, že politika je špina najväčšia a kým bude špinavá, on sa jej bude vyhýbať.

Otázka je, kto ma tých dobrých ľudí...

29. 01. 2012 | čítať ďalej...

Prečo tak strmo klesli ceny prostitútok? Iný pohľad na ekonómiu

„Môže za to ochota miliónov žien spávať s mužmi aj bez toho, aby boli ich manželkami,“ vysvetľujú autori pokračovania Freakonomics, ktorí sa v knihe venujú nielen sexu, ale napríklad aj klimatickým zmenám.

28. 11. 2011 | čítať ďalej...

Prečo si musíme znova požičať miliardy eur

Ak nemá Slovensko na budúci rok zbankrotovať, musí si opäť na trhoch požičať miliardy eur. Katastrofe sa dá vyhnúť aj brutálnym šetrením a zvyšovaním daní, ktoré však za súčasného stavu nikto nedokáže...

13. 11. 2011 | čítať ďalej...

Väčšina študentov sú ufňukaní leňoši

Absolventi stredných a vysokých škôl si môžu sami za svoju nezamestnanosť. Prečo?

17. 08. 2011 | čítať ďalej...

Korupcia nastavila silnejšie pravidlá ako sú zákony

Politické strany nie sú schopné svoje potreby legálne saturovať, preto sa musia nechať skorumpovať.

Kto sa nezapojí do korupčného systému, nemôže uspieť.

19. 05. 2011 | čítať ďalej...

Podľa čoho vieme, či kradnú

Podľa čoho zistiť, či konzultačná zakázka má svoj zmysel alebo je len nástrojom korupcie a klientelizmu?

24. 09. 2010 | čítať ďalej...

Prečo sú niektorí úspešní a iní nie?

Prečo sú napríklad Apple a podobné firmy tak inovačné? Majú rovnaký prístup k rovnakým talentom, rovnaké agentúry, rovnakých poradcov, rovnaké médiá. Tak prečo sa zdá, že majú niečo iné?

18. 09. 2010 | čítať ďalej...

Prevratný výskum, ktorý odkrýva niektoré prekvapivé postoje súvisiace s našimi rozhodnutiami

Sheena Iyengar skúma, ako sa rozhodujeme - a aké máme pocity ohľadom našej voľby. Hovorí jednak o tých banálnych rozhodnutiach (Coca Cola vs. Pepsi), ako aj o tých vážnych a delí sa s nami o svoj prevratný výskum, ktorý odkrýva...

17. 09. 2010 | čítať ďalej...

Vysvetlenie, prečo je vysoký deficit zlý pre občana a firmy

Polopatistické vysvetlenie, prečo je veľký deficit rozpočtu zlý a ako sa to potom týka každého.

12. 09. 2010 | čítať ďalej...

Syndróm „nových tvárí v politike“

Bolo by super, keby na Slovensku existovali normálne, dlhodobo etablované politické strany, zoskupené okolo nejakej myšlienky, nielen okolo charizmatického vodcu na jedno použitie. A keby politici stúpali pomaly po straníckom...

02. 08. 2010 | čítať ďalej...

Ako potlačiť zlodejinu

Osvedčený spôsob, ako znížiť mieru zlodejčiny, lajdáctva a hlúpych rozhodnutí pri narábaní s cudzími peniazmi je tým cudzím (verejnosti) dať včas dosť informácií.

28. 06. 2010 | čítať ďalej...

Co dělají provideři a telefonní operátoři s našimi daty?

Viete, že to môžu robiť, ale netušíte ako často to robia. Môžete byť nemilo prekvapení, ak sa dozviete o skutočnom množstve sledovaní zo strany polície.

17. 05. 2010 | čítať ďalej...

Už minimálna mzda na úrovni 0,0 dolára je privysoká

Tvrdí to v rozhovore profesor, právnik a ekonóm z Chicagskej univerzity. Minimálna mzda znemožňuje napríklad nasledovné...

27. 04. 2010 | čítať ďalej...

Tradičné odmeňovanie nie je vždy také účinné, ako si myslíme

Kariérny analytik Dan Pink skúma záhady motivácie, počínajúc faktom, ktorý bádatelia spoločenských vied poznajú, ale väčšina manažérov nie: Tradičné odmeňovanie nie je vždy také účinné, ako si myslíme. Vypočujte si jeho...

20. 01. 2010 | čítať ďalej...

Aké sú prognózy?

"Také, že je to možné. Ja tu už nebudem. Ani vy. Ale naši potomkovia nám pekne poďakujú," hovorí uznávaný odborník Milan Lapin v rozhovore.

06. 12. 2009 | čítať ďalej...

Prečo je slovenská ekonomika hlúpa?

Náš operátor vo výrobe (ale aj architekt či dizajnér nábytku) sa nenadrie o nič menej ako ten francúzsky či holandský. Akurát sa jeho produkcia predá za nižšiu cenu. Často aj preto, že nemajú k dispozícii tie technológie (vrátane...

19. 09. 2009 | čítať ďalej...

Nehľadaj ideál

Medzi politikmi ho nenájdeš. Ale ak je niekto arogantný, ale má dobré nápady, schopný tím ľudí a prinesie mnohým bežným ľuďom zmenu k lepšiemu, nevadí.

Chyba sklamaných voličov je, že sa na politikov upnú ako na priateľa alebo...

03. 08. 2009 | čítať ďalej...

Obyvatelia schválili zavedenie dane z marihuany

V 400-tisícovom meste rozhodlo 80 percent obyvateľov v poštovom hlasovaní o zavedení dane z predaja marihuany.

22. 07. 2009 | čítať ďalej...

Zmluva medzi Auparkom a samosprávou o spolupráci pri vyvlastňovaní

Keď Aupark potrebuje cudzí pozemok, samospráva neváha podpísať zmluvu v ktorej sľúbi spoluprácu pri vyvlastňovaní pozemku cudzieho vlastníka.

12. 07. 2009 | čítať ďalej...

Takýmto "majstrom" plynárom a stavbárom sa radšej vyhýbajte

Potrubie cez dvere a plynomerná skriňa pred oknom. Neveríte? Pozrite si fotografie sami.

19. 04. 2009 | čítať ďalej...

Život po zrútení Spojených štátov amerických

Môžu sa USA v blízkej budúcnosti zrútiť? Každý človek vás dnes na takú otázku vysmeje. Lenže presne takto na podobnú otázku odpovedali ľudia, ktorých ste sa v roku 1988 spýtali, či stojí pred zrútením komunistické impérium a...

13. 04. 2009 | čítať ďalej...

Čo môže očakávať Slovák od finančnej krízy v roku 2009? Ako sa čo najlepšie pripraviť na jej prekonanie?

Tentoraz aj praktické rady, ako sa na zvládnutie následkov krízy može pripraviť obyčajný Slovák. Aj to, prečo sa ešte kríza na Slovensku zatiaľ naplno neprejavila, kedy sa tak stane a čo sa bude diať.

05. 02. 2009 | čítať ďalej...

Zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu

Gerald Celente je predpovedač trendov. Známym sa stal vďaka správnym predpovediam svetových udalostí ako napr. burzového krachu 1987, zániku Sovietskeho zväzu v roku 1990, ázijskej finančnej krízy 1997, recesie 2001, začiatku...

29. 12. 2008 | čítať ďalej...

Novinár zdrbal novinárov. Myslím, že to vystihol správne.

Väčšina novinárov nemá prehľad, sú bezcharakterní a nemajú ani štipku talentu.

05. 12. 2008 | čítať ďalej...

Voľba kontrolóra bude tajná. Majú chlapci naozaj problém pochopiť písaný text?

V Prešove sa počas zasadnutia mestského zastupiteľstva diskutovalo o blížiacej sa voľbe hlavného kontrolóra a o kvalifikačných kritériách na jeho výber.

01. 10. 2008 | čítať ďalej...

Pochopil som, kto tu vládne, ale nie sú to poslanci vášho klubu

Takéto slová venoval bardejovský opozičný poslanec väčšinovému poslaneckému klubu potom, ako vládnuca koalícia prevalcovala a odignorovala iné názory.

24. 09. 2008 | čítať ďalej...

Važny čoskoro navrhne rozšírenie stavania na cudzom

Minister dopravy Ľubomír Vážny povedal, že časť tzv. cestného zákona, ktorú doplnil poslanec za Smer-SD Peter Pelegrini a prezident pre ňu zákon vrátil, predloží vláde samostatne do dvoch týždňov. Text bude rovnaký ako...

17. 09. 2008 | čítať ďalej...

Tolerujú úradníci v Banskej Bystrici porušovanie zákona pri stavbe?

Hádam by sa už táto hra medzi občanom, investorom a úradníkom mala posunúť na ďalší "level". Keď je šéf šéfa stavebného úradu zároveň hlavným inžinierom projektu, tak to smrdí až príliš.

Začína to byť totiž nudné. Tak, ako každá...

17. 09. 2008 | čítať ďalej...
Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Štát pre novú investíciu vykupuje pozemky, majiteľom sa cena nepáči. No ak nepredajú, hrozí im vyvlastnenie

Štát začína s výkupom pozemkov pod mega investíciou Bosch i keď stále nie je definitívne potvrdená....

Nový stavebný zákon: Prehľad základných princípov nového zákona

Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme...

Výstavba diaľnic sa má urýchliť, prezidentka odobrila novelu zákona

V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na...

Novela zákona urýchli výstavbu diaľnic aj o viac ako rok, vyhlásil Doležal

Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a...

Obchvat Prešova začne fungovať, no východ potrebuje 15-násobne viac diaľnic a ciest

Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...

VIA IURIS: Novela zákona o výstavbe diaľnic je v rozpore s ústavou

VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...

Autá idúce do zoo stáli až v strede Kavečian. To som nezažil, vraví starosta

Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...

Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú (rozhovor)

Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...

Lehota pri vyvlastnení pozemkov pod diaľnicami sa predĺži, schválili poslanci

Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.

Vysporadúvajú pozemky pod obecnými cestami

NOVOŤ. Obecný úrad teší veľký záujem zo strany občanov dohodnúť sa a pozemky pod cestami obci...