Kto nerozumie svetu, verí konšpiráciám, hovorí známy český psychiater Cyril Höschl.
Cyril Höschl (1949) je český psychiater a vysokoškolský učiteľ. Od roku 1974 pracoval vo Výskumnom ústavepsychiatrickom (dnes Psychiatrické centrum Praha) v pražských Bohniciach, ktoré od roku 1990 vedie. V tom istom čase sa
Živí ho psychiatria, ale hovorí, že celá medicína je sčasti veda, sčasti umenie a sčasti šarlatánstvo a hovorí len čiastočnú pravdu. Zdôrazňuje však, že akákoľvek alternatíva je horšia, pretože nezbiera dáta ani neprináša dôkazy a je založená len na iracionálnej viere. Riaditeľ Psychiatrického centra Praha profesor Cyril Höschl.
Minulú nedeľu skončil v Českej televízii váš seriál Emoce a my. Ktorá z emócií je pre ľudstvo najdôležitejšia?
To je veľmi ťažko povedať, pretože takmer pri každej vieme ukázať, aká je dôležitá pre celú fylogenézu ľudstva. Ak ju budeme brať za emóciu, tak to môže byť aj bolesť. Ľudia, ktorí z nejakých dôvodov bolesť necítia, čo je veľmi vzácna porucha, sa uškvaria na prvej peci, o ktorú sa oprú. Bolesť je včasným varovným signálom hroziaceho poškodenia organizmu. Ale podobne by sme mohli siahnuť po emóciách aj v čisto psychickom zmysle slova.
Napríklad?
Napríklad strach. Kto sa vôbec nebojí, spravidla sa nedožije vysokého veku, pretože podceňuje to, čo sa môže stať. A aj keď je väčšina strachov, ktoré máme, prehnaná či neopodstatnená, tá zostávajúca časť je nutná na to, aby sme prežili a zbytočne sa nevystavili nebezpečenstvu. Ale potom sú aj menej nápadné emócie, ako napríklad depresia.
Aj tá je pre ľudstvo dôležitá?
Depresia je v očiach ľudí absolútne záporná a neužitočná, ale existujú sociobiologické teórie, ktoré ukazujú, že aj depresia je na niečo „dobrá“. Spoločenstvo, kde sa výmeny v spoločenskom rebríčku odohrávajú nekrvavo, dobrovoľným odchodom depresívnych jedincov, je navonok silnejšie, než také, kde sa neustále krvavo bijú o každú priečku. Depresia ochráni tak toho jedinca, ako aj spoločenstvo.
Dnes nám už nehrozí šabľozubý tiger, ale strach zostáva. Ako sa mení?
Existuje pokus, ktorý sa volá spätné maskovanie – pokusnej osobe ukážete nejaký obrázok a ten okamžite zamaskujete niečím neurčitým. Ak osoba vidí ten obrázok najmenej sto milisekúnd, čo je dosť, aby to prešlo sémantickým spracovaním a aby sa to dostalo na úroveň vedomia, spravidla vie, čo tam bolo. Ak ten obrázok ukážeme len na tridsať milisekúnd, nielenže človek nevie, čo tam bolo, ale vôbec nevie, že tam niečo bolo.
Keď človeku, ktorý má chorobný strach z pavúkov, ukážete na tých tridsať milisekúnd pavúka, povie, že tam nič nevidel, ale celý sa rozklepe. Keď sa ho spýtate, čo mu je, povie, že je tam nejaký zlý vzduch alebo niečo podobné. Je to ako z Freuda – pavúk komunikuje len s nevedomím. Takto teda môžete zhruba poznať, aké strachy máme „naprogramované“ a čo sa musíme doučiť za života.
Čo sa zistilo?
Ľudstvo má predpripravené strachy z takých vecí, ako sú pavúky, hady, hĺbky, ale vôbec nie z takých ako auto alebo telefonát od šéfa, čo sú hrozby súčasnosti. Strachy, ktoré máme od Pána Boha, sa musíme odnaučiť – hady sú predsa za sklom a polovica z nich nič nerobí –, ale aj tak to ide ťažko. Naopak, aby sme prežili, musíme sa naučiť báť vecí, ktoré tam takto pripravené nemáme.
Matka nás napomína tak dlho, až sa začneme pri prechádzaní cesty rozhliadať, pretože inak by sme sa nedožili puberty. Musíme sa, skrátka, začať báť hrozieb, ktoré pripravuje súčasná civilizácia – naša hardvérová výbava je dobrá len na to, že sa z nej prevezmú emočné mechanizmy, ale obsah sa treba preučiť.
Ako to, že nie všetci zvládnu to preprogramovanie a vyvinie sa napríklad arachnofóbia?
Najjednoduchšia, ale nie jediná, odpoveď je, že zlyhalo sociálne učenie. V detstve sa odnaučíme, respektíve naučíme, že pavúčik nič nerobí. Ale stačí jeden traumatický zážitok, uštipnutie, asociácia s niečím traumatizujúcim a sociálne učenie sa naruší v zmysle rozvoja danej fóbie.
Svet biologickej a psychologickej výbavy a pochodov je veľmi komplementárny a na to, aby sa vytvoril nejaký patologický jav či psychiatrická choroba, sa musí stretnúť niekoľko okolností – od biologickej vlohy po vplyv prostredia.
Dobrým príkladom je schizofrénia. Musí sa pohromade zísť niekoľko rizikových génov, epigenetický vplyv, ako napríklad vírusová infekcia, a keď si potom človek v pätnástich zafajčí marihuanu, len to pridá ku spusteniu choroby.
Mal by sa dať každý vyšetriť, aké má predispozície?
Pri niektorých veciach to už ide – dá sa zistiť, že máte predispozíciu na Alzheimerovu demenciu, pretože časť z nej je geneticky podmienená alebo má rizikové alely. Ale po prvé, ľudia až tak nechcú poznať svoju budúcnosť a po druhé, stále je to ešte drahé. Pre medicínu to v mnohých prípadoch prestáva byť problém, ale ľudia nechcú byť predmetom sociálneho inžinierstva, pretože by sa toho chopili poisťovne, právnici, dedičia či zamestnávatelia – dali by vám výpoveď, pretože by vedeli, že do piatich rokov budete nepoužiteľná. Skrátka, obracalo by sa to proti ľuďom, ktorých sa to týka, takže je v ich vlastnom záujme, aby to nevedeli.
Sú firmy, ktoré ponúkajú za celkom prijateľné peniaze kompletný genetický test.
Lenže nie je to také rozšírené, ako sa čakalo v časoch, keď to bola ešte len hudba budúcnosti. Väčšinu to, skrátka, nezaujíma.
Nestane sa tak ani po článku Angeliny Jolie, ktorá tak zistila predispozíciu na rakovinu prsníka?
Neviem, či to bude také masové.
Hovorí sa, že využívame len malé percento kapacity svojho mozgu. Je to mýtus?
Hovorí sa to, ale je to veľmi zjednodušené. Skôr ide o to, že pri veľkej časti mozgu nevieme, čo robí, než že by nerobila nič. Je to ako s Windows, kde vám neustále rastie počet všelijakých programov, vy to mažete a aj tak máte na harddisku čoraz menej miesta. Niečo podobné sa deje aj v mozgu, kde sa hromadí veľa odpadu, ale potom sa ukáže, že nie je taký bezvýznamný, ako sme si mysleli.
Vedia vedci o mozgu čoraz viac?
Určite, ale platí tam to isté, čo o prírode vôbec, teda že hoci toho viete čoraz viac, nemá to absolútny gradient poznania, že by sa na konci vedelo všetko. Je to ako pohyb nekonečnou krajinou, kde poznávate stále viac a viac miest, ale zvyšok – to čo neviete – je nekonečný.
Dá sa o psychiatrii hovoriť ako o exaktnej vede?
To ťažko, ale pre spravodlivosť treba dodať, že to platí pre celú medicínu. Medicína je sčasti umenie, sčasti veda a sčasti liečiteľstvo, aj keď to lekári neradi počujú. Majú plášte, fonendoskopy – to je spôsob, ako magicky pôsobia na pacientov úplne rovnako ako liečiteľ so sklenou guľou a tlejúcimi tyčinkami. Je to rítus, ktorý má aj mimovedecké aspekty, ktoré zahŕňajú sugesciu, placebo efekt, liečiteľstvo, vieru. V rôznych odboroch sa to uplatňuje rôzne. Keď máte zlomenú nohu, tam je proporcia mágie veľmi malá. Ale je známe, že štatisticky vo víťazných armádach sa rany hoja lepšie ako v porazených. Tam ide o spojenie psychiky s imunitnými a reparačnými procesmi.
A čo psychiatria?
Psychiatria to ódium vedeckosti nasáva z neurovied – to sú pokusy na zvieratách, genomika, molekulárna biológia, kybernetika. Mimochodom, u nás zamestnávame psychológov, ktorí sa viac ako „duchárstvu“ venujú spracovávaniu dát.
V čom spočíva umenie v medicíne?
To umenie spočíva v schopnosti, ktorá je skôr intuitívna, vytvárať vo vzťahu k pacientovi atmosféru, ktorá na pacienta pôsobí priaznivo. Môžete si všimnúť, že sú lekári, ktorí vám sadnú – nedokážete posúdiť ich kvalifikovanosť, ale celkový umelecký dojem je úžasný. No a u iných je to naopak. Nie je to vedecky uchopiteľné, ale funguje to.
Keď je chirurg urastený, mierne prešedivený a je optimistický, pôsobí lepšie, ako jeho opak. V jednom výskume sa napríklad ukázalo, že entuziastickí lekári pomáhajú uľaviť od bolesti viac ako skeptickí.
To je voda na mlyn všetkým vyznávačom alternatívnej medicíny, odporcom očkovania a podobne.
Vlny odklonu od racionality a príklonu k liečiteľstvu sa v dejinách objavujú periodicky a nezáleží na tom, či medicína svoj nie úplne vedecký pôvod priznáva, alebo nie. Závisí to skôr od reputácie racionality, osvietenstva, od rozvoja existenciálnych epidémií ako „fin de siècle“.
Keď sa blíži koniec storočia, je vždy dramatický nárast iracionálnych javov, rôznych horoskopov, aztéckych kalendárov, ale vždy to opadne. Iracionalita môže byť aj obranným mechanizmom, keď je poznatkov toľko, že sú nimi ľudia zavalení a chcú cieľ dosiahnuť úspornou skratkou.
Nadobúda to rozmery epidémie.
To, že medicína vám nehovorí úplne pravdu, je fakt, pred chvíľou sme to priznali, ale najhoršie je, že akákoľvek alternatíva je ohľadom pravdy na tom ešte oveľa horšie. Vo chvíli, keď ťažko vydobytú a len čiastočnú pravdu založenú na snahe prinášať dôkazy, zbierať dáta, veriť len tomu, čo skutočne dokážem, vymeníte za iracionálnu skratku k pravde, ktorá nie je ničím podložená, ani prácnosťou uvažovania, ale len sugesciou alebo vierou, tak vlastne kupujete diabla vo vreci, ktorý je oveľa horší a oveľa menej podložený skutočnosťou než to, čo kritizujete.
Musí mať človek nejaké predispozície na to, aby veril konšpiračným teóriám?
Určite, máme ich všetci. Konšpiračné teórie sa najlepšie rozvíjajú v teréne, ktorý je zmesou sklonu k iracionalite, trošky mysticizmu, ale hlavne paranoidity, to znamená podozrievania, hľadania vinníka, ktorý za všetko môže. Príkladom sú kognitívne schémy, ktoré uvádza Paul Salkovskis, jeden z otcov - zakladateľov kognitívno-behaviorálnej psychoterapie.
Vyjdete z domu a šliapnete do psieho výkalu. Keď vás ovládajú depresogénne kognitívne schémy, tak túto skutočnosť spracúvate spôsobom: No, to som celý ja, to sa môže stať len mne, že som sa vôbec narodil, teraz bude taký celý deň a vlastne budem mať taký celý život, ono aj tak nemá cenu o niečo sa usilovať.
Keď vás ovládajú úzkostné kognitívne schémy, tak si v rovnakej situácii poviete: Tak teraz sa vrátim domov, aby som si to očistil, medzitým mi ujde autobus, prídem neskoro do práce, šéf ma bude chcieť vyhodiť, aj tak ma už chcel vyhodiť, a keď si to nevyčistím a prídem tam, tak on čuchne a povie, že mám problémy s hygienou a bude to zlé. A už sa vám to v hlave melie a už nemôžete zaspať.
Keď vás ovládajú paranoidné kognitívne schémy, tak uvažujete takto: Samozrejme, to zas bol ten orech od susedov, štyrikrát som poslal udanie, ešte to nestačí, vezmem flintu, zastrelím im ho.
Je to stále ten istý podnet, pritom úplne iná muzika. A potom máte ešte štvrtú možnosť, a tou je psychoterapeut, ktorý sa na to pozrie a povie si: No nie je dnes krásny deň, že som si nezabudol vziať topánky?
Teda máte štyri ukážky úplne odlišného prístupu k tej istej veci. A na nich vidno, kto je disponovaný na konšpiračné teórie.
U nás sa teraz stal županom fašista Marian Kotleba. Znamená to, že u mnohých jedincov spoločnosti sa stretli rovnaké pohnútky. Čo spôsobuje túto zhodu?
Pravdepodobne je to určitá frustrácia: realita sa vzďaľuje od očakávania. Očakávanie je väčšinou trochu vyššie ako skutočnosť, ale nesmie to byť príliš. Vo chvíli, keď je toho priveľa, začne to ľudí frustrovať, naraz obyvateľstvo začne dochádzať k názoru, že nemá cenu sa o niečo snažiť, že sa tomu kladú prekážky, ktoré treba odhaliť a nájsť vinníkov. Buď sú to židia, alebo černosi, vždy sa nájde niekto, kto za to môže, pretože my to rozhodne nie sme. Niekto za to musí niesť zodpovednosť. Pripustiť, že sa veci dejú len tak, že za ne nikto nemôže, ale skrátka sa tak stretnú, to vyžaduje príliš abstraktné myslenie. Sklon ku konšpiračným teóriám závisí aj od inteligencie.
Ako?
Charakteristikou polovice s nižším IQ je okrem iného to, že svet, ktorý je v skutočnosti veľmi zložitý, začne zjednodušovať do polarizovaných kategórií. Že je niekto dobrý, ale zároveň aj trochu zlý, je to výborný prezident, ale je neverný manželke, ale musíme mu to odpustiť, to už je príliš zložité. Buď je to pre nás objekt úplne neprijateľný, alebo bez výhrad prijateľný, na nuansy medzi tým nemáme kapacitu. Čierno-biele myslenie zároveň vedie k tomu, že sa v zložitom sémantickom poli neviete rýchlo pohybovať a strácate zmysel pre humor. Keď niekto trochu komplikovanejšie vtipkuje, nerozumiete, čomu sa vlastne smejú. Od toho je už len krôčik k tomu, aby ste si mysleli, že sa smejú vám.
Platí teda, že časť spoločnosti, ktorá sa k tomuto mysleniu nepridá, má vyššie IQ?
Trúfam si povedať, že štatisticky áno. Ale poznám veľa ľudí, ktorí nemajú IQ veľmi vysoké a pritom sú múdri (a naopak). Musíme si povedať, čo myslíme tým IQ, ako poznámku pod čiarou. V redukcionistickom slova zmysle je to schopnosť riešiť nejaké testy, nič viac. Ale v skutočnosti je to multidimenzionálna fazeta, ktorá zahŕňa nielen schopnosť vyznať sa v nejakých situáciách a nájsť úspešné riešenie, skladať kocôčky a vzorce...
Niekto, kto v tomto nie je úspešný, môže mať obrovskú interpersonálnu citlivosť na sociálne situácie. Naproti tomu niekto, kto je veľmajstrom v šachu, môže byť sociálny debil a naopak, niekto, kto nie je dobrý v šachu, môže byť sociálne veľmi zdatný. Napríklad Ronald Reagan bol svojím spôsobom, a teraz mi to odpustite, primitív, ale bol jedným z najúspešnejších prezidentov v dejinách Ameriky, pretože mal bombastickú inteligenciu niekde inde, než v schopnosti riešiť diferenciálne rovnice. Teda keď si povieme, čo myslíme tým IQ, potom môžeme povedať, že nedostatok sociálneho taktu, nedostatok ohľadu k vlastnej budúcnosti, nedostatok ohľadu k záujmom druhých je tiež do značnej miery otázkou inteligencie. A keď si ju definujeme aj ako schopnosť empatie, tak sme doma.
Je táto inteligencia vrodená?
Dnes si myslíme, že je to vo veľkej časti vrodené, niekto hovorí, že na šesťdesiat percent, niekto, že na osemdesiat percent. Ale tak, ako sa stane, že dvaja čiernovlasí rodičia majú blonďavé dieťa, tak sa môže stať, že aj toto má svoje výnimky v oboch smeroch. V zásade áno, inteligencia je vrodená, ale stále ešte ostáva značný priestor na výchovu a učenie.
Ukazujú to okrem iného aj takzvané vlčie deti, ktorých je po svete opísaných niekoľko desiatok a niektoré tie príklady sú vlastne krutými experimentmi. Asi pred tridsiatimi rokmi sa objavil prípad, keď dve malé deti vyrastali v chlieviku pre zvieratá, kdesi v Južnej Amerike, v džungli, s dementnou babičkou, ktorá nakoniec umrela. Našli ich vo veku siedmich rokov, ktoré stačili na to, aby si vytvorili špecifický jazyk iba dvoch ľudí. Potreba hovoriť je tak vrodená! Ich jazyk bol veľmi primitívny, ale boli ním schopné odovzdávať si základné informácie. Napriek tomu, že ich nikto neučil hovoriť, nevrástli do žiadnej kultúry, vytvorili si vlastnú. Ale ich IQ bolo veľmi nízke, a to nie vrodene, ale práve sociálnym zanedbaním. Sociálna deprivácia v detstve IQ znižuje.
Nedávno ste v jednom z vašich pravidelných stĺpčekov v Reflexe napísali, že za posledných sto rokov sa niekoľkonásobne zvýšil počet psychiatrických diagnóz. Zvýšil sa aj počet ľudí, ktorí môžu byť takto diagnostikovaní?
Určite áno, ale zase, aby sme utlmili nadšenie, tak ten počet diagnóz sa zvýšil predovšetkým preto, že sa určité poruchy, ktoré predtým neboli definované, začali definovať. Tým stúpol počet diagnóz. Je to asi tak, akoby som povedal, že všetci, čo bývajú v Bratislave, sú samostatný národ. Keď sa na tom dohodneme, tak stúpne množstvo národov v slovenskom regióne. Ťažko povedať, ako to korešponduje so skutočnosťou, lebo klasifikácia skutočnosť vždy odráža len do určitej miery.
A tak je to aj s psychiatrickou klasifikáciou. Skôr bolo iba čosi ako šialenstvo, až Emil Kraepelin kategoricky oddelil schizofréniu od maniodepresivity, a naraz máte hneď dve choroby. A tak, ako sa spresňovalo poznanie psychopatológie, tak sa odlupovali ďalšie a ďalšie diagnózy, najmä tie vzácnejšie.
Napríklad?
Predtým sa hovorilo presenilná a senilná demencia, dnes sa vie, že senilná demencia je to isté, čo Alzheimerova, ale že okrem nej ešte existuje Creutzfeldt-Jakobova, Pickova, taká a taká. Zrazu máme demencií tri tucty, ale to neznamená, že ten počet je konečný, ani že počet postihnutých ľudí je vyšší. Takže prvá vec, nárast počtu diagnóz je skôr nárastom formálnych aspektov disciplíny, ktorá je pomerne mladá. Druhá vec je, či je viac ľudí, ktorí sú takto postihnutí. V štatistikách áno, teraz aj u nás a najskôr to tak bude aj na Slovensku, lebo v tomto máme príliš veľa spoločných charakteristík.
Ale je veľká otázka, a to už je oveľa ťažšie odpovedať, či je nárast optický preto, že to vieme lepšie zisťovať, že je väčšia dostupnosť starostlivosti, že sa zjemňuje diagnostika, že sa definuje viac porúch. Predtým sa hovorilo lenivý, teraz je depresívny, skôr sa hovorilo blbý, teraz dyslektik. To sú skôr zmeny konceptualizácie, než že by sa nejako dramaticky menilo spektrum schopností, respektíve porúch. Takže môžeme odpovedať celkom zodpovedne, že áno, duševných chorôb pribúda, ale nevieme odpovedať, do akej miery je to dané tým, že ich vieme lepšie zisťovať a že je psychiatria menej stigmatizovaná. V minulosti sa každý bál priznať, že v rodine je niekto psychiatricky chorý. Aj teraz sa bojí, ale už menej, takže naraz k lekárovi zájde viac ľudí. Predtým by z tej istej rodiny vôbec neprišli, takže naraz zaznamenávame nárast, ale pritom tá rodina je postihnutá rovnako ako pred päťdesiatimi rokmi.
Mám konšpiračnú teóriu, že psychiatri si vyrábajú prácu...
To tiež, ale takto si vyrába prácu každý. Pamätám sa, ako raz Václav Klaus, ešte ako premiér, zvolal niekoľkých ľudí, tiež som tam bol, a chcel od ministra zdravotníctva Rubáša, aby mu povedal svoju predstavu. A on mu hovoril, že lekár, ktorý má nejaký rajón, by mal byť platený nielen podľa výkonov, ale aj podľa počtu zdravých ľudí, ktorých v tom rajóne má, pretože cieľom jeho snaženia by malo byť, aby boli ľudia zdraví a za to by mal byť bonifikovaný. A Klaus mu povedal: „Prosím vás, takovou hloupost, takovou hloupost, že doktoři chtějí, aby byli lidi zdraví, to už přede mnou nikdy, ale nikdy neříkejte, to je jakoby jste říkal, že taxikáři chtějí, aby lidi chodili pěšky.“
Sme tu traja, komu z nás by ste niečo diagnostikovali?
Po prvé, zásadou psychiatra, prinajmenšom mojou, je nepsychiatrizovať všedný život, pretože by si ho človek strašne kazil. Keby som v každom videl pacienta, tak by som bol ako môj kamarát zubár, ktorý si nikde v reštaurácii nemôže dať jazyk. Hovorí: Pozerám sa na to osem hodín denne, stále len ten jazyk, a teraz mi ho ešte prinesú na tanieri, tak sa mi zdvihne ‚kufor‘. Aj psychiater by si tú skutočnosť kazil. Bránim sa tomu.
V americkom seriáli Lie to me pomáha hlavná postava odhaľovať zločincov čítaním ich mikrovýrazov...
Ten seriál nepoznám, ale predpokladám, že ako všetko, čo sa púšťa do nejakej vedy, je pre mediálny účel trošku pritiahnuté za vlasy a trochu utopicky zveličené. Ale niečo na tom je. Kolega v Izraeli mi ukazoval neuveriteľný program do smartfónu, pomocou ktorého ten telefón pozná, že začínate byť depresívny. A to len preto, že si nastaví určitú referenčnú hladinu, ako často niekomu voláte, ako rýchlo hovoríte, a je úplne jedno, akým jazykom, on to na vás zadjustuje, ako rýchlo v priemere trvá, kým odpoviete na otázku, a zrazu zistí, že voláte menej, že hovoríte pomalšie, že keď sa vás niekto opýta, tak dlhšie trvá, než odpoviete, a hneď hlási: Niečo sa s tebou deje! A je to také prepracované, keď sa správne nastavia parametre, že u bipolárnych pacientov stopercentne pozná, kedy idú do depresie.
Ktorá diagnóza je pre vás ako vedca najzaujímavejšia?
Najzaujímavejšia je nepochybne schizofrénia. Práve preto, že ide o kvalitatívne poruchy myslenia, vnímania, o fenomény halucinácií, alternatívneho prežívania ja, zmazanie hranice medzi ja a neja, o postihnutie subjektívnej pravdepodobnosti. Sú to fenomény, ktoré sú veľmi zaujímavé a dá sa o nich krásne hovoriť, a to tak, že sa trebárs študenti do toho dokážu vžiť a predstaviť si, o čo tam vlastne ide. Je to kráľovná psychiatrických chorôb, schizofrénia. Demencia, to je triviálne. To, že zblbnete a že vám ubúda buniek v mozgu, je problém biologický, ale ako problém konceptuálny a biologicko-psychologický je schizofrénia omnoho vzrušujúcejšia. A potom je mystériom pri bipolárnej poruche to preskakovanie hlavne do mánie. S depresiou sme sa už vyhrali, ale čo je mánia, to je ešte stále mystérium.
Necítite sa ako cynik, keď to takto hodnotíte? Nevnímate ľudí len ako objekty pozorovania?
Každý, kto sa v medicíne pohybuje, má určitú mieru cynizmu, ktorú treba na to, aby to vôbec mohol profesionálne uchopiť. Aj chirurgovia sú cynici, tiež ich zaujíma predovšetkým technika výkonu a nie to, čo si ten pán na stole v bezvedomí práve myslí. V psychiatrii je to podobné, aj keď tá je účasťou na osude pacienta ozvláštnená omnoho viac než iné disciplíny. Ale cynizmus tam určite je, to si priznajme bez mučenia, nemá cenu to idealizovať. A asi je aj nutný, pretože to, čo sa od nás chce, je empatia, ale nie sympatia. Keď mi sem príde niekto depresívny, tak odo mňa nečaká, že budem spolu s ním plakať. Takže musím byť do istej miery cynik, aby som bol schopný zaobchádzať s ním profesionálne.
Pokiaľ ide o to, čo asi máte na mysli, tam si myslím, že cynik nie som. Osud každého človeka, ktorý príde, beriem vážne ako tragédiu jedinca alebo rodiny, a rozhodne nie ako experimentálny subjekt. Tak to môžem vnímať, keď spracúvam dáta, tam je mi jedno, to sú čísla, ale zoči-voči konkrétnemu človeku to číslo nie je.
V bývalom Sovietskom zväze boli známe prípady, že ľudí odsudzovali na psychiatriu namiesto väzenia. Možno zneužiť psychiatriu aj v demokratickej spoločnosti?
Do určitej miery áno, ale tých markantných prípadov, keď bola psychiatria priamo slúžkou politického systému, by sme sa asi v otvorenej spoločnosti nedopátrali. Tie sú známe zo Sovietskeho zväzu, čiastočne aj zo satelitov, aj keď v neporovnateľne menšej miere, a čiastočne aj z iných totalitných režimov, napríklad nacistické Nemecko, ktoré používalo nielen psychiatriu, ale dokonca verejné zdravotníctvo na likvidáciu nepohodlných jedincov. Celý zákon o sterilizácii minorít, eugenické zákony formulovali vlastne profesori preventívnej medicíny. Medicína vôbec môže byť takto zneužiteľná a psychiatria zvlášť.
A v slobodnej spoločnosti?
V otvorenej demokratickej spoločnosti len ako zlyhanie jednotlivca. Pretože systém toto prakticky vo všetkých demokratických krajinách ošetruje napríklad tým, že nemôže niekto dať niekoho zavrieť na psychiatriu bez jeho súhlasu alebo bez toho, aby to musel prešetriť nezávislý súd. A vo chvíli, keď by tie súdy už neboli nezávislé a šli by mafii po ruke, si už nie som istý, či je to celkom demokratické zriadenie. Je to hra s definíciami. Keď je zriadenie demokratické, tak to možné nie je.
Tu v Bohniciach máme uzatvorené oddelenie, a keď niekto povie, že ide domov, tak pokiaľ práve nestrieľa okolo seba a neškrtí, my mu v tom zabrániť nemôžeme. A keď strieľa a škrtí, tak mu môžeme zabrániť len za cenu, že to do dvadsiatich štyroch hodín nahlásime súdu, a niekto, kto s nami vôbec nesúvisí, dotyčného vyšetrí, potvrdí či nepotvrdí to, čo hovoríme, a súd potom do siedmich dní rozhodne a ďalej kontroluje, či sa hospitalizácia zbytočne nepredlžuje. Máme skôr opačné problémy, a to sú problémy demokratického sveta, nie že môžeme zavrieť niekoho, kto si to nezaslúži, ale naopak, že nemôžeme zavrieť niekoho, kto svoje okolie výrazne obťažuje. Bráni spolužitiu, susedia naňho posielajú sťažnosti, on vytápa, zapaľuje ohne a my nemôžeme nič, lebo nám to zákon neumožňuje.
Čo si máme myslieť napríklad o posudzovaní Breivika, o ktorom jeden psychiater povie, že je psychicky v poriadku, a druhý povie, že nie...
To je jedna zo slabostí tejto disciplíny a tá súvisí práve s konceptuálnym poňatím toho, čo je porucha osobnosti. Je rozmedzie medzi patologickým správaním, poruchou osobnosti a nejakým procesom, ktorý už je schizofréniou. Podľa môjho úsudku Breivik schizofrenik nie je. Môžem sa mýliť, ak neviem niečo, čo vedia tamtí psychiatri, napríklad, že mal psychotické fenomény, že mal hlasy, ktoré mu to prikazovali, potom by bol. Ale čo vyplýva z prvého vyšetrovania, tak toto nemal a ide skôr o snahu ho psychiatrizovať, aby sa nemuselo pripustiť, že ide o sociálne negatívny jav, ktorý by predsa v takmer ideálnej nórskej spoločnosti nemohol existovať. Musí byť chorý, keď urobil toto! Ale to je tautologická definícia.
Nie je to potom podobné ako v tom Sovietskom zväze?
Áno, kto protestuje proti režimu, musí byť duševne chorý, pretože je nenormálne v Sovietskom zväze protestovať proti režimu. Je to zvrátená logika, a to sa môže vyskytnúť, ale keď porovnáte tie prípady, tak vidíte, že byť politickým odporcom je niečo úplne iné, než postrieľať desiatky nevinných mladých ľudí. Takže aj keby Nóri nemali pravdu v tom, keď tvrdia, že je schizofrenik, i tak je ten omyl oveľa prijateľnejší než politické zneužitie. Toto je skôr zneužitie principiálne.
Dá sa určiť diagnóza na diaľku, povedzme u verejne známych ľudí?
To je spor, ktorý často vediem, pretože mnohí kolegovia, najmä psychológovia, majú tendenciu ľahko v médiách diagnostikovať verejne známe osoby. Ten je taký, ten je taký, správa sa ako narcistický psychopat... S chuťou si takto vybavujú účty s politickými oponentmi. Ale z hľadiska lege artis, medicíny, z ktorej psychiatria vyviera a ktorá je niečo iné než psychológia všedného dňa alebo typológia.
Môžem povedať, že niekto je introvert, extrovert. Prosím! Ale diagnózu mu nemôžem stanoviť, pokiaľ som toho človeka nevyšetril a neurobil všetky doplnkové vyšetrenia, pretože i tak, ako napríklad v prípade Breivika, je to často zamotané a robiť to na diaľku je nezodpovedné a neetické. Takže vždy, keď odo mňa novinári chcú, a to sa veľmi často stáva, aby som povedal, že Klaus alebo Paroubek..., tak hovorím: Po prvé, nevyšetroval som ho, a koho som nevyšetroval, toho nemôžem diagnostikovať, a keby som ho vyšetroval, tak to podlieha lekárskemu tajomstvu, takže vám to aj tak nepoviem. Vždy sklamaní odídu.
V roku 1998 bol zjazd slovenských psychiatrov, ktorí vydali vyhlásenie proti Mečiarovi, vtedajšiemu premiérovi, že vnáša do spoločnosti negatívne emócie.
Tam som bol, to bolo v Košiciach. Ale to môžu napísať. Pokiaľ nenapíšu, že má diagnózu tú a tú, číslo to a to, tak povedať o niekom, že vnáša negatívne emócie, môžete aj vy, nemusíte byť psychiatrom, na to majú občianske právo, ale nemali by to vydávať za odborný posudok. Vtedy som to vyhlásenie čítal a nepodpísal som ho len preto, aby to nebolo vnímané ako zasahovanie do vnútorných záležitostí. Prečo by som ako Čech mal podpisovať papier? Keby som bol v Rakúsku alebo v Amerike, tak je to to isté.
Bez ohľadu na to, že som s nimi súhlasil, som povedal: Chlapci, pozrite sa, to by bolo zasahovanie do vnútorných záležitostí, mohol by som tú vašu snahu ešte hendikepovať. Ale čítal som to, bol som pri tom, a nezdalo sa mi to ako zneužitie psychiatrie, aj keď som na to pomerne citlivý. Ale na druhej strane, psychiatri sa predsa nemôžu brániť občianskemu postoju. Akurát je vždy trochu ošemetné, že od psychiatrov to každý automaticky vníma ako nálepkovanie. Ale to, že niekto vzbudzuje negatívne emócie alebo že vnáša do spoločnosti nepokoj, môže povedať každý.
U nás sa posledné dni rieši nový šlabikár. Na precvičovanie písmen Ž a ž doň zaradili text o Žigmundovi z rozvedenej rodiny, ktorého mama si berie suseda, uja Žubajíka. Môže taký príbeh poškodiť detské vnímanie obrazu ideálnej rodiny?
To sú nekonečné spory a súvisia aj s tým, dovedené do extrému, či vychovávanie detí homosexuálnym párom môže poškodiť obraz rodiny a natrvalo deformovať detskú dušu v chápaní toho, čo je rodina. Z hľadiska tradičných hodnôt asi áno. Ale aké to bude mať vyústenie, do akej miery sa tým stane spoločnosť deviovanou a či zápory prevýšia klady, to dnes vôbec nie sme schopní predvídať.
Keďže nie sme schopní predvídať, mali by sme byť skôr opatrní?
Mojou snahou vždy je nabádať na to, aby sa z niečoho nestal princíp alebo óda. Keď sú to výnimky, ktoré nebudú mať zbytočne veľkú publicitu, tak nemôžu hrať negatívnu rolu, pokiaľ tam tie deti nebudú pojedať alebo ich terorizovať v pivnici. Tu je toľko detí, ktoré zažili horšie veci než to, že mamička si vezme pána Žubajíka, že by mi to bolo jedno, ale vo chvíli, keď budeme tisíc mamičiek nabádať, aby riešili svoje veci tak a tak a deštruovali obraz rodiny, potom to stojí za zamyslenie. Tá hystéria okolo, paradoxne, urobí v dušiach detí väčšiu neplechu než jeden exhibicionista.
Lekárka Križanová: Utrpenie pri zomieraní urýchľuje samo zomieranie
Myší raj. Čo povedal experiment o úpadku spoločnosti
Daniel Šmíd je lektor etikety, ktorý vám vysvetlí, ako správne telefonovať.
Chlapcom chýbajú mužské vzory, muži sa boja osamostatniť a najčastejšia príčina rozvodov nikoho neprekvapí.
Zmluva o predaji jeho podielu vo firme je odtajnená. Podľa expertky mala logiku len v prípade, že išlo o pranie peňazí.
O svete IT, programovaní a platovej úrovni rozpráva Rado Debnár, spoluzakladateľ a CEO projektu Learn2code.
O princípoch tvorby v slovenskom šoubiznise hovorí jeden z najúspešnejších režisérov a showrunnerov Pepe Majeský.
Psychologička o budúcnosti práce.
Väčšina z nás chce umrieť v kruhu svojich najbližších a tých, ktorí ich milovali. Napriek tomu drvivá väčšina ľudí na Slovensku umiera osamelo v nemocniciach.
Years&Years – King s nádherným hlasom Martina Kaprálika v slovenskom znení.
Neviem pochopiť, prečo je také ťažké prestať sladiť kávu alebo čaj, veď stačí týždeň zaťať zuby a vydržať, hovorí Adela Penesová, ktorá sa venuje pacientom s obezitou a cukrovkou či s vysokým krvným...
Behaviorálny ekonomik Dan Ariely, autor Predictably Irrational (Predpovedateľne Neracionálne), používa klasické ilúzie a jeho vlastné neintuitívne (a niekedy až šokujúce) výsledky výskumu na odhalenie toho, že pri rozhodovaní nie...
Umieranie a posledné dni človeka sprevádzajú príznaky. Pre blízkych, môže byť prínosom, ak dokážu signály blížiaceho sa konca rozpoznať.
Spravodlivosť v prípade politikov je podriadená politickému boju. A tým prestáva byť spravodlivosťou.
Čo všetko je dôležité vedieť a vopred si ujasniť.
Volajú nás millenials alebo Generácia Y.
Nasledujte sympatickú Slovenku cez krásy Slovenska: Bratislava, Košice, Nitra, Spišský hrad, Levoča, Spišská Nová Ves, Telgárt, Svätý Kríž, Liptovský Mikuláš, Bojnice, Zvolen, Piešťany, Kremnica, Banská Štrba, Levoča, Prešov,...
Na Slovensku panuje obrovská nedôvera v samých seba, všetko slovenské akoby nemalo hodnotu.
Pribúdajú správy o stúpajúcom počte detí, ktoré pociťujú stres zo súčasného vývoja vo svete, pričom za jeho hlavný zdroj je považovaný práve príval správ zo sociálnych sietí.
Profesor T. Snyder pred potrebou „mať pokoj“ varuje aj v demokracii: občan, ktorému na udržaní demokracie záleží, by nielen mal chodiť voliť, ale – ak má dôvod – by sa mal stať aj aktívnym v miestnej politike a mal by chcieť byť...
Päť rokov stačí na to, aby človek ukázal, čo v ňom je. Preto sa Jana Dubovcová už neuchádzala o funkciu verejnej ochrankyne práv. Najviac ju mrzí, že na Slovensku stále diskriminujeme deti v prístupe ku vzdelaniu.
Dnes za mnou prišla moja bývalá žiačka, ktorá sa odsťahovala s mamou do Rakúska. Porozprávali sme sa o tom ako sa jej darí, ako to vyzerá v jej novej škole.
Z obľuby priemyselného konzervovania potravín už začíname chvalabohu poľavovať a vraciame sa k rešpektu k domácim zavareninám a nakladanej zelenine.
Pět let studovali psychologové Masarykovy univerzity generaci dospívajících Čechů, kteří čelí předsudkům, že jsou líní a odmítají zodpovědnost. Ukazuje se ale, že oni spíš jen řeší složitější situace, v nichž se jejich předchůdci...
"Žena je schopná pojať čokoľvek a okamžite to porovnávať a integrovať s tým, čo pozná. Ak sa pozrie na muža, okamžite ho rieši na rôznych úrovniach, nielen ako vyzerá, ale predovšetkým, či je spoľahlivý, aké má zázemie,...
Lekár Peter Stachura zblízka vidí, aké utrpenie prežíva zomierajúci človek, ak sa mu zdravotníctvo či príbuzní príliš snažia pomôcť.
Väčšinu mužov priťahujú silné ženy. Niekto si na nich trúfne, iný len pozerá a predstavuje si, aká je asi v posteli, ale všetci sú nejakým spôsobom vzrušení.
Čo sa môžeme my, dospelí, naučiť od detí a na čo pri ich výchove nikdy nezabúdať? Psychológ a lektor Marek Herman nám porozprával o tom, čo je pre každé dieťa v živote najdôležitejšie pre to, aby v živote nebolo "stratené"....
Vplyv časopisu Zem a vek alebo Slobodného vysielača je podľa Juraja Smatanu obmedzený. Hlavné slovo majú najrôznejšie facebookové skupiny, ktoré šíria účelovo vybrané články o migrantoch.
Skutky, ktoré sa nestali, korupcia, ktorá neexistuje. Vedci ponúkajú návod, ako si zachovať psychické zdravie.
Človek v stredoveku veril v napĺňanie spravodlivosti omnoho viac, než je to dnes.
Nezakazujte si sladké, gumené medvedíky sú dobré na kĺby, hovorí výživová lekárka.
Lžou populizmu je, že „prinavráti pracovné miesta“. Nevie pritom ani priznať, kam sa v skutočnosti podeli. Spasí nás univerzálny základný príjem? Aby áno, tak určite by však boli nutné aj vysoké dane na finančné služby a...
Jej názory sú dnes nepopulárne a dráždia nielen feministky. Je za rovnosť medzi mužmi a ženami, ale rovnakosť prísne odmieta. Skúma fyziológiu človeka a vplyv pohlavných hormónov na jeho myslenie. Trvá na tom, že mozog muža je...
Citát je z recenzie knihy Steva Hiltona s názvom Ľudskejšie.
Ľudia trpia ilúziou morálnej nadradenosti. Ak majú všetci pocit, že sú morálne majáky, zvyšuje sa riziko konfliktu, lebo si myslia, že majú pravdu, zatiaľ čo ostatní sa isto mýlia, píšu psychológovia.
Gustave le Bon bol zrejme prvým významným mysliteľom, ktorý si všimol fenomén masy – jej zvláštne vlastnosti a kľúčový význam pre súčasnosť.
Bude to súboj, v ktorom budú komplikované rady skúsených a múdrych ľudí stáť proti intuitívnym a dobre vyzerajúcim riešeniam založeným na nepodloženom presvedčení.
Hľadali sme príčiny, prečo je medzi mladými kresťanmi toľko nezadaných ("single").
Ombudsmanka Jana Dubovcová pomenovala v rozhovore s týždenníkom Trend niekoľko príčin neutešeného stavu a zlej nálady medzi obyvateľmi Slovenska.
Dostali sme sa do fázy, keď majú politici oproti novinárom výhodu, pretože tradičné médiá vôbec nepotrebujú. Ak aj poskytnú rozhovor, tak ten priestor využijú na to, aby mohli urážať novinára či jeho médium.
Prvou je nepoctivosť kampaní. V nich sa právo zbohatnúť vydáva za základné ľudské právo. Politici sa štylizujú do role toho, kto zabezpečí každému zbohatnutie, iba ho treba zvoliť.
B. Sanders vstupoval do komunálnej politiky zrejme s cieľom niečo urobiť a vyriešiť. Inými slovami hlavnou prioritou bolo mesto. Celé, nielen niečo z toho. Ak by takto rozmýšľali samosprávy u nás, asi by to vyzeralo inak. Ale to...
Jiří Jelínek je od roku 2004 generálnym riaditeľom spoločnosti Fischer Group. Pôsobí v oblasti cestovného ruchu.
Pozrite sa, ako tie údaje vyzerajú a čo všetko sa z nich dá zistiť. Nemec Malte Spitz dokázal získať po žalobe údaje od Deutsche Telekomu, ktoré o ňom tento operátor zhromažďoval počas šiestich mesiacov.
A ak si uvedomíte, aké dáta o vás majú napríklad mobilní operátori, môžete byť radi, že žijeme v demokracii.
Rozhodujeme sa na základe emócií, zostávame na povrchu a nemáme motiváciu rozmýšľať, hovorí psychológ Dalibor Špok. Sociálne siete nám ukazujú iba to, čo nám vyhovuje.
Má ešte len pätnásť rokov, ale už dvakrát nachytal prostejovskú radnicu pri porušovaní zákona. Študent Jakub Čech donútil "dospelých" úradníkov konať s ním ako so seberovným.
Tomáš Garrigue Masaryk bol český filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik a novinár, jeden zo zakladateľov ČSR, prvý prezident ČSR a predtým predseda Dočasnej vlády Československa.
Prezident Andrej Kiska v rozhovore pre týždenník Trend, uverejnenom 2. novembra 2016, odpovedal na otázku: "Spomenuli ste, že ekonomike sa darí, mzdy rastú, ale napriek tomu nálada v spoločnosti nie je dobrá. Aká je cesta úniku z...
Moslimovia si môžu vybrať pokojný život, alebo politický, ktorého zmyslom je presviedčanie ostatných a vojna, hovorí Bill Warner, ktorý študuje politický islam.
"Nesprávne je robiť rozdiel medzi mravnosťou veľkou a malou. Že sa politik v záujme štátu nemusí a nemá obzerať na mravné predpisy. Vec sa má v skutočnosti tak, že človek, ktorý napríklad klame a podvádza v politickom živote,...
Výška úrokov platí pre každú krajinu inak. Napríklad Nemecko by potrebovalo vyššie sadzby, ako má napríklad Taliansko.
Rodičia nevedia pri očkovaní potlačiť emócie, hovorí Mária Hatoková z Ústavu experimentálnej psychológie SAV.
Na autobusovej linke medzi Bratislavou a Viedňou jazdia traja dopravcovia. Okrem Slovak Lines aj RegioJet českého podnikateľa Radima Jančuru a Blaguss.
Nikdy to nie je duchovná alebo intelektuálna elita, ktorá má schopnosti riadiť štát tak, aby to prispelo ku všeobecnému dobru.
Slovensko od roku 2007 minulo na informatizáciu 900 miliónov eur. Úradníkom však stále robíme poštára a veľa sa nezmenilo. Končí sa rok 2015, máme internet v mobilných telefónoch, onedlho budú na cestách jazdiť elektrické autá...
Pri spätnom pohľade je ľahké pripomenúť si výroky, ktoré sa uchytili, lebo kandidáti pre ne nakoniec prehrali.
„Ľudia sa vždy dajú doviesť k tomu, aby s vodcom súhlasili. Je to jednoduché. Stačí im povedať, že sú napadnutí a verejne odsúdiť pacifistov z nedostatku vlastenectva. To zaberie v každej krajine.“
Ak sa mladí ľudia od začiatku leta nezamestnali, niekde robia chybu. Práce je dosť.
Trať medzi Bratislavou a Žilinou sa rekonštruovala tak dlho a zanedbali sa bežné opravy, až sa niektoré úseky stali neprejazdnými, vysvetľuje v rozhovore JIŘÍ KUBÁČEK, bývalý generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy a dráh...
Internetový diskutér využil kuriózny záber z Google Street View ako odpoveď na otázku, že kde sa podľa neho nachádza Slovensko.
Kto nerozumie svetu, verí konšpiráciám, hovorí známy český psychiater Cyril Höschl.
To, že niektoré dnešné deti sú závislé na mobiloch, sú pohltené kybersvetom, že by len stále surfovali na nete a hrali počítačové hry, sa na nás valí z každej strany. Skúsme sa na to pozrieť inak.
Nikto z menovaných nedobyl svoj úrad so zbraňou v ruke, dostal sa tam len a výlučne pomocou hlasov voličov.
Stačí sa riadiť jednoduchými pravidlami. Šoféri to nezvládnu.
Pomenovanie problémov na Ukrajine ukáže v plnej nahote tie isté problémy aj na Slovensku. Akurát na Ukrajine už majú po Majdane a začali ich riešiť.
Záber z hudobného festivalu v Thajsku. Tancujúca mládež určite vyvolá zvláštne pocity v nejednom z nás. Takýto tanečný štýl u nás nevidieť.
Živočíchy, ktoré roznášajú peľ, zabezpečujú až 75 percent svetových plodín. Postupne však vymierajú.
Slovensko je krajina, ktorá má potenciál, aby sa tu ľuďom veľmi dobre žilo. K dosiahnutiu tohto cieľa by nebolo treba urobiť až tak veľa.
Nemusím živiť dve autá, manželka sa vrátila k svojej profesii a bývame vo väčšom. To sú prvé dojmy lekára Borisa Mavrodieva po návrate z Veľkej Británie, kde pôsobil posledných deväť rokov.
Bývalý šachový veľmajster a politický aktivista Kasparov tvrdí, že brexit by bol darčekom pre Putina.
V Talline skúsili zaviesť bezplatné cestovanie, no experiment sa neosvedčil ani nezvýšil záujem verejnosti. Nové riešenia sa hľadajú inak.
Prečo je dôležitá maturita z matematiky? A ako by mala vyzerať.
„Čo sa deje s bývaním pre mladé rodiny?“ pýta sa nitriansky architekt Jozef Hrozenský a opisuje svoju praktickú skúsenosť, ktorá je modelovým príkladom pre mnohých mladých ľudí s malými deťmi.
Vicepremiér pre investície chce meniť zákon o správnych súdnych poplatkoch. Sľubuje tiež zjednodušenie ovládania e-služieb na Slovensko.sk.
Cirkev si naliehavosť témy životného prostredia a odpadov uvedomuje stále viac.
Jeho rady žádali v New Yorku, Londýně i Moskvě. Teď si ho přivolali do Tokia a nejnověji ho oslovila i Praha. Starostové po celém světě si zvou dánského architekta a urbanistu Jana Gehla, aby naplnili název jedné z jeho knih –...
Nákupné strediská stiahnu ľudí a zákazníkov z ulíc ako vákuum. Podoba mesta je depresívna, bez ľudí a akcií; práve tieto dve veci robia verejný priestor zaujímavým.
Keď ma jedného dňa uvidíš ako starého muža, keď budem špinavý, keď sa nebudem vedieť najesť ani sa obliecť ... maj trpezlivosť, spomeň si na čas, ktorý som trávil učením teba.
V nasledujúcich rokoch sa na Slovensku a v Európe udejú zásadné veci,ktoré zmenia podobu politiky a spoločností.
Citát je z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Stankov a zjednotená macedónska organizácia Ilinden c. Bulharsko z 2. októbra 2001.
Nehoda osobního a nákladního automobilu při natáčení reportáže České Televize.
Mestská doprava v Košiciach od jej úplných začiatkov až po súčasnosť.
Po prisťahovaní sa do Nemecka som šla kúpiť odpadkový kôš. Špecializovanú predajňu pre domáce potreby som prešla niekoľkokrát. Hľadala som niečo podobné, ako sme mali na Slovensku.
Vedecké štúdie vysvetľujú, prečo politici sú takí, akí sú. A prečo ich my sami takých chceme. Politika totiž musí obsahovať aj prísľub lepšej spoločnosti.
Niekoľko rokov rozmýšľam nad tým, prečo židia počas druhej svetovej vojny neutekali. Prečo sa “dali odtiahnuť” do koncentrákov. Včera celú moju osobnú záhadu vyriešila jednou vetou pani Lýdia Piovarcsyová, ktorá prežila...
Kam smeruje Západ a čo s tým?
Ročne jeden človek na Slovensku zaplatí štátu na daniach a odvodoch v priemere 5657 eur. Najväčšia časť z týchto peňazí putuje na dôchodky.
Bol to veľmi zvláštny telefonát. Na displeji telefónu som uvidela neznáme číslo, aj som rozmýšľala, či telefón nenechám vyzvoniť do prázdna.
Citát pripisovaný gréckemu filozofovi Platónovi (428 - 328 pr. n. l.)
Prinášame vám filmový dokument Diagnóza o tom, ako kľúčoví protagonisti s odstupom času vidia najkonfliktnejšiu situáciu v slovenskom zdravotníctve – lekársky štrajk v roku 2011.
Rumuni sekajú korupciu hlava-nehlava. Estónci vedú v elektronizácii s náskokom, ktorý nedobehne ani Sagan na motorke. A v Česku majú vysoké školstvo a zdravotníctvo, o ktorom my môžeme snívať.
Ľudia, ktorí svoje postavenie v systéme moci vnímajú primárne ako zdroj osobných výhod a privilégií, nikdy nepôjdu k podstate problému a budú len pokračovať v zápase o svoju inštitucionálnu istotu.
Kedysi bolo Slovensko vnímané ako tatranský tiger, dnes už je to len zdochýnajúca kobyla s pokrivenými hodnotami. Sociálne balíčky sú len prejav neustálej kampane Smeru. Robert Fico je nadaný, inteligentný a typický pragmatický...
Slávny fotograf Robert Capa hovorieval začínajúcim fotoreportérom: „Ak vaše fotografie nie sú dostatočne dobré, znamená to, že ste neboli ste dostatočne blízko.“
Politické strany by si mali sadnúť a dohodnúť sa na dlhodobej stratégii pre nastavenie priaznivého prostredia pre podnikateľov, hovorí pre SME partner v slovenskej pobočke poradenskej spoločnosti KPMG ĽUBOŠ VANČO.
Aj takto sa zabávali ľudia na konci minulého storočia. Predstavte si, že väčšina ľudí ešte nemala mobilný telefón.
V skutočnosti nevolíme politické strany. Voľbami v prvom rade vyberáme myšlienky, ktoré majú v našej spoločnosti dlhodobo prežiť.
Ak veľká časť občanov na voľby rezignuje, nechá systém napospas extrémnym...
Stotisíc nových pracovných miest je len politický slogan bez reálneho podkladu, vraví ekonóm Martin Kahanec.
Hviezdne nebo vidno najlepšie v parkoch tmavej nočnej oblohy. Slovensko je znečistené svetlom, zákon ho nijak neobmedzuje.
Ženám jsme namluvili, že mají stejná práva jako muži, ale ona to není pravda, říká v rozhovoru advokátka, spisovatelka a někdejší ministryně spravedlnosti Daniela Kovářová.
Vystúpenie hovorcu kampane A DOSŤ! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska! " a prezidenta SR Andreja Kisku v úvode prvého diskusného fóra A DOSŤ! Vzdelávanie v ohrození, ktoré 18. 11. 2015 v bratislavskom SATORI STAGE pripravila...
Z rozhovoru s Markom Ebenom v relácii Na plovárně hovorí František Ringo Čech: "Tak desať percent sú veľmi slušní ľudia, najmä ženy". V rozhovore ale hovorí so sebe vlastným nadhľadom najmä o tom zvyšku.
Nejde o to nájsť riešenie. Dôležitejšie je nájsť modus. Akýsi spôsob žitia. Netreba nútiť Bulharov alebo Slovákov milovať cudzincov či utečencov, nezdá sa mi to ani prirodzené. Dôležité je ľuďom hovoriť, že je tu nová realita a...
Čím sa ohrozujeme sami. Pozrite si zostrih diskusie s Mikulášom Dzurindom a Štefanom Hríbom. Diskusiu zorganizoval Denník N.
V porovnaní so štandardnými ekonomikami, naše mzdy tvoria z HDP iba jednu tretinu a zvyšok sú zisky spoločností.
Tento text je úryvkom z prejavu Llewellyna H. Rockwella, Jr. na Supporters Summit of 2004. Český preklad vyšiel tento týždeň na portáli think-tanku Ludwig von Mises Institute, Mises.cz.
Európska únia nie je v dobrej kondícii, povedal nedávno predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. A mal pravdu.
Jedna karta na všetko: Ako funguje e-Government v Estónsku.
Prečo partizáni 21. septembra 1944 popravili 187 obyvateľov obce Sklené?
Európsku úniu sme dostali do daru, o ktorý sme sa len málo pričinili. Možno aj to je dôvod, prečo ju považujeme za lacnú samozrejmosť.
Mať vlastný byt a auto, poslať deti na prázdniny do tábora a aspoň raz do roka ísť na spoločnú dovolenku k moru je pre mnohé slovenské domácnosti veľmi vzdialená predstava. Kým na Slovensku sú štvorčlenné rodiny, ktoré na mesiac...
Doprava sa blíži ku kolapsu. Ak neprídu radikálne opatrenia, skolabuje úplne.
Ešte pred sto rokmi odchádzali Slováci do Ameriky, aby si zarobili peniaze na grunt. O storočie neskôr vlastníci pôdy čakajú, či sa v ich blízkosti nebude stavať.
Ľudia, ktorí zostanú sami, sú starí a chorí, tak budú chcieť zomrieť, lebo nemajú žiadnu perspektívu, prečo majú žiť. Čakajú na smrť, väčšinou odovzdane. Na Slovensku nemusia ani veľmi čakať, lebo dostanú preležaniny a...
Ako bude vyzerať práca v najbližších desaťročiach? Zažívame najradikálnejšiu a najrýchlejšiu revolúciu od čias priemyselnej? Pripravte sa na svet, v ktorom budú vládnuť roboty.
Nie je zaručené, že dnešným tridsiatnikom alebo štyridsiatnikom sa o pár desaťročí bude starnúť ľahšie.
Doktor Calhoun zasvätil celý svoj vedecký život tomu, aby vybudoval dokonalý myší raj. A sledoval následky tohto blahobytu.
Tisíce európskych moslimov už odišli na Blízky východ bojovať za Islamský štát. Západné štáty zas jeho pozície bombardujú. Región je opäť miestom krvavého konfliktu, ktorý je pre nezainteresovaných až príliš...
Žiadna inštitúcia, žiadne zákony nie sú takou garanciou demokracie a prosperity spoločnosti, ako mysliaci občania.
Asi nikoho neprekvapí, keď napíšem, že časť obyvateľov tejto krajiny na vlastnej koži zažila jeden z najväčších, ak nie úplne najväčší, sociálnych experimentov v dejinách ľudstva. Pokus o racionálne riadenie spoločnosti a...
Návrat do Česka a Slovenska je pre mňa väčšinou skľučujúci.
Zle vládnuca elita tu prežíva najmä kvôli nečinnosti ľudí.
Je rozdiel, či robíte pre firmu, ktorej šéf sa spomína ako osoba, ktorá v prestávkach medzi súložami podpláca politikov, alebo ako agenta serióznej medzinárodnej finančnej skupiny, ktorá si kúpila médiá, aby jej dali...
Snívam o spoločnosti, kde každý jej člen bude dobrovoľne dodržiavať zákony a nebude neustále premýšľať len o tom, ako by ich obišiel.
Aktivistov často z bežných ľudí urobia problematické rozhodnutia úradov a politikov.
Ústavný sľub, ktorý som práve zložil, a silný mandát voličov, ktorý som dostal, sú záväzkom, ktorý si budem uvedomovať každý jeden deň môjho funkčného obdobia.
Cítim tento záväzok dvojnásobne naliehavo aj preto, lebo budem prvým...
Pokud přílišné používání nových médií může vést k poruchám mysli, tedy k jevu, který M. Spitzer nazývá digitální demencí, co s tímto jevem můžeme dělat? České základní školy jsou plné dětí, se kterými si rodiče neví rady a...
Nádej. Päť písmen, ktoré porazili tie najkrutejšie režimy a trasie sa pred nimi aj strach. Ten strach, ktorý nám každodenne podsúvajú správy z televízii, novín a rádií. Skrytý pod pojmami ako ohrozenie, vojna, konflikt,...
Jednoduchý pasivní dům sestaví čtveřice lidí jen se šroubovákem za čtyři dny.
Počas desaťtisíc rokov konfliktov vznikli spoločnosti, ktoré znížili riziko, že ich členovia násilne zomrú.
Platí pri potravinách pravidlo, že čím drahšie, tým kvalitnejšie? Človek z brandže hovorí, že od všetkých dostávame to isté.
Každý túži po životnom úspechu a sebarealizácii. Ako však nato? Samozrejme, dosiahnuť úspech, kariérny postup či naplnenie svojich snov nie je vždy jednoduché. Dá sa povedať, že úspech patrí do rúk psychicky silných jedincov. Ako...
... no nikto mi ich nepovedal.
Neschopnosť pochopiť písaný text alebo vybrať kľúčové informácie sa stáva štandardom. Pripravenosť pri vstupe do dospelého života a tým aj možnosť uspokojivého uplatnenia klesá. Klesá šanca prežiť spokojný a naplnený život v...
Pre ktorú časť mládeže sú peniaze prednejšie ako zdravie a iní ľudia? Z 300 opýtaných sa len ôsmi s drogami a ani s ľuďmi, ktorí ich užívajú, nestretli.
Problém je, že politickú scénu pomaly berú do rúk naši rovesníci, ktorí nemajú ani sny, ani talent. Môžeme sa smiať zo všetkých tých Kolesíkov a Martvoňov, akí sú hlúpi. Ale, po pravde, dôvod na smiech majú...
Systém je nastavený tak, že tlak sociálnych výdavkov na verejné financie bude ďalej narastať. Na zmenu treba veľkú spoločenskú dôveru, ktorá tu nie je. Preto sa do nej politici nepúšťajú.
Trend udáva technológia. Politika i daňové zákony sú v porovnaní s dvomi najdôležitejšími motormi nerovnosti – sieťami a automatizáciou – takmer len dekoráciou.
Prehlbujúca sa americká priepasť medzi príjmami bohatých a...
Mnohí tlaku servilne podľahnú: nový potenciálny sudca hneď pri vstupe zohne chrbát tak hlboko, že hrozí, že ho už nikdy nevystrie.
Vplyv obidvoch vojen ešte vždy pociťujeme. Vo vojne vždy padnú tí najlepší. Na dlhé roky to poznačilo vývoj v Európe a cítime to dodnes.
Z mnoha zajímavých a důležitých témat dneška vystupují dvě jako mrakodrapy nad malým městem: problém zdravotnictví (tj. ufinancování a dostupnosti špičkové péče) a problém takzvané penzijní pasti. Obě mají leccos společné – mimo...
Podle něj se společnost pak rozdělí v zásadě do tří vrstev. Na ty, kdo mají dost vlastních prostředků, aby si jakékoliv služby opatřili sami pro sebe, a navíc je mohli poskytnout družině svých věrných, kteří jim za to budou...
Vidíme kolem docela zřetelně, že se lidé radikalizují, dávají najevo velkou nespokojenost, naštvanost až nenávist k současným mocným, přivracejí se ke komunistům nebo k nejrůznějším “novým prorokům”.
Konšpiračné teórie sú tu už od dávna a ich popularita rastie najmä v čase krízy. Český ekonóm Pavel Kohout hovorí aj o tom, že väčšina konšpirácií sú úplné výmysly.
Prišiel som vám porozprávať o zápche. Konkrétne o dopravnej zápche. Dopravné zápchy sú všade. Vznikajú v skoro všetkých mestách na celom svete a keď sa nad tým zamyslíte, je to prekvapivé. Len si predstavte, aké je každé mesto...
V poslední době jsem víc než dřív svědkem odsuzování tržního hospodářství. Z mnoha stran můžeme slyšet, že spoléhání na „neviditelnou ruku trhu“ se ukázalo jako falešné, a za viníka současné hospodářské krize je označován...
Náhlý konec světa, přesněji většiny toho živého na naší planetě, samozřejmě nastane.
Revolučný rok 1989 možno nebol takým zlomom, ako sa nám javí a z normalizácie toho veľa pretrvalo v spoločnosti po Novembri. Filozof a kurátor Fedor Blaščák vraví, že dejiny z odstupu nie sú čiernobiele.
Ako je možné, že niekto, kto by nikdy nemohol riadiť súkromnú firmu, môže aj napriek svojej neschopnosti byť na čele štátom vlastnených spoločností či inštitúcií? Kým sa to nezmení, Slovensko zostane rozkradnutou...
Ak volič poberá nejakú dávku od štátu, dá sa predpokladať, že to má silný vplyv na jeho preferencie pred volebnou urnou. Najmä v prípade, ak z prerozdeľovania pochádza jeho celý príjem.
Nevolič túži, aby do politiky prišli iba takí ľudia, čo budú myslieť na občana a jeho dobro.
Zároveň tvrdí politika, že politika je špina najväčšia a kým bude špinavá, on sa jej bude vyhýbať.
Otázka je, kto ma tých dobrých ľudí...
„Môže za to ochota miliónov žien spávať s mužmi aj bez toho, aby boli ich manželkami,“ vysvetľujú autori pokračovania Freakonomics, ktorí sa v knihe venujú nielen sexu, ale napríklad aj klimatickým zmenám.
Ak nemá Slovensko na budúci rok zbankrotovať, musí si opäť na trhoch požičať miliardy eur. Katastrofe sa dá vyhnúť aj brutálnym šetrením a zvyšovaním daní, ktoré však za súčasného stavu nikto nedokáže...
Absolventi stredných a vysokých škôl si môžu sami za svoju nezamestnanosť. Prečo?
Politické strany nie sú schopné svoje potreby legálne saturovať, preto sa musia nechať skorumpovať.
Kto sa nezapojí do korupčného systému, nemôže uspieť.
Podľa čoho zistiť, či konzultačná zakázka má svoj zmysel alebo je len nástrojom korupcie a klientelizmu?
Prečo sú napríklad Apple a podobné firmy tak inovačné? Majú rovnaký prístup k rovnakým talentom, rovnaké agentúry, rovnakých poradcov, rovnaké médiá. Tak prečo sa zdá, že majú niečo iné?
Sheena Iyengar skúma, ako sa rozhodujeme - a aké máme pocity ohľadom našej voľby. Hovorí jednak o tých banálnych rozhodnutiach (Coca Cola vs. Pepsi), ako aj o tých vážnych a delí sa s nami o svoj prevratný výskum, ktorý odkrýva...
Polopatistické vysvetlenie, prečo je veľký deficit rozpočtu zlý a ako sa to potom týka každého.
Bolo by super, keby na Slovensku existovali normálne, dlhodobo etablované politické strany, zoskupené okolo nejakej myšlienky, nielen okolo charizmatického vodcu na jedno použitie. A keby politici stúpali pomaly po straníckom...
Osvedčený spôsob, ako znížiť mieru zlodejčiny, lajdáctva a hlúpych rozhodnutí pri narábaní s cudzími peniazmi je tým cudzím (verejnosti) dať včas dosť informácií.
Viete, že to môžu robiť, ale netušíte ako často to robia. Môžete byť nemilo prekvapení, ak sa dozviete o skutočnom množstve sledovaní zo strany polície.
Tvrdí to v rozhovore profesor, právnik a ekonóm z Chicagskej univerzity. Minimálna mzda znemožňuje napríklad nasledovné...
Kariérny analytik Dan Pink skúma záhady motivácie, počínajúc faktom, ktorý bádatelia spoločenských vied poznajú, ale väčšina manažérov nie: Tradičné odmeňovanie nie je vždy také účinné, ako si myslíme. Vypočujte si jeho...
"Také, že je to možné. Ja tu už nebudem. Ani vy. Ale naši potomkovia nám pekne poďakujú," hovorí uznávaný odborník Milan Lapin v rozhovore.
Náš operátor vo výrobe (ale aj architekt či dizajnér nábytku) sa nenadrie o nič menej ako ten francúzsky či holandský. Akurát sa jeho produkcia predá za nižšiu cenu. Často aj preto, že nemajú k dispozícii tie technológie (vrátane...
Medzi politikmi ho nenájdeš. Ale ak je niekto arogantný, ale má dobré nápady, schopný tím ľudí a prinesie mnohým bežným ľuďom zmenu k lepšiemu, nevadí.
Chyba sklamaných voličov je, že sa na politikov upnú ako na priateľa alebo...
V 400-tisícovom meste rozhodlo 80 percent obyvateľov v poštovom hlasovaní o zavedení dane z predaja marihuany.
Keď Aupark potrebuje cudzí pozemok, samospráva neváha podpísať zmluvu v ktorej sľúbi spoluprácu pri vyvlastňovaní pozemku cudzieho vlastníka.
Potrubie cez dvere a plynomerná skriňa pred oknom. Neveríte? Pozrite si fotografie sami.
Môžu sa USA v blízkej budúcnosti zrútiť? Každý človek vás dnes na takú otázku vysmeje. Lenže presne takto na podobnú otázku odpovedali ľudia, ktorých ste sa v roku 1988 spýtali, či stojí pred zrútením komunistické impérium a...
Tentoraz aj praktické rady, ako sa na zvládnutie následkov krízy može pripraviť obyčajný Slovák. Aj to, prečo sa ešte kríza na Slovensku zatiaľ naplno neprejavila, kedy sa tak stane a čo sa bude diať.
Gerald Celente je predpovedač trendov. Známym sa stal vďaka správnym predpovediam svetových udalostí ako napr. burzového krachu 1987, zániku Sovietskeho zväzu v roku 1990, ázijskej finančnej krízy 1997, recesie 2001, začiatku...
Väčšina novinárov nemá prehľad, sú bezcharakterní a nemajú ani štipku talentu.
V Prešove sa počas zasadnutia mestského zastupiteľstva diskutovalo o blížiacej sa voľbe hlavného kontrolóra a o kvalifikačných kritériách na jeho výber.
Takéto slová venoval bardejovský opozičný poslanec väčšinovému poslaneckému klubu potom, ako vládnuca koalícia prevalcovala a odignorovala iné názory.
Minister dopravy Ľubomír Vážny povedal, že časť tzv. cestného zákona, ktorú doplnil poslanec za Smer-SD Peter Pelegrini a prezident pre ňu zákon vrátil, predloží vláde samostatne do dvoch týždňov. Text bude rovnaký ako...
Hádam by sa už táto hra medzi občanom, investorom a úradníkom mala posunúť na ďalší "level". Keď je šéf šéfa stavebného úradu zároveň hlavným inžinierom projektu, tak to smrdí až príliš.
Začína to byť totiž nudné. Tak, ako každá...
Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018
Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017
Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov...
Štát začína s výkupom pozemkov pod mega investíciou Bosch i keď stále nie je definitívne potvrdená....
Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme...
V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na...
Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a...
Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...
VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...
Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...
Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...
Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.
Daniel Šmíd je lektor etikety, ktorý vám vysvetlí, ako správne telefonovať.
Chlapcom chýbajú mužské vzory, muži sa boja osamostatniť a najčastejšia príčina rozvodov nikoho neprekvapí.
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov pozemkov. Parlament jej veto prelomil bez väčšieho zaváhania.
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Martine Peter Durný potvrdil, že pozemky pod stavbou stále nie sú vysporiadané. Tvrdí, že bezodplatné vyvlastnenie pozemkov nebolo realizovateľné.
Ministerstvo chce začať so sanáciou ešte tento rok.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu sa zatiaľ nerozhodol, aké stanovisko zaujme v prípade vyvlastnenia Machnáča, kde sa predtým stotožnil so zastavením konania. Toto rozhodnutie označila generálna prokuratúra za...
Aktivisti tvrdia, že vstupom generálnej prokuratúry do procesu opäť svitla nádej na záchranu budovy.
Podľa odborníkov malo k sanácii prísť už dávno.
Liečebný dom v Trenčianskych Tepliciach chce zachrániť neziskovka.
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov...
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Martine Peter Durný potvrdil, že pozemky pod stavbou stále nie sú...
Ministerstvo chce začať so sanáciou ešte tento rok.