Ako bude vyzerať práca v najbližších desaťročiach? Zažívame najradikálnejšiu a najrýchlejšiu revolúciu od čias priemyselnej? Pripravte sa na svet, v ktorom budú vládnuť roboty.
Predpovede v médiách patria k hlúpym žánrom. No niektoré myšlienkové cvičenia môžu byť užitočné: pretože nám dovolia odhadnúť svet, ktorý sa ukrýva kúsok za obzorom. Samozrejme, máloktorá hypotéza prežije brutálny stret so skutočnosťou – a je to tak správne.
Ak sa však pozrieme na rýchly technologický vývoj posledných desaťročí, na nejaké náznaky narazíme.
Uvidíme, ako rýchlo sa zlepšujú a zlacňujú rôzne automaty, ako sa strojové procesy dostávajú do čoraz väčšieho a väčšieho množstva zamestnaní. Nie sú to len roboty vo vašej miestnej automobilke, ale aj softvérové riešenia pri vašom účtovníctve či pri správe budovy.
Zlou správou je, že sa to odohráva. Tou dobrou, že o tom vieme a odohráva sa to postupne.
Aj Slovensko sa potrebuje pripraviť na možnosť, že celé sektory začnú nahrádzať stroje: na svet bez vodičov automobilov, bez telemarketérov či bez auditórskych firiem. Potrebuje sa pripraviť na časy, keď nebudeme súperiť s lacnou pracovnou silou kdesi na druhom konci zemegule, ale so strojmi, ktoré nereptajú, nechcú vyššiu mzdu a nepotrebujú odpočívať.
V takom svete s nedostatkom práce musíme vedieť, kto a ako nám dá najesť, zaplatí nájomné aj lekársku starostlivosť. A ako bude štát získavať peniaze.
Keďže predpovede v médiách patria k hlúpym žánrom, aj táto sa môže zásadne mýliť. Ale je vždy rozumnejšie zmýliť sa a pripraviť sa na čosi, čo nikdy nenastane, ako nenachystať sa na budúcnosť, ktorá významne zmení naše životy.
Volajme ju trebárs Anna. Annu by ste chceli zamestnávať: je milá, rozvážna, trpezlivá a snaží sa pomôcť. Nepamätáte si, že by niekedy na niekoho zvýšila hlas, sťažovala sa na miesto, kde musí sedieť, prípadne si nemala čo povedať s kolegami.
Pravdupovediac, Anna sa s kolegami rozpráva len málokedy – a nielen preto, že už ich veľa nezostalo. Veď napokon jej najobľúbenejšou frázou je: „Dovolali ste sa na zákaznícku linku. Ako vám môžem pomôcť?“
S nejakou podobnou Annou ste už určite hovorili. Zdvíha telefón, keď sa chcete dovolať poskytovateľovi internetových služieb, keď vám poriadne nefunguje mobilný telefón alebo chcete čokoľvek zistiť od banky.
Preč sú časy operátorov liniek, dostanete sa k nim len s veľkou mierou trpezlivosti a kreativity. Telefón vám zväčša zdvihne stroj, relatívne jednoduchý robot predprogramovaný na riešenie najčastejších problémov. Šetrí peniaze, čas, neštrajkuje, nikdy sa neunaví, neochorie, nepýta od nadriadených dovolenku a... nikdy nechce zvýšiť mzdu.
Dnes sú softvérové riešenia zákazníckej podpory všade. Prieskum o budúcnosti práce navyše odhaduje, že v priebehu dvoch nasledujúcich desaťročí je 99-percentná pravdepodobnosť, že prácu telemarketérov úplne nahradia roboty. V prípade audítorských zamestnaní či práce zameranej na komunikáciu s klientmi je to 94-percentná pravdepodobnosť, predajcovia v maloobchode prídu o svoje zamestnanie na 92 percent.
Vitajte vo svete, kde bude Anna robiť vašu prácu.
Vitajte vo veku robotov.
Vďaka nášmu objavu zmyslu ekonomizácie využívania práce prekonáme rýchlosť, akou dokážeme nájsť nové využitie práce.“
V eseji Ekonomické možnosti našich vnukov Johna Maynarda Keynesa z roku 1930 nájdete aj takéto konštatovanie o technologickej nezamestnanosti. Slávny ekonóm sa zmýlil, najbližšie dve generácie nezažili radikálnu pracovnú revolúciu. Predpovedaný svet s pätnásťhodinovým týždenným pracovným časom sa nikdy neobjavil, skôr naopak.
Problémom je, že Keynes možno netrafil storočie. Dnes totiž stojíme na prahu revolúcie, akú ľudstvo – možno s výnimkou tej industriálne – nezažilo.
Nie preto, že by sa ľudia ešte nikdy nestretli s radikálnou zmenou v celých priemyselných odvetviach. Ale preto, že tá aktuálna sa udeje veľmi rýchlo a, predovšetkým, aj v množstve sektorov naraz.
Pred dvoma rokmi Carl Benedict Frey a Michael Osborne z Oxfordskej univerzity prerátali, ako by takýto svet mohol vyzerať. A vyšlo im, že vo veľkom riziku automatizácie sa nachádza 47 percent všetkých pracovných kategórií.
V preklade: takmer polovicu všetkých možných miest, počnúc poľnohospodárstvom a právnickými službami končiac nahradia stroje.
Niektorých možno poteší, že veselú budúcnosť nemôžu očakávať ani novinári. Magazín Wired odhaduje, že do desiatich rokov bude 90 percent všetkých textov na internete písať stroj.
Ak dnes čítate burzové či športové správy od globálnych spravodajských agentúr ako Reuters či AP, písmenká, na ktoré hľadíte, pravdepodobne zoradil zmysluplným spôsobom softvér.
Tradičnou odpoveďou ekonómov býva, že nové technológie so sebou prinesú nové miesta. Napokon, tak to vždy v minulosti bolo.
Príchod automobilov možno zničil drožkárov – a odhaduje sa, že stav populácie úžitkových koní poklesol o deväťdesiat percent – ale vytvoril množstvo nových pracovných miest: počnúc robotníkmi vo fabrikách a končiac vodičmi diaľkových kamiónov.
Čosi podobné sa vraj stane aj s novým príchodom strojov: nástup automatov v ďalších odvetviach v konečnom dôsledku smeruje k vyššej produktivite práce, vyšším príjmom (a vyšším výberom daní).
Vyššie príjmy povedú k zvýšenému dopytu po nových produktoch a službách, pripomína The Economist. A výsledkom budú nové pracovné príležitosti. V skratke, technológie nám dajú novú prácu - pozrite sa predsa na priemyselnú revolúciu.
Od čias neolitickej zmeny života bola práve industrializácia najvýznamnejšou udalosťou, aká sa z pohľadu práce stala. Odhaduje sa, že počas vrcholiacej renesancie – na prelome 15. a 16. storočia – v časoch, keď vznikali majstrovské diela Leonarda da Vinci a Michelangela a svet sa topil v špine a chudobe, pracovali tri štvrtiny všetkých ľudí v poľnohospodárstve.
Až v devätnástom storočí vznikli fabriky, prišli robotníci dnešného typu, bežne sa zaviedlo čosi, čo by sme nazvali prácou na plný úväzok. V našom západnom svete vďaka tomu platí, že v poľnohospodárstve dnes pracuje dve až päť percent obyvateľov.
Niečo podobné sa udeje znovu: lenže zásadnou otázkou zostáva, čo iné budú títo bývalí roľníci 21. storočia robiť?
Na prvý pohľad netušíte, že toto auto je čímsi výnimočné. Zvonka ani nevyzerá ako taxík a identifikovať ho dokážete len vďaka aplikácii, cez ktorú ste si ho privolali. Cesta cez Uber sa dnes od bežnej taxislužby nelíši, možno trochu ušetríte a po vystúpení si budete klásť otázku, či je to vlastne celé legálne. A či môže byť taxikárom naozaj ktokoľvek.
Oveľa dôležitejšie je však čosi iné. Fakt, že technologická firma vstúpila do niečoho, čo považujeme za relatívne tradičné, vlastne celkom nudné a nekreatívne podnikanie. Nespôsobila len, že toto podnikanie svojimi technológiami zlepšila. Takáto firma, a je v princípe jedno, či je to dnes Uber, alebo zajtra Google, priniesla celé svoje technologické myslenie.
Výsledok vyzerá jednoducho: Uber už niekoľko mesiacov rozpráva, že jeho najväčším problémom nie sú rozbité okná vozidiel, na ktoré útočia hysterickí tradiční taxikári. Ani byrokratické polená, ktoré sa im po nohy snažia hádzať niektoré štáty a ich regulátori.
Jeho najväčším problémom v dlhodobom horizonte je... ten druhý človek, ktorý vás vezie vo vozidle. Ten, ktorého treba zaplatiť a ten, ktorý je rizikom, pretože môže spôsobiť dopravnú nehodu alebo vás okradnúť.
Uber, podobne ako Tesla, Google, veľké svetové automobilky či technologické firmy hľadajú spôsob, ako zbaviť svet vodičov. Ľudí, ktorí robia dopravu v skutočnosti nebezpečnou.
To nie je nejaká vízia ďalekej budúcnosti z vedecko-fantastického firmu. Technológie už máme a Google svoje autá v Spojených štátoch testuje síce v malej, ale skutočnej prevádzke. Výsledok príliš neprekvapuje: roboautá síce majú za sebou viac ako desiatku dopravných nehôd, no nezavinili ani jednu.
Na dlhých diaľkových cestách pritom – podobne ako v prípade lietadiel – už niektoré kamióny riadia roboty. Nielen v automobiloch vyššej triedy za vás takéto roboty zaparkujú, prípadne sa dokážu zaradiť do prúdu na diaľnici, prispôsobovať sa ostatným vozidlám naokolo a zvoliť vhodnú rýchlosť.
Teoreticky by sme mohli autonómne vozidlá na naše cesty nasadiť už zajtra: problémom by bola skôr ich vysoká cena a ľudská nedôvera – a skutočnosť, že niektorí ľudia budú chcieť aj naďalej šoférovať svoje autá, až kým im to štáty pre ich nehody nezakážu.
A... je tu ešte ďalší problém.
Na Slovensku dnes podľa Štatistického úradu pracuje v sektore doprava a skladovanie takmer 145-tisíc ľudí.
Stroje bývali až dosiaľ sklamaním.
Namiesto vzrušujúcich zariadení ste sa stretávali s nudnými vecami, ktoré robili repetitívne činnosti. Zohnať robota nebolo príliš jednoduché a keby sa vám to aj podarilo, asi by ste ho nemali na čo použiť. Možno v prípade, že práve vlastníte továreň.
Zásadná zmena sa začala odohrávať pred niekoľkými rokmi. Roboty sa stali relatívne lacnými zariadeniami a s príchodom čoraz intuitívnejších programov sa dajú rýchlejšie programovať.
Môžete zobrať nápad a jednoducho ho preniesť ďalej. Zariadenia ako Baxter či Yumi zvládajú jemnú motoriku, rady skúšajú nové veci a učia sa – môžete ich používať kreatívnejšie a, predovšetkým, dokážete na tom zarobiť.
Nie je náhodou, že startupy zamerané na takéto stroje nakupujú Google aj Amazon, pričom firmy dokážu svoje roboty spojiť s ohromnými množstvami dát: s údajmi, ktorými nedisponuje nik ďalší na svete. Vďaka tomu s nimi vedia urobiť čokoľvek a nejaký budúci stroj schopný prevliecť niť okom ihly bude len vykonávateľom týchto nápadov.
Lenže, čo ak stroj dokáže viac?
Počítač pôvodne vznikol ako prístroj na počítanie. Mal rátať a týmto rátaním pomôcť ľuďom.
Ak preskočíme abakus spred päťtisíc rokov či rôzne ďalšie pomôcky, mechanické stroje na tieto účely ľudia používali od 17. storočia, začiatkom 19. storočia už dokázali svoje stroje jednoducho programovať (ako trebárs Jacquardov tkáčsky stroj).
Primitívne zariadenia na celú miestnosť či dierne štítky si ešte viacerí pamätajú. Lenže dnešný počítač, ktorý máme vo vrecku aj s hlasovou asistentkou Siri či Cortanou, je rýchly a relatívne inteligentný. A dokáže pohodlne poraziť človeka nielen v šachu – pričom už len málokomu napadne, že by mal počítač používať ako nejakého robotníka na počítanie.
Superpočítače ako Watson síce nad ľuďmi vyhrávajú v obdobe súťažnej relácie Riskuj, no touto schopnosťou dokazujú čosi dôležitejšie: že sú schopné učiť sa a rozoznávať opakujúce sa štruktúry v našom jazyku, v pracovnom procese alebo trebárs pri analýze predpisov.
Čo si pod tým predstaviť? Takáto práca je podstatou právnikov a právnych asistentov (koncipientov, ak chcete), prácou technikov či novinárov.
Možno si poviete, že počítač nikdy nič nové nevymyslí. A že schopnosť experimentovať a zostávať flexibilným či kreatívnym môže byť výhodou človeka. Lenže firmy zvyčajne nepotrebujú géniov, potrebujú, aby títo géniovia vymysleli, ako vytvoriť čo možno najlepšie procesy vo firme, vymysleli, ako to má celé fungovať. Ale potom to už môže robiť aj robot.
Ďalší argument tvrdí, že ľudia majú na rozdiel od strojov fantáziu.
Krásne veci, veci, ktoré majú v sebe čosi viac, ktoré dokážu produkovať emócie a ktoré nás robia viac než len mechanickými živočíchmi, dokážu vytvoriť iba ľudia.
Emily Howell je šikovná skladateľka, môže sa ponoriť do klavírnych tónov jej modernej klasiky. Premýšľať, koho vám pripomína viac: Bacha, Mozarta alebo Rachmaninova? A nechápavo krútiť hlavou, prečo niektoré svetové orchestre odmietajú hrávať jej kontroverzné skladby.
„Prečo nevytvárať hudbu nepreskúmanými spôsobmi?" pýta sa na svojom blogu Emily. „Dáva to zmysel, nedokážem pochopiť rozdiel medzi mojimi notami na papieri a inými notami na papieri. Ak je tam krása, je tam."
Celý problém je jednoduchý. Emily Howell totiž nejestvuje, je projektom santacruzského akademika Davida Copa. Je softvérovým robotom, ktorý skladá novú hudbu na základe akejsi základnej databázy, učí sa a potom sa pokúša vytvoriť vlastný hudobný štýl. Či sa to podarilo, mohli poslucháči zistiť napríklad v roku 2010, keď Centaur Records vydal jej debutový album.
Dôležitejšie zistenie však je, že ani taká tradične kreatívna ľudská činnosť ako skladanie nových skladieb nie je imúnna pred nástupom strojov. Pričom pre hudbu to môže platiť rovnako, ako pre výtvarné umenie či architektúru.
Tvrdenie, že roboty nikdy nedokážu nahradiť niektoré oblasti ľudskej činnosti, je založené skôr na našej naivnej viere, ako na stave, ktorým sa môže vývoj robotiky uberať.
Robot totiž v konečnom dôsledku nie je len tá nemotorná vec, môže to byť akýkoľvek múdry softvér v škatuľke veľkosti USB kľúča a môže robiť čokoľvek. Napokon, Freyova a Osbornova štúdia odhaduje, že v priebehu dvadsiatich rokov majú aj herci 37-percentnú šancu, že prídu o svoju prácu.
Kľúčová odpoveď je však takáto: v prípade podobných tvorcov si v skutočnosti nekupujeme ich produkty. Kupujeme si emócie, ktoré tieto produkty nesú. A to môže pomôcť.
Ak by ste sa v správnych dňoch prechádzali po bratislavskej Starej tržnici alebo trebárs aj po Jakubovom námestí, narazili by ste na množstvo čudných ľudí. Nielenže by ste sa spolu s nimi tlačili v priestoroch, ktoré s podobným náporom nikdy nerátali. No okrem starých podedených bicyklov a akútneho nedostatku holičov by ste objavili aj veci, ktoré sú o čosi drahšie a robené ručne.
Práve podobné dobré trhy ukazujú jednu z možných foriem budúcnosti pre ľudí, ktorých budúce stroje pripravia o prácu. Rastúca popularita rôznych ručne vyrábaných šperkov, autorských tričiek, drobností do kuchyne či domácich výrobkov, potravín a medu vytvára sektor, ktorý stroje nahradiť nedokážu. Pretože si spolu s takýmito vecami nekupujete len ich domnelú vyššiu kvalitu, kupujete si príbeh, ktorý sa za nimi ukrýva.
Kravy vo veľkej mliekarni síce môže dojiť robot, takisto ich posielať na pašu, bude ich strážiť, starať sa o ich zdravie, pričom vytvorí presné, zdravé a univerzálne sterilné mlieko. No vy si aj tak napokon kúpite mlieko síce trikrát drahšie, ale od farmára, ktorý vám bude rozprávať svoje zážitky spojené s pastierskym psom a zháňaním dobytka z lúky.
Takýchto tvorcov s túžbou robiť čosi naozaj a vlastnými rukami či ich klientov však bude príliš málo.
Jestvujú tri základné zákony robotiky. Zákony, ktoré ešte v roku 1942 v poviedke Runaround definoval Isaac Asimov – a o zachovaní práce pre ľudí sa v nich nič nehovorí. Pravdupovediac, ak už by mal vyzerať svet ako z románov vedeckej fantastiky, skôr než po asimovskej verzii reality by sme mali siahnuť po antiutopickej budúcnosti.
Najväčším rizikom totiž môžu byť extrémne šikovné zariadenia, ktoré nahradia ľudí aj v zamestnaniach, pri ktorých by sme to nečakali. A výsledkom bude kolaps celej strednej triedy.
Digitálna ekonómia totiž nevytvára toľko miest, koľko ich nahrádza. Navyše, poskytuje príležitosti len pre technologicky zdatných, ktorí dokážu reagovať na rýchlo sa vyvíjajúci digitálny svet.
Títo ľudia sú extrémne cenení, pričom výsledkom ich vysokých výplat sú problémy, ktoré sa objavujú na niektorých miestach okolo San Francisca.
Mladí technologickí mágovia zdvíhajú cenu nájomného i ceny v miestnych službách, tradiční obyvatelia štvrtí zrazu nezvládajú platiť nájom, zvyšujúce ceny ich tlačia smerom k chudobe - pričom kolabuje celá miestna komunita. Aj preto, že pri šestnástich hodinách denne v Googli svojich susedov nepotrebujete poznať.
„Ak sa pozerám na dôkazy, tak digitálna ekonómia priamo nevytvorila veľa miest,“ vysvetľuje pre BBC oxfordský riaditeľ programu o vplyve technológií na prácu Frey. „A zdá sa, že tie miesta, ktoré vytvorila, sa koncentrujú v mestách ako Londýn, San Francisco, New York či Štokholm, čo zase zdvíha ceny, vytvára nerovnosť – a spôsobuje problémy ľuďom, ktorí by sa mali presťahovať na miesta, kde sa nové miesta objavujú.“
Ak to skrátime: ľudia, ktorí síce možno nemali veľmi kreatívnu prácu, ale roky tvorili kostru takzvanej strednej triedy, budú zrazu pod tlakom.
Nezamestnanosť na Slovensku je v posledných rokoch relatívne stabilná. Oficiálne sa pohybuje niekde medzi jedenástimi až trinástimi percentami: v roku 2005 to bolo čosi nad jedenásť percent, o päť rokov neskôr dvanásť a pol, dnes sa čísla znovu mierne zlepšili.
Na vážnejší problém narazíte, keď sa pozriete, kto vlastne nezamestnaných tvorí.
Podľa slovenských štatistov pracoval najvyšší počet dnešných nezamestnaných v službách a obchode. Hneď za nimi nasledujú takzvaní kvalifikovaní pracovníci a remeselníci - čo sú spolu ľudia, ktorí mávajú stredné odborné vzdelanie.
Práve podobné modré goliere tradične vytvárali to, čo tvorilo kostru spoločnosti. Stredná trieda totiž nie sú len lekári či ľudia pracujúci na nižších pozíciách v bankách, ale aj predavači a predavačky, mäsiari, murári či stolári – jednoducho ľudia, ktorí majú kde bývať, majú nejaké to spoločné auto, televízor, zopár mobilných telefónov v rodine. A to bývali aj remeselníci a robotníci so stabilnou prácou vo fabrikách.
Už od čias priemyselnej revolúcie prebiehajú pri týchto činnostiach akési preteky medzi ich schopnosťami, vzdelaním a technológiami. Robotníci a remeselníci aspoň v západných krajinách vyhrávali (náš kultúrny priestor mal vďaka socialistickej pseudoutópii svoje špecifiká), čo po druhej svetovej vojne viedlo k vytvoreniu dnešnej strednej vrstvy.
A to je problém. Aj letmý pohľad na slovenské automobilky ukazuje, že dopyt rastie po schopných, skúsených a vyškolených pracovníkoch so špecifickými vlastnosťami.
Lenže to nie každý zvládne, pričom tých s najnižším vzdelaním stroje nahradia najskôr. Dôsledkom však bude, že časť ľudí tradične považovaných za strednú triedu o svoje postavenie príde. A dostane sa na nesprávnu stranu roztvárajúcich sa spoločenských nožníc.
Rýchly návrat do devätnásteho storočia ukazuje, že to nie je nový pocit.
Revolúcia v textilnom priemysle priniesla racionalizáciu výroby, pomoc vtedajších primitívnych strojov a tovary, ktoré bolo možné vyrábať rýchlo, relatívne lacno a rovnako.
Ludditi, anglickí remeselníci a robotníci rýchlo vytvorili hnutie, ktoré malo zastaviť nové stroje a zabrániť rodiacim sa fabrikám, aby ľudia prišli o prácu. Ničenie tkáčskych stavov bolo už iba dôsledkom strachu, že obyvatelia Británie prídu o svoje tradičné zamestnania. S odstupom času sa ukazuje, že ich konanie bolo čírym nezmyslom: v konečnom dôsledku urobila vtedajšia automatizácia spoločnosť bohatšou, zdravšou a dala väčšiemu množstvu ľudí prácu.
Otázkou je, či sa starý problém náhodou neopakuje – a či ludditi nemali pravdu, len sa podobne ako Keynes pomýlili v čase. Pretože nástup technológií zrejme nevytvorí dosť nových pracovných miest.
Ak ľudia dokážu vymyslieť nové stroje, ktoré oberú ľudí o ich zamestnanie, potom dokážu vymyslieť aj spôsob, ako ich dostať naspäť do práce,“ povedal už v roku 1962 americký prezident John F. Kennedy.
No tá otázka znie: Musia ľudia pracovať?
Koncept práce na plný úväzok – napriek našim skúsenostiam – nie je ľudstvu vlastný odvždy. Vlastne, prácu tak, ako ju dnes poznáme, vykonávame až od devätnásteho storočia a predtým mali ľudia dosť starostí najmä s tým, ako si zaobstarať jedlo.
Neznamená to, že v minulosti nič nerobili a užívali si voľný čas, len pracovný trh nefungoval tak, ako funguje dnes. Čo by sa teda stalo, keby ľudia pracovali iba sľubovaných pätnásť hodín týždenne? Alebo by nemuseli pracovať vôbec?
Príklad zo Spojených štátov čosi naznačuje. Kým v šesťdesiatych rokoch najcennejšia spoločnosť v krajine AT&T zamestnávala viac ako 750-tisíc ľudí, dnešný Google má len asi 55-tisíc zamestnancov. Nezamestnanosť mladých dosahuje aj v Európe relatívne hrozivé čísla a, čo je horšie, mladí mávajú čoraz väčšie problémy sa na pracovnom trhu uplatniť.
Výsledkom je, že na rôznych postoch pracujú ľudia, ktorí sú už teraz na svoju prácu prekvalifikovaní: učiteľky robia sekretárky, ekonómovia skladníkov či strážia tovar. A ak filozofi práve nenavrhujú nový slogan v reklamnej agentúre, snažia sa kamionistom predať dopravný systém na prechádzanie cez miestne diaľnice.
Zdá sa, že na prácu za čoraz nižšie a nižšie mzdy vyžaduje pracovný trh čoraz vyššie a vyššie vzdelanie, pripomína v texte Svet bez práce magazín The Atlantic. A v okamihu, keď bude pre firmu výhodnejšie tieto miesta úplne nahradiť strojmi, nepomôže žiadne vzdelanie.
Väčšina našej práce totiž ani zďaleka nevyžaduje všetky naše intelektuálne kapacity. Navyše, aj keď nejaké nové odvetvie vzniká, často neprináša plnohodnotnú náhradu: programátorov v automobilke potrebujete podstatne menej ako pracovníkov na linke.
Optimisti povedia, že to je dobrá správa. Ak spoločnosť bude fungovať a primerané budú aj zisky štátov z daní (prípadne, vďaka lepšej efektivite firiem vyššie), potom ľudia jednoducho pracovať nemusia.
Samozrejme, ak sa v krajinách zavedie čosi ako základný príjem bez ohľadu na prácu, teda nejaká forma garantovanej podpory v budúcej nezamestnanosti.
Jedna z hypotéz hovorí, že ľudia zbavení práce si začnú užívať svoj voľný čas. Budú sa venovať koníčkom, priateľom či rodine. Budú sa viac stretávať, viac sa starať o svoje okolie, budú sa zaujímať o život vo svojej štvrti, vo svojom meste, vo svojej krajine. Jednoducho, budú mať priestor venovať sa záležitostiam, ktorým sa predtým nevenovali.
Skutočný svet však naznačuje, že táto optimistická vízia fungovať nebude. Ak sa pozriete na dnešných nezamestnaných, zrejme nenadobudnete pocit, že by presne toto robili. Neplatí, že každý desiaty Slovák sa venuje zlepšovaniu svojho života, angažuje sa v miestnej samospráve, stretáva sa so susedmi a vymýšľa spôsoby, ako kreatívne tráviť čas.
Naopak, niektoré výskumy ukazujú, že nezamestnaní či ľudia na dôchodku svoj čas trávia ničnerobením, spánkom či pozeraním televízie. Štúdie tiež hovoria, že hoci by nezamestnaní mali teoreticky najviac času na stretávanie sa s inými ľuďmi, cítia sa osamelí. A tvrdia aj to, že pozviechať sa zo straty blízkeho býva jednoduchšie, ako sa dostať z dlhodobej nezamestnanosti.
„Prichádza strata štatútu, všeobecná nespokojnosť, prídete o morálku,“ vysvetľuje pre Atlantic odborník na všeobecné zdravie Ralph Catalano z univerzity v Berkeley.
Otázkou je, či toto všetko nespôsobuje tlak spoločnosti. V okamihu, keď zostať bez práce nebude anomáliou, ale novou normou, môže tlak okolia fungovať inak. Zároveň platí, že radikálne sa menia aj spôsoby, ako ľudia trávia voľný čas. Namiesto pasívneho pozerania televízie sa môžu venovať aktívne videohrám, súťažiť, stretávať sa rôznych priestoroch virtuálnej reality.
Technológie nám možno zoberú prácu, no dajú nám množstvo nových príležitostí, ako všetok ten voľný čas tráviť.
Niektorí ľudia však budú chcieť pracovať. No pravdepodobne sa zmení spôsob, ako budú pracovať a možno aj cesta, ako sa k tejto práci dostanú.
Možné je, že oveľa častejšie sa budú takíto dobrovoľní pracujúci – ktorí si svojou prácou budú privyrábať ku garantovanému základnému príjmu (ak sa na takýto koncept vôbec niekedy nájde dosť peňazí) – dávať na jednotlivé práce najímať.
Aj v tomto pomôžu technológie: nejaký budúci eBay či Craigslist určený na predávanie i kupovanie práce bude miestom, kde si určíte, že teraz chcete pracovať šesť hodín týždenne, radi by ste niekomu vymaľovali izbu a vaše predchádzajúce referencie i cena sú takéto.
Kupujúci si pozrie vaše hodnotenie, trebárs si zráta vaše hviezdičky a odkáže vám, že máte prísť budúci štvrtok.
Ak by v najbližších desaťročiach nastala takáto vízia sveta, asi by nezostalo priveľa priestoru na optimizmus. Hromadné nasadenie robotov by ešte viac zväčšilo spoločenskú nerovnosť, pretože šikovné stroje si budú môcť dovoliť len tí, ktorí sú na tom dobre aj dnes.
Sociálne rozdiely by sa iba zväčšovali, a to s nástupom robotov skokovo.
Prvým dôsledkom by bola nestabilita. Ľudia v mestách i na vidieku by sa začali búriť, možno by rovnako ako v devätnástom storočí zaútočili na stroje. Viedlo by to k významným zmenám: obyvatelia by si už nemohli dovoliť bývať tam, kde kedysi bývali.
Vyprázdnili by sa celé štvrte a zostali by len miesta duchov, podobne ako v prípade kolabujúceho Detroitu. Miesta, ktoré vznikli, aby sa v nich pracovalo, by bez práce stratili zmysel. A ľudia, ktorí štátu peniaze dávali, by ich zrazu od štátu potrebovali.
Nejakú budúcu Annu to však trápiť nebude. Vždy vám zdvihne telefón a milým, rozvážnym a trpezlivým tónom sa vám bude snažiť za každých okolností pomôcť.
Nikdy na nikoho nezvýši hlas, nebude sa sťažovať, nikdy nebude štrajkovať, neunaví sa, neochorie, nepôjde na dovolenku. Ale jej odpoveď bude stále rovnaká.
Nie, ani dnes pre vás nemám prácu.
Daniel Šmíd je lektor etikety, ktorý vám vysvetlí, ako správne telefonovať.
Chlapcom chýbajú mužské vzory, muži sa boja osamostatniť a najčastejšia príčina rozvodov nikoho neprekvapí.
Zmluva o predaji jeho podielu vo firme je odtajnená. Podľa expertky mala logiku len v prípade, že išlo o pranie peňazí.
O svete IT, programovaní a platovej úrovni rozpráva Rado Debnár, spoluzakladateľ a CEO projektu Learn2code.
O princípoch tvorby v slovenskom šoubiznise hovorí jeden z najúspešnejších režisérov a showrunnerov Pepe Majeský.
Psychologička o budúcnosti práce.
Väčšina z nás chce umrieť v kruhu svojich najbližších a tých, ktorí ich milovali. Napriek tomu drvivá väčšina ľudí na Slovensku umiera osamelo v nemocniciach.
Years&Years – King s nádherným hlasom Martina Kaprálika v slovenskom znení.
Neviem pochopiť, prečo je také ťažké prestať sladiť kávu alebo čaj, veď stačí týždeň zaťať zuby a vydržať, hovorí Adela Penesová, ktorá sa venuje pacientom s obezitou a cukrovkou či s vysokým krvným...
Behaviorálny ekonomik Dan Ariely, autor Predictably Irrational (Predpovedateľne Neracionálne), používa klasické ilúzie a jeho vlastné neintuitívne (a niekedy až šokujúce) výsledky výskumu na odhalenie toho, že pri rozhodovaní nie...
Umieranie a posledné dni človeka sprevádzajú príznaky. Pre blízkych, môže byť prínosom, ak dokážu signály blížiaceho sa konca rozpoznať.
Spravodlivosť v prípade politikov je podriadená politickému boju. A tým prestáva byť spravodlivosťou.
Čo všetko je dôležité vedieť a vopred si ujasniť.
Volajú nás millenials alebo Generácia Y.
Nasledujte sympatickú Slovenku cez krásy Slovenska: Bratislava, Košice, Nitra, Spišský hrad, Levoča, Spišská Nová Ves, Telgárt, Svätý Kríž, Liptovský Mikuláš, Bojnice, Zvolen, Piešťany, Kremnica, Banská Štrba, Levoča, Prešov,...
Na Slovensku panuje obrovská nedôvera v samých seba, všetko slovenské akoby nemalo hodnotu.
Pribúdajú správy o stúpajúcom počte detí, ktoré pociťujú stres zo súčasného vývoja vo svete, pričom za jeho hlavný zdroj je považovaný práve príval správ zo sociálnych sietí.
Profesor T. Snyder pred potrebou „mať pokoj“ varuje aj v demokracii: občan, ktorému na udržaní demokracie záleží, by nielen mal chodiť voliť, ale – ak má dôvod – by sa mal stať aj aktívnym v miestnej politike a mal by chcieť byť...
Päť rokov stačí na to, aby človek ukázal, čo v ňom je. Preto sa Jana Dubovcová už neuchádzala o funkciu verejnej ochrankyne práv. Najviac ju mrzí, že na Slovensku stále diskriminujeme deti v prístupe ku vzdelaniu.
Dnes za mnou prišla moja bývalá žiačka, ktorá sa odsťahovala s mamou do Rakúska. Porozprávali sme sa o tom ako sa jej darí, ako to vyzerá v jej novej škole.
Z obľuby priemyselného konzervovania potravín už začíname chvalabohu poľavovať a vraciame sa k rešpektu k domácim zavareninám a nakladanej zelenine.
Pět let studovali psychologové Masarykovy univerzity generaci dospívajících Čechů, kteří čelí předsudkům, že jsou líní a odmítají zodpovědnost. Ukazuje se ale, že oni spíš jen řeší složitější situace, v nichž se jejich předchůdci...
"Žena je schopná pojať čokoľvek a okamžite to porovnávať a integrovať s tým, čo pozná. Ak sa pozrie na muža, okamžite ho rieši na rôznych úrovniach, nielen ako vyzerá, ale predovšetkým, či je spoľahlivý, aké má zázemie,...
Lekár Peter Stachura zblízka vidí, aké utrpenie prežíva zomierajúci človek, ak sa mu zdravotníctvo či príbuzní príliš snažia pomôcť.
Väčšinu mužov priťahujú silné ženy. Niekto si na nich trúfne, iný len pozerá a predstavuje si, aká je asi v posteli, ale všetci sú nejakým spôsobom vzrušení.
Čo sa môžeme my, dospelí, naučiť od detí a na čo pri ich výchove nikdy nezabúdať? Psychológ a lektor Marek Herman nám porozprával o tom, čo je pre každé dieťa v živote najdôležitejšie pre to, aby v živote nebolo "stratené"....
Vplyv časopisu Zem a vek alebo Slobodného vysielača je podľa Juraja Smatanu obmedzený. Hlavné slovo majú najrôznejšie facebookové skupiny, ktoré šíria účelovo vybrané články o migrantoch.
Skutky, ktoré sa nestali, korupcia, ktorá neexistuje. Vedci ponúkajú návod, ako si zachovať psychické zdravie.
Človek v stredoveku veril v napĺňanie spravodlivosti omnoho viac, než je to dnes.
Nezakazujte si sladké, gumené medvedíky sú dobré na kĺby, hovorí výživová lekárka.
Lžou populizmu je, že „prinavráti pracovné miesta“. Nevie pritom ani priznať, kam sa v skutočnosti podeli. Spasí nás univerzálny základný príjem? Aby áno, tak určite by však boli nutné aj vysoké dane na finančné služby a...
Jej názory sú dnes nepopulárne a dráždia nielen feministky. Je za rovnosť medzi mužmi a ženami, ale rovnakosť prísne odmieta. Skúma fyziológiu človeka a vplyv pohlavných hormónov na jeho myslenie. Trvá na tom, že mozog muža je...
Citát je z recenzie knihy Steva Hiltona s názvom Ľudskejšie.
Ľudia trpia ilúziou morálnej nadradenosti. Ak majú všetci pocit, že sú morálne majáky, zvyšuje sa riziko konfliktu, lebo si myslia, že majú pravdu, zatiaľ čo ostatní sa isto mýlia, píšu psychológovia.
Gustave le Bon bol zrejme prvým významným mysliteľom, ktorý si všimol fenomén masy – jej zvláštne vlastnosti a kľúčový význam pre súčasnosť.
Bude to súboj, v ktorom budú komplikované rady skúsených a múdrych ľudí stáť proti intuitívnym a dobre vyzerajúcim riešeniam založeným na nepodloženom presvedčení.
Hľadali sme príčiny, prečo je medzi mladými kresťanmi toľko nezadaných ("single").
Ombudsmanka Jana Dubovcová pomenovala v rozhovore s týždenníkom Trend niekoľko príčin neutešeného stavu a zlej nálady medzi obyvateľmi Slovenska.
Dostali sme sa do fázy, keď majú politici oproti novinárom výhodu, pretože tradičné médiá vôbec nepotrebujú. Ak aj poskytnú rozhovor, tak ten priestor využijú na to, aby mohli urážať novinára či jeho médium.
Prvou je nepoctivosť kampaní. V nich sa právo zbohatnúť vydáva za základné ľudské právo. Politici sa štylizujú do role toho, kto zabezpečí každému zbohatnutie, iba ho treba zvoliť.
B. Sanders vstupoval do komunálnej politiky zrejme s cieľom niečo urobiť a vyriešiť. Inými slovami hlavnou prioritou bolo mesto. Celé, nielen niečo z toho. Ak by takto rozmýšľali samosprávy u nás, asi by to vyzeralo inak. Ale to...
Jiří Jelínek je od roku 2004 generálnym riaditeľom spoločnosti Fischer Group. Pôsobí v oblasti cestovného ruchu.
Pozrite sa, ako tie údaje vyzerajú a čo všetko sa z nich dá zistiť. Nemec Malte Spitz dokázal získať po žalobe údaje od Deutsche Telekomu, ktoré o ňom tento operátor zhromažďoval počas šiestich mesiacov.
A ak si uvedomíte, aké dáta o vás majú napríklad mobilní operátori, môžete byť radi, že žijeme v demokracii.
Rozhodujeme sa na základe emócií, zostávame na povrchu a nemáme motiváciu rozmýšľať, hovorí psychológ Dalibor Špok. Sociálne siete nám ukazujú iba to, čo nám vyhovuje.
Má ešte len pätnásť rokov, ale už dvakrát nachytal prostejovskú radnicu pri porušovaní zákona. Študent Jakub Čech donútil "dospelých" úradníkov konať s ním ako so seberovným.
Tomáš Garrigue Masaryk bol český filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik a novinár, jeden zo zakladateľov ČSR, prvý prezident ČSR a predtým predseda Dočasnej vlády Československa.
Prezident Andrej Kiska v rozhovore pre týždenník Trend, uverejnenom 2. novembra 2016, odpovedal na otázku: "Spomenuli ste, že ekonomike sa darí, mzdy rastú, ale napriek tomu nálada v spoločnosti nie je dobrá. Aká je cesta úniku z...
Moslimovia si môžu vybrať pokojný život, alebo politický, ktorého zmyslom je presviedčanie ostatných a vojna, hovorí Bill Warner, ktorý študuje politický islam.
"Nesprávne je robiť rozdiel medzi mravnosťou veľkou a malou. Že sa politik v záujme štátu nemusí a nemá obzerať na mravné predpisy. Vec sa má v skutočnosti tak, že človek, ktorý napríklad klame a podvádza v politickom živote,...
Výška úrokov platí pre každú krajinu inak. Napríklad Nemecko by potrebovalo vyššie sadzby, ako má napríklad Taliansko.
Rodičia nevedia pri očkovaní potlačiť emócie, hovorí Mária Hatoková z Ústavu experimentálnej psychológie SAV.
Na autobusovej linke medzi Bratislavou a Viedňou jazdia traja dopravcovia. Okrem Slovak Lines aj RegioJet českého podnikateľa Radima Jančuru a Blaguss.
Nikdy to nie je duchovná alebo intelektuálna elita, ktorá má schopnosti riadiť štát tak, aby to prispelo ku všeobecnému dobru.
Slovensko od roku 2007 minulo na informatizáciu 900 miliónov eur. Úradníkom však stále robíme poštára a veľa sa nezmenilo. Končí sa rok 2015, máme internet v mobilných telefónoch, onedlho budú na cestách jazdiť elektrické autá...
Pri spätnom pohľade je ľahké pripomenúť si výroky, ktoré sa uchytili, lebo kandidáti pre ne nakoniec prehrali.
„Ľudia sa vždy dajú doviesť k tomu, aby s vodcom súhlasili. Je to jednoduché. Stačí im povedať, že sú napadnutí a verejne odsúdiť pacifistov z nedostatku vlastenectva. To zaberie v každej krajine.“
Ak sa mladí ľudia od začiatku leta nezamestnali, niekde robia chybu. Práce je dosť.
Trať medzi Bratislavou a Žilinou sa rekonštruovala tak dlho a zanedbali sa bežné opravy, až sa niektoré úseky stali neprejazdnými, vysvetľuje v rozhovore JIŘÍ KUBÁČEK, bývalý generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy a dráh...
Internetový diskutér využil kuriózny záber z Google Street View ako odpoveď na otázku, že kde sa podľa neho nachádza Slovensko.
Kto nerozumie svetu, verí konšpiráciám, hovorí známy český psychiater Cyril Höschl.
To, že niektoré dnešné deti sú závislé na mobiloch, sú pohltené kybersvetom, že by len stále surfovali na nete a hrali počítačové hry, sa na nás valí z každej strany. Skúsme sa na to pozrieť inak.
Nikto z menovaných nedobyl svoj úrad so zbraňou v ruke, dostal sa tam len a výlučne pomocou hlasov voličov.
Stačí sa riadiť jednoduchými pravidlami. Šoféri to nezvládnu.
Pomenovanie problémov na Ukrajine ukáže v plnej nahote tie isté problémy aj na Slovensku. Akurát na Ukrajine už majú po Majdane a začali ich riešiť.
Záber z hudobného festivalu v Thajsku. Tancujúca mládež určite vyvolá zvláštne pocity v nejednom z nás. Takýto tanečný štýl u nás nevidieť.
Živočíchy, ktoré roznášajú peľ, zabezpečujú až 75 percent svetových plodín. Postupne však vymierajú.
Slovensko je krajina, ktorá má potenciál, aby sa tu ľuďom veľmi dobre žilo. K dosiahnutiu tohto cieľa by nebolo treba urobiť až tak veľa.
Nemusím živiť dve autá, manželka sa vrátila k svojej profesii a bývame vo väčšom. To sú prvé dojmy lekára Borisa Mavrodieva po návrate z Veľkej Británie, kde pôsobil posledných deväť rokov.
Bývalý šachový veľmajster a politický aktivista Kasparov tvrdí, že brexit by bol darčekom pre Putina.
V Talline skúsili zaviesť bezplatné cestovanie, no experiment sa neosvedčil ani nezvýšil záujem verejnosti. Nové riešenia sa hľadajú inak.
Prečo je dôležitá maturita z matematiky? A ako by mala vyzerať.
„Čo sa deje s bývaním pre mladé rodiny?“ pýta sa nitriansky architekt Jozef Hrozenský a opisuje svoju praktickú skúsenosť, ktorá je modelovým príkladom pre mnohých mladých ľudí s malými deťmi.
Vicepremiér pre investície chce meniť zákon o správnych súdnych poplatkoch. Sľubuje tiež zjednodušenie ovládania e-služieb na Slovensko.sk.
Cirkev si naliehavosť témy životného prostredia a odpadov uvedomuje stále viac.
Jeho rady žádali v New Yorku, Londýně i Moskvě. Teď si ho přivolali do Tokia a nejnověji ho oslovila i Praha. Starostové po celém světě si zvou dánského architekta a urbanistu Jana Gehla, aby naplnili název jedné z jeho knih –...
Nákupné strediská stiahnu ľudí a zákazníkov z ulíc ako vákuum. Podoba mesta je depresívna, bez ľudí a akcií; práve tieto dve veci robia verejný priestor zaujímavým.
Keď ma jedného dňa uvidíš ako starého muža, keď budem špinavý, keď sa nebudem vedieť najesť ani sa obliecť ... maj trpezlivosť, spomeň si na čas, ktorý som trávil učením teba.
V nasledujúcich rokoch sa na Slovensku a v Európe udejú zásadné veci,ktoré zmenia podobu politiky a spoločností.
Citát je z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Stankov a zjednotená macedónska organizácia Ilinden c. Bulharsko z 2. októbra 2001.
Nehoda osobního a nákladního automobilu při natáčení reportáže České Televize.
Mestská doprava v Košiciach od jej úplných začiatkov až po súčasnosť.
Po prisťahovaní sa do Nemecka som šla kúpiť odpadkový kôš. Špecializovanú predajňu pre domáce potreby som prešla niekoľkokrát. Hľadala som niečo podobné, ako sme mali na Slovensku.
Vedecké štúdie vysvetľujú, prečo politici sú takí, akí sú. A prečo ich my sami takých chceme. Politika totiž musí obsahovať aj prísľub lepšej spoločnosti.
Niekoľko rokov rozmýšľam nad tým, prečo židia počas druhej svetovej vojny neutekali. Prečo sa “dali odtiahnuť” do koncentrákov. Včera celú moju osobnú záhadu vyriešila jednou vetou pani Lýdia Piovarcsyová, ktorá prežila...
Kam smeruje Západ a čo s tým?
Ročne jeden človek na Slovensku zaplatí štátu na daniach a odvodoch v priemere 5657 eur. Najväčšia časť z týchto peňazí putuje na dôchodky.
Bol to veľmi zvláštny telefonát. Na displeji telefónu som uvidela neznáme číslo, aj som rozmýšľala, či telefón nenechám vyzvoniť do prázdna.
Citát pripisovaný gréckemu filozofovi Platónovi (428 - 328 pr. n. l.)
Prinášame vám filmový dokument Diagnóza o tom, ako kľúčoví protagonisti s odstupom času vidia najkonfliktnejšiu situáciu v slovenskom zdravotníctve – lekársky štrajk v roku 2011.
Rumuni sekajú korupciu hlava-nehlava. Estónci vedú v elektronizácii s náskokom, ktorý nedobehne ani Sagan na motorke. A v Česku majú vysoké školstvo a zdravotníctvo, o ktorom my môžeme snívať.
Ľudia, ktorí svoje postavenie v systéme moci vnímajú primárne ako zdroj osobných výhod a privilégií, nikdy nepôjdu k podstate problému a budú len pokračovať v zápase o svoju inštitucionálnu istotu.
Kedysi bolo Slovensko vnímané ako tatranský tiger, dnes už je to len zdochýnajúca kobyla s pokrivenými hodnotami. Sociálne balíčky sú len prejav neustálej kampane Smeru. Robert Fico je nadaný, inteligentný a typický pragmatický...
Slávny fotograf Robert Capa hovorieval začínajúcim fotoreportérom: „Ak vaše fotografie nie sú dostatočne dobré, znamená to, že ste neboli ste dostatočne blízko.“
Politické strany by si mali sadnúť a dohodnúť sa na dlhodobej stratégii pre nastavenie priaznivého prostredia pre podnikateľov, hovorí pre SME partner v slovenskej pobočke poradenskej spoločnosti KPMG ĽUBOŠ VANČO.
Aj takto sa zabávali ľudia na konci minulého storočia. Predstavte si, že väčšina ľudí ešte nemala mobilný telefón.
V skutočnosti nevolíme politické strany. Voľbami v prvom rade vyberáme myšlienky, ktoré majú v našej spoločnosti dlhodobo prežiť.
Ak veľká časť občanov na voľby rezignuje, nechá systém napospas extrémnym...
Stotisíc nových pracovných miest je len politický slogan bez reálneho podkladu, vraví ekonóm Martin Kahanec.
Hviezdne nebo vidno najlepšie v parkoch tmavej nočnej oblohy. Slovensko je znečistené svetlom, zákon ho nijak neobmedzuje.
Ženám jsme namluvili, že mají stejná práva jako muži, ale ona to není pravda, říká v rozhovoru advokátka, spisovatelka a někdejší ministryně spravedlnosti Daniela Kovářová.
Vystúpenie hovorcu kampane A DOSŤ! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska! " a prezidenta SR Andreja Kisku v úvode prvého diskusného fóra A DOSŤ! Vzdelávanie v ohrození, ktoré 18. 11. 2015 v bratislavskom SATORI STAGE pripravila...
Z rozhovoru s Markom Ebenom v relácii Na plovárně hovorí František Ringo Čech: "Tak desať percent sú veľmi slušní ľudia, najmä ženy". V rozhovore ale hovorí so sebe vlastným nadhľadom najmä o tom zvyšku.
Nejde o to nájsť riešenie. Dôležitejšie je nájsť modus. Akýsi spôsob žitia. Netreba nútiť Bulharov alebo Slovákov milovať cudzincov či utečencov, nezdá sa mi to ani prirodzené. Dôležité je ľuďom hovoriť, že je tu nová realita a...
Čím sa ohrozujeme sami. Pozrite si zostrih diskusie s Mikulášom Dzurindom a Štefanom Hríbom. Diskusiu zorganizoval Denník N.
V porovnaní so štandardnými ekonomikami, naše mzdy tvoria z HDP iba jednu tretinu a zvyšok sú zisky spoločností.
Tento text je úryvkom z prejavu Llewellyna H. Rockwella, Jr. na Supporters Summit of 2004. Český preklad vyšiel tento týždeň na portáli think-tanku Ludwig von Mises Institute, Mises.cz.
Európska únia nie je v dobrej kondícii, povedal nedávno predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. A mal pravdu.
Jedna karta na všetko: Ako funguje e-Government v Estónsku.
Prečo partizáni 21. septembra 1944 popravili 187 obyvateľov obce Sklené?
Európsku úniu sme dostali do daru, o ktorý sme sa len málo pričinili. Možno aj to je dôvod, prečo ju považujeme za lacnú samozrejmosť.
Mať vlastný byt a auto, poslať deti na prázdniny do tábora a aspoň raz do roka ísť na spoločnú dovolenku k moru je pre mnohé slovenské domácnosti veľmi vzdialená predstava. Kým na Slovensku sú štvorčlenné rodiny, ktoré na mesiac...
Doprava sa blíži ku kolapsu. Ak neprídu radikálne opatrenia, skolabuje úplne.
Ešte pred sto rokmi odchádzali Slováci do Ameriky, aby si zarobili peniaze na grunt. O storočie neskôr vlastníci pôdy čakajú, či sa v ich blízkosti nebude stavať.
Ľudia, ktorí zostanú sami, sú starí a chorí, tak budú chcieť zomrieť, lebo nemajú žiadnu perspektívu, prečo majú žiť. Čakajú na smrť, väčšinou odovzdane. Na Slovensku nemusia ani veľmi čakať, lebo dostanú preležaniny a...
Ako bude vyzerať práca v najbližších desaťročiach? Zažívame najradikálnejšiu a najrýchlejšiu revolúciu od čias priemyselnej? Pripravte sa na svet, v ktorom budú vládnuť roboty.
Nie je zaručené, že dnešným tridsiatnikom alebo štyridsiatnikom sa o pár desaťročí bude starnúť ľahšie.
Doktor Calhoun zasvätil celý svoj vedecký život tomu, aby vybudoval dokonalý myší raj. A sledoval následky tohto blahobytu.
Tisíce európskych moslimov už odišli na Blízky východ bojovať za Islamský štát. Západné štáty zas jeho pozície bombardujú. Región je opäť miestom krvavého konfliktu, ktorý je pre nezainteresovaných až príliš...
Žiadna inštitúcia, žiadne zákony nie sú takou garanciou demokracie a prosperity spoločnosti, ako mysliaci občania.
Asi nikoho neprekvapí, keď napíšem, že časť obyvateľov tejto krajiny na vlastnej koži zažila jeden z najväčších, ak nie úplne najväčší, sociálnych experimentov v dejinách ľudstva. Pokus o racionálne riadenie spoločnosti a...
Návrat do Česka a Slovenska je pre mňa väčšinou skľučujúci.
Zle vládnuca elita tu prežíva najmä kvôli nečinnosti ľudí.
Je rozdiel, či robíte pre firmu, ktorej šéf sa spomína ako osoba, ktorá v prestávkach medzi súložami podpláca politikov, alebo ako agenta serióznej medzinárodnej finančnej skupiny, ktorá si kúpila médiá, aby jej dali...
Snívam o spoločnosti, kde každý jej člen bude dobrovoľne dodržiavať zákony a nebude neustále premýšľať len o tom, ako by ich obišiel.
Aktivistov často z bežných ľudí urobia problematické rozhodnutia úradov a politikov.
Ústavný sľub, ktorý som práve zložil, a silný mandát voličov, ktorý som dostal, sú záväzkom, ktorý si budem uvedomovať každý jeden deň môjho funkčného obdobia.
Cítim tento záväzok dvojnásobne naliehavo aj preto, lebo budem prvým...
Pokud přílišné používání nových médií může vést k poruchám mysli, tedy k jevu, který M. Spitzer nazývá digitální demencí, co s tímto jevem můžeme dělat? České základní školy jsou plné dětí, se kterými si rodiče neví rady a...
Nádej. Päť písmen, ktoré porazili tie najkrutejšie režimy a trasie sa pred nimi aj strach. Ten strach, ktorý nám každodenne podsúvajú správy z televízii, novín a rádií. Skrytý pod pojmami ako ohrozenie, vojna, konflikt,...
Jednoduchý pasivní dům sestaví čtveřice lidí jen se šroubovákem za čtyři dny.
Počas desaťtisíc rokov konfliktov vznikli spoločnosti, ktoré znížili riziko, že ich členovia násilne zomrú.
Platí pri potravinách pravidlo, že čím drahšie, tým kvalitnejšie? Človek z brandže hovorí, že od všetkých dostávame to isté.
Každý túži po životnom úspechu a sebarealizácii. Ako však nato? Samozrejme, dosiahnuť úspech, kariérny postup či naplnenie svojich snov nie je vždy jednoduché. Dá sa povedať, že úspech patrí do rúk psychicky silných jedincov. Ako...
... no nikto mi ich nepovedal.
Neschopnosť pochopiť písaný text alebo vybrať kľúčové informácie sa stáva štandardom. Pripravenosť pri vstupe do dospelého života a tým aj možnosť uspokojivého uplatnenia klesá. Klesá šanca prežiť spokojný a naplnený život v...
Pre ktorú časť mládeže sú peniaze prednejšie ako zdravie a iní ľudia? Z 300 opýtaných sa len ôsmi s drogami a ani s ľuďmi, ktorí ich užívajú, nestretli.
Problém je, že politickú scénu pomaly berú do rúk naši rovesníci, ktorí nemajú ani sny, ani talent. Môžeme sa smiať zo všetkých tých Kolesíkov a Martvoňov, akí sú hlúpi. Ale, po pravde, dôvod na smiech majú...
Systém je nastavený tak, že tlak sociálnych výdavkov na verejné financie bude ďalej narastať. Na zmenu treba veľkú spoločenskú dôveru, ktorá tu nie je. Preto sa do nej politici nepúšťajú.
Trend udáva technológia. Politika i daňové zákony sú v porovnaní s dvomi najdôležitejšími motormi nerovnosti – sieťami a automatizáciou – takmer len dekoráciou.
Prehlbujúca sa americká priepasť medzi príjmami bohatých a...
Mnohí tlaku servilne podľahnú: nový potenciálny sudca hneď pri vstupe zohne chrbát tak hlboko, že hrozí, že ho už nikdy nevystrie.
Vplyv obidvoch vojen ešte vždy pociťujeme. Vo vojne vždy padnú tí najlepší. Na dlhé roky to poznačilo vývoj v Európe a cítime to dodnes.
Z mnoha zajímavých a důležitých témat dneška vystupují dvě jako mrakodrapy nad malým městem: problém zdravotnictví (tj. ufinancování a dostupnosti špičkové péče) a problém takzvané penzijní pasti. Obě mají leccos společné – mimo...
Podle něj se společnost pak rozdělí v zásadě do tří vrstev. Na ty, kdo mají dost vlastních prostředků, aby si jakékoliv služby opatřili sami pro sebe, a navíc je mohli poskytnout družině svých věrných, kteří jim za to budou...
Vidíme kolem docela zřetelně, že se lidé radikalizují, dávají najevo velkou nespokojenost, naštvanost až nenávist k současným mocným, přivracejí se ke komunistům nebo k nejrůznějším “novým prorokům”.
Konšpiračné teórie sú tu už od dávna a ich popularita rastie najmä v čase krízy. Český ekonóm Pavel Kohout hovorí aj o tom, že väčšina konšpirácií sú úplné výmysly.
Prišiel som vám porozprávať o zápche. Konkrétne o dopravnej zápche. Dopravné zápchy sú všade. Vznikajú v skoro všetkých mestách na celom svete a keď sa nad tým zamyslíte, je to prekvapivé. Len si predstavte, aké je každé mesto...
V poslední době jsem víc než dřív svědkem odsuzování tržního hospodářství. Z mnoha stran můžeme slyšet, že spoléhání na „neviditelnou ruku trhu“ se ukázalo jako falešné, a za viníka současné hospodářské krize je označován...
Náhlý konec světa, přesněji většiny toho živého na naší planetě, samozřejmě nastane.
Revolučný rok 1989 možno nebol takým zlomom, ako sa nám javí a z normalizácie toho veľa pretrvalo v spoločnosti po Novembri. Filozof a kurátor Fedor Blaščák vraví, že dejiny z odstupu nie sú čiernobiele.
Ako je možné, že niekto, kto by nikdy nemohol riadiť súkromnú firmu, môže aj napriek svojej neschopnosti byť na čele štátom vlastnených spoločností či inštitúcií? Kým sa to nezmení, Slovensko zostane rozkradnutou...
Ak volič poberá nejakú dávku od štátu, dá sa predpokladať, že to má silný vplyv na jeho preferencie pred volebnou urnou. Najmä v prípade, ak z prerozdeľovania pochádza jeho celý príjem.
Nevolič túži, aby do politiky prišli iba takí ľudia, čo budú myslieť na občana a jeho dobro.
Zároveň tvrdí politika, že politika je špina najväčšia a kým bude špinavá, on sa jej bude vyhýbať.
Otázka je, kto ma tých dobrých ľudí...
„Môže za to ochota miliónov žien spávať s mužmi aj bez toho, aby boli ich manželkami,“ vysvetľujú autori pokračovania Freakonomics, ktorí sa v knihe venujú nielen sexu, ale napríklad aj klimatickým zmenám.
Ak nemá Slovensko na budúci rok zbankrotovať, musí si opäť na trhoch požičať miliardy eur. Katastrofe sa dá vyhnúť aj brutálnym šetrením a zvyšovaním daní, ktoré však za súčasného stavu nikto nedokáže...
Absolventi stredných a vysokých škôl si môžu sami za svoju nezamestnanosť. Prečo?
Politické strany nie sú schopné svoje potreby legálne saturovať, preto sa musia nechať skorumpovať.
Kto sa nezapojí do korupčného systému, nemôže uspieť.
Podľa čoho zistiť, či konzultačná zakázka má svoj zmysel alebo je len nástrojom korupcie a klientelizmu?
Prečo sú napríklad Apple a podobné firmy tak inovačné? Majú rovnaký prístup k rovnakým talentom, rovnaké agentúry, rovnakých poradcov, rovnaké médiá. Tak prečo sa zdá, že majú niečo iné?
Sheena Iyengar skúma, ako sa rozhodujeme - a aké máme pocity ohľadom našej voľby. Hovorí jednak o tých banálnych rozhodnutiach (Coca Cola vs. Pepsi), ako aj o tých vážnych a delí sa s nami o svoj prevratný výskum, ktorý odkrýva...
Polopatistické vysvetlenie, prečo je veľký deficit rozpočtu zlý a ako sa to potom týka každého.
Bolo by super, keby na Slovensku existovali normálne, dlhodobo etablované politické strany, zoskupené okolo nejakej myšlienky, nielen okolo charizmatického vodcu na jedno použitie. A keby politici stúpali pomaly po straníckom...
Osvedčený spôsob, ako znížiť mieru zlodejčiny, lajdáctva a hlúpych rozhodnutí pri narábaní s cudzími peniazmi je tým cudzím (verejnosti) dať včas dosť informácií.
Viete, že to môžu robiť, ale netušíte ako často to robia. Môžete byť nemilo prekvapení, ak sa dozviete o skutočnom množstve sledovaní zo strany polície.
Tvrdí to v rozhovore profesor, právnik a ekonóm z Chicagskej univerzity. Minimálna mzda znemožňuje napríklad nasledovné...
Kariérny analytik Dan Pink skúma záhady motivácie, počínajúc faktom, ktorý bádatelia spoločenských vied poznajú, ale väčšina manažérov nie: Tradičné odmeňovanie nie je vždy také účinné, ako si myslíme. Vypočujte si jeho...
"Také, že je to možné. Ja tu už nebudem. Ani vy. Ale naši potomkovia nám pekne poďakujú," hovorí uznávaný odborník Milan Lapin v rozhovore.
Náš operátor vo výrobe (ale aj architekt či dizajnér nábytku) sa nenadrie o nič menej ako ten francúzsky či holandský. Akurát sa jeho produkcia predá za nižšiu cenu. Často aj preto, že nemajú k dispozícii tie technológie (vrátane...
Medzi politikmi ho nenájdeš. Ale ak je niekto arogantný, ale má dobré nápady, schopný tím ľudí a prinesie mnohým bežným ľuďom zmenu k lepšiemu, nevadí.
Chyba sklamaných voličov je, že sa na politikov upnú ako na priateľa alebo...
V 400-tisícovom meste rozhodlo 80 percent obyvateľov v poštovom hlasovaní o zavedení dane z predaja marihuany.
Keď Aupark potrebuje cudzí pozemok, samospráva neváha podpísať zmluvu v ktorej sľúbi spoluprácu pri vyvlastňovaní pozemku cudzieho vlastníka.
Potrubie cez dvere a plynomerná skriňa pred oknom. Neveríte? Pozrite si fotografie sami.
Môžu sa USA v blízkej budúcnosti zrútiť? Každý človek vás dnes na takú otázku vysmeje. Lenže presne takto na podobnú otázku odpovedali ľudia, ktorých ste sa v roku 1988 spýtali, či stojí pred zrútením komunistické impérium a...
Tentoraz aj praktické rady, ako sa na zvládnutie následkov krízy može pripraviť obyčajný Slovák. Aj to, prečo sa ešte kríza na Slovensku zatiaľ naplno neprejavila, kedy sa tak stane a čo sa bude diať.
Gerald Celente je predpovedač trendov. Známym sa stal vďaka správnym predpovediam svetových udalostí ako napr. burzového krachu 1987, zániku Sovietskeho zväzu v roku 1990, ázijskej finančnej krízy 1997, recesie 2001, začiatku...
Väčšina novinárov nemá prehľad, sú bezcharakterní a nemajú ani štipku talentu.
V Prešove sa počas zasadnutia mestského zastupiteľstva diskutovalo o blížiacej sa voľbe hlavného kontrolóra a o kvalifikačných kritériách na jeho výber.
Takéto slová venoval bardejovský opozičný poslanec väčšinovému poslaneckému klubu potom, ako vládnuca koalícia prevalcovala a odignorovala iné názory.
Minister dopravy Ľubomír Vážny povedal, že časť tzv. cestného zákona, ktorú doplnil poslanec za Smer-SD Peter Pelegrini a prezident pre ňu zákon vrátil, predloží vláde samostatne do dvoch týždňov. Text bude rovnaký ako...
Hádam by sa už táto hra medzi občanom, investorom a úradníkom mala posunúť na ďalší "level". Keď je šéf šéfa stavebného úradu zároveň hlavným inžinierom projektu, tak to smrdí až príliš.
Začína to byť totiž nudné. Tak, ako každá...
Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018
Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017
Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.
Štát začína s výkupom pozemkov pod mega investíciou Bosch i keď stále nie je definitívne potvrdená....
Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme...
V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na...
Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a...
Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...
VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...
Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...
Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...
Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.
NOVOŤ. Obecný úrad teší veľký záujem zo strany občanov dohodnúť sa a pozemky pod cestami obci...
Daniel Šmíd je lektor etikety, ktorý vám vysvetlí, ako správne telefonovať.
Chlapcom chýbajú mužské vzory, muži sa boja osamostatniť a najčastejšia príčina rozvodov nikoho neprekvapí.
Liečebný dom v Trenčianskych Tepliciach chce zachrániť neziskovka.
Štát začína s výkupom pozemkov pod mega investíciou Bosch i keď stále nie je definitívne potvrdená. V hre sú podľa starostky obce Záborské vraj až štyri strategické investície.
Sanácia bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni mohla byť v tomto roku skončená, keby sa na ministerstve životného prostredia postupovalo v tempe, ako v rokoch 2016 až 2020. Vyhlásil to bývalý...
Tvrdia, že sanácia za posledné tri roky vôbec nepokročila. Minister Ján Budaj nedávno vyhlásil, že začiatok prác brzdia zdĺhavé procesy okolo vlastníctva pozemkov.
Ani ďalší pokus dokončiť štátnu nemocnicu Rázsochy nejde hladko, ohrozené sú európske peniaze. Dávnu nespravodlivosť s pozemkami asi nenapravia.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa rozhodla vrátiť Národnej rade (NR) SR novelu zákona o pozemných komunikáciách. Upozornila, že v nej nebola ani po podaní stanoviska Ministerstva financií (MF) SR dodatočne vykonaná kvantifikácia...
Odkaz na web Rádia Lumen, ak by prehrávač nefungoval: Záznam relácie ÚV hovor z 9. 12. 2022 - Vyvlastňovanie (kto môže vyvlastniť majetok občana Slovenska a za akých podmienok
Liečebný dom v Trenčianskych Tepliciach chce zachrániť neziskovka.
Štát začína s výkupom pozemkov pod mega investíciou Bosch i keď stále nie je definitívne potvrdená....
Sanácia bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni mohla byť v...