Železnica je mystérium, nedá sa riadiť len tabuľkami
Trať medzi Bratislavou a Žilinou sa rekonštruovala tak dlho a zanedbali sa bežné opravy, až sa niektoré úseky stali neprejazdnými, vysvetľuje v rozhovore JIŘÍ KUBÁČEK, bývalý generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy a dráh ministerstva dopravy
Jiří Kubáček je šiestou generáciou železničiarskej rodiny. Na poste šéfa železničnej sekcie na ministerstve dopravy odslúžil šesť rokov. Začínal za éry Jána Figeľa, pokračoval Jánom Počiatkom. Skončil v lete, keď ministrom dopravy sa stal Roman Brecely zo Siete.
Slovenskej železnici šéfoval takmer šesť rokov. Zažil troch ministrov. Ide o JIŘÍHO KUBÁČKA, pre ktorého železnica je láskou a opantala ho. V rozhovore pre SME hovorí, čo sa mu počas toho obdobia podarilo urobiť. „Som šiestou generáciou železničiarov. Moji predkovia robili v Přerove na stanici už v 70. rokov 19. storočia,“ konštatuje Kubáček.
Takmer šesť rokov ste boli sekčným šéfom železničnej dopravy na ministerstve dopravy. V lete ste skončili. Čo sa vám podarilo a čo nie?
„Niečo sa azda podarilo. Myslím, že železnica sa začala trochu meniť. Pribúdali ľudia chápajúci moju snahu o koordináciu železnice, ktorá podľa mňa nie je úplne šťastne rozdelená. Ak sa však toto úsilie nebude rozvíjať ďalej, pomyselné semienko môže zahynúť.“
Hrozí to?
„Obávam sa, že áno. Chýba kritický počet ľudí, ktorí by chápali, kam by železnice mali smerovať.“
Kam by mali smerovať?
„Stačí sa pozrieť, ako funguje česká železnica, a robiť to aspoň tak, ako to robia oni.“
To znamená?
„Štát by mal viac investovať do železníc a železnice by si mali viac ctiť kvalifikáciu a odbornosť ľudí na vedúcich pozíciách. Železnice sú do značnej miery mystériom, v ktorom sa treba vyznať a ktoré sa nedá riadiť len podľa excelovských tabuliek. Bohužiaľ, naše železnice sa takto dlho riadili, čo v nich zanechalo hlboké stopy.“
Aké?
„Dnes narážame na absolútny nedostatok dorastu pre železnice. Nezáujem štátu sa prejavil v ‚zahnívaní‘ celého systému. Uzatvoril sa sám do seba a stal sa nezaujímavým pre ľudí zvonka. Stavovská česť modrej armády sa vytratila. Dnes sa železničiarske povolanie nevníma ako zaujímavá práca.“
Je to tým, že sa štát prestal zaujímať o železnicu?
„Ide o prvotnú príčinu. Všetko ostatné je len následok. Keď som analyzoval výročné správy českej Správy železničnej a dopravnej cesty a výročné správy Železníc SR, zistil som prekvapivú vec – prevádzka jedného kilometra slovenskej železničnej trate je v porovnaní s českou dotovaná o tretinu vyššou sumou.
Najdôležitejšou príčinou tohto stavu je práve dlhodobé zanedbanie jej investičného rozvoja. My sme si zvykli modernizovať železnice len z eurofondov, čo je veľmi nebezpečný fenomén. Aj české železnice využívajú eurofondy, ale štát im z vlastných zdrojov pridáva oveľa viac, ako je to na Slovensku. Preto sa v Česku mohla modernizovať železničná sieť oveľa komplexnejšie.“
Čo bude so slovenskými železnicami, keď sa skončí tok eurofondov?
„Netuším. Obávam sa, že slovenské železnice po dlhodobom nezáujme všetkých vlád čaká katarzia.“
Na Slovensku sa pritom modernizuje len hlavný koridor, teda trať Bratislava - Žilina - Košice, trať Bratislava - Zvolen - Banská Bystrica je však veľmi zanedbaná.
„Keď sa rozdelilo Česko-Slovensko a s ním aj železnice, veľa mozgov ostalo v Čechách. Tam sa sústredili na systémový rozvoj a koridorom sa začali venovať už od roku 1993. Prvý začali modernizovať v roku 1993, druhý v roku 1997. Na Slovensku sme celé 90. roky vkladali peniaze do zbytočných investícií.“
Napríklad?
„Napríklad do veľkolepého sídla Železničnej spoločnosti Slovensko, ktoré sa skončilo ako veľká jama na Šancovej pod bratislavskou hlavnou stanicou. Dnes je tam sídlo UniCredit Bank. Nezmyselné bolo aj obnovenie trate z Humenného do Lupkova, po ktorej dnes nejazdia vlaky.
Pochybnosti možno mať aj o sprevádzkovaní trate medzi Čadcou a Zwardoňom či o modernizácii petržalskej železničnej stanice, ktorá je nevyužitá. Prvý koridor sme začali budovať až po roku 2000. Výsledkom je, že Česi doteraz zmodernizovali približne tisíc kilometrov koridorov a my len okolo dvesto kilometrov.“
Čím si vysvetľujete, že vlády nemali záujem o železnice?
„Možno je to tým, že železnice sú zložitejším systémom ako cesty. Cestami sa aj ľahšie získavajú politické body, hoci treba objektívne uznať, že Slovensku chýba slušná cestná sieť. Západná Európa znovuobjavila železnicu potom, čo zistila, že rastúce dopravné nároky nemožno donekonečna riešiť len rozvojom cestných komunikácií.“
Spomenuli ste, že chýba kritické množstvo ľudí, ktorí by pochopili, kam by železnice mali smerovať. Koľko takých ľudí treba a akú by mali mať spoločnú víziu?
„Mala by to byť aspoň nadpolovičná časť vedúcich pracovníkov železníc vo všetkých troch samostatných železničných spoločnostiach, ktorí by boli schopní pochopiť, že železnica môže napredovať len vtedy, ak budú všetci ťahať za jeden povraz.
To bolo aj zmyslom virtuálneho holdingu na ministerstve dopravy, ktorý sme sa v minulom volebnom období pokúsili začať vytvárať. Aby sa nestalo, že dostavbu koridoru síce zrejme zvládneme do roku 2020, lebo už dnes sa rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu vieme dostať z Bratislavy do Trenčína, no stále je nedostatok rušňov a vozňov, aby sme na trati – o pár rokov až do Žiliny - mohli všetkými rýchlikmi jazdiť 160 kilometrov za hodinu. Aký to má potom zmysel? Čo nám teda modernizácia koridoru priniesla?“
Hrozí, že virtuálny holding za tejto vlády zanikne?
„Všetko bude závisieť od toho, čo táto vláda bude od železníc očakávať. Počas môjho pôsobenia na ministerstve sa vláda o virtuálny holding pokúsila.“
V minulosti ste povedali, že železnica má budúcnosť. Stále to platí?
„Áno. Železnica je výborný vynález s veľmi efektívnym využitím energie. Je schopná zaobísť sa bez palív z ropy.“
Ako si predstavujete železničnú budúcnosť Slovenska?
„Železničná sieť v službách celoštátnej dopravnej obsluhy sa pravdepodobne skráti. Disponibilné investičné prostriedky by sa mali sústrediť do tratí, ktoré sú konkurencieschopne trasované, pričom v ich línii existuje dostatočne významný dopyt po osobnej i nákladnej preprave.“
Rozprávame sa o hlavných tratiach, teda Bratislava – Žilina – Košice a Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica?
„Naše prvé odhady hovorili, že z 3600 kilometrov tratí je asi 400 kilometrov, ktoré z pohľadu celoštátnych dopravných potrieb už nemajú zmysel. Ostatné trate sú konkurencieschopné a na tie by sme sa mali sústrediť, aby sa investície nerozptyľovali do tratí, kde denne jazdia dva osobné vlaky a žiadny nákladný, pričom konkurencieschopné trate majú prehnité podvaly, po ktorých má problém prejsť ťažší rušeň.
To, samozrejme, neznamená, že tých približne 400 kilometrov tratí by už nemalo vôbec žiadny zmysel. Naopak – mnohé z nich sú výborne využiteľné napríklad v role turistickej železnice, ako o tom svedčí úspešný príbeh kúpeľnej električky medzi Trenčianskou Teplou a Trenčianskymi Teplicami. Tu je namieste oveľa intenzívnejší angažmán regionálnej samosprávy.“
Čo sa stalo, že 400 kilometrov je nepotrebných?
„Od čias zrodu základov siete miestnych železníc na prelome 19. a 20. storočia sa výrazne zmenila deľba prepravy medzi cestami a železnicami.
Keď dnes naložíte nákladný vagón na lokálnej trati na jednom konci republiky, potrvá možno aj dva týždne, kým sa dostane na druhý koniec republiky, pričom kamión prejde rovnakú trasu za pár hodín. Nákladná železničná doprava má budúcnosť v takzvanej kombinovanej doprave, kde dokáže efektívne zabezpečiť rýchlu prepravu veľkého množstva kontajnerov na dlhé vzdialenosti.
To isté platí aj pri osobnej železničnej doprave – jej miesto je pri obsluhe mohutných sústredených prepravných prúdov; tam, kde sú kvalitné cesty a malé prepravné prúdy z dedín, osobná železničná doprava nemá zmysel.“
Prečo ešte neexistuje koordinácia autobusovej a železničnej dopravy?
„Dopravu neobjednáva rovnaký subjekt. Aj v Česku sa integrovaný systém vydaril v Juhomoravskom kraji až po tom, čo kraje dostali kompetenciu objednávať vlaky pre región.
Vo Švajčiarsku dopravcovia pochopili, že dohoda je pre nich výhodná, pričom štát ju len posvätil. U nás dohoda neexistuje. Keď som jeden z krajov presviedčal, poďme sa dohodnúť, že my niekde posilníme vlaky a vy niekde inde posilníte autobusy, odpoveď znela: 'Vari si nemyslíte, že my budeme navážať ľudí našimi autobusmi na vaše vlaky.' Pochopil som, že v tejto oblasti nie je možné zintegrovať dopravu inak ako jednotnou štátnou objednávkou.“
Nie je to chyba štátu?
„Ide o krok, na ktorý treba politickú odvahu. Tým, že aktuálny zlý systém funguje veľmi dlho, stačil sa usadiť. O to väčšie úsilie si zmena vyžiada.“
Keď sa zriaďovali samosprávne kraje, nemali dostať aj objednávku vlakov?
„Takýto postup bol v zákone veľmi dlho. Angažoval som sa však za to, aby to zo zákona vypadlo.“
Prečo?
„Keď sme začali robiť taktový grafikon, zistili sme, že na Slovensku nie je takmer žiadna železničná linka, ktorá by sa začínala a končila sa na území jedného kraja. Jedna z najvýznamnejších liniek železničnej regionálnej dopravy je medzikrajová linka Bratislava – Trnava.
Dnes často skloňovaný RegioJet vozí ľudí dokonca cez tri kraje. Viete si predstaviť, že by sa kraje dohodli? Predstavte si napríklad linku medzi Prešovom a Košicami. Viete si predstaviť ich dohodu? Takýto krok by sme vari vedeli urobiť, len ak by sme Slovensko rozdelili na tri kraje. Jedine, čo sme si vedeli ešte predstaviť, bolo, že by sme stredné Slovensko rozdelili na polovicu.“
Nemal exminister dopravy Ján Počiatek na to dostatočné páky? Veď bola jednofarebná vláda.
„Myšlienka koordinácie ešte nebola zrelá. Hoci sa politické rozhovory začali viesť, zistili sme, že to nebude jednoduché. Začalo sa to posúvať a nakoniec sa táto myšlienka posunula až za hranicu volebného obdobia.“
Je teraz Slovensko zrelé?
„Myslíme si, že áno. Slovensko je taká malá krajina, že by ho vedela obhospodáriť jedna dopravná autorita, ktorá by objednávala diaľkovú a regionálnu vlakovú dopravu a autobusovú. Zámer pripraviť jej zriadenie je obsiahnutý už aj v programovom vyhlásení vlády. Na druhej strane treba pripustiť, že ide v určitom zmysle slova o osvietený absolutizmus, čo by mohlo priniesť aj isté nebezpečenstvá. Takýto systém si vyžaduje, aby ho spravovali ľudia, ktorí majú úprimné úmysly a veria, že je to dobré.“
Podarí sa to tejto vláde presadiť?
„Mám isté pochybnosti.“
Aké nástrahy by to mohlo priniesť?
„V hre bude množstvo miliónov eur. Dnes na železnici doplácame zhruba 240 miliónov eur. Na autobusy sa dáva približne polovica. Takýto objem peňazí môže byť priveľkým zvodom.“
Na Slovensku sa modernizuje hlavný koridor. Vlaky po ňom budú môcť jazdiť 160 kilometrov za hodinu. Vyzerá to tak, že do roku 2020 bude zmodernizovaných zhruba 200 kilometrov tratí. Nie je to hanba?
„Slovu hanba sa vyhýbam. Určite to však nie je dobré. Česi sa dostali oveľa ďalej. Na druhej strane si teba uvedomiť, že na rozdiel od ČR sa Slovensko nachádza v Karpatskom oblúku, teda je v kapse. S výnimkou trasy medzi Štúrovom a Kútmi cez Slovensku nevedie žiadny koridor, ktorý by bol významný pre medzinárodnú osobnú diaľkovú dopravu.
Je len toto problém?
„Slovensko bolo dlhý čas aj v zajatí svojich ambicióznych predstáv. Dôvod, prečo sa tak pomaly stavia, bola predstava, že koridor na 160 kilometrov za hodinu sa zmodernizuje úplne všade. Hlavne po roku 2009 však Európska komisia prišla na to, že peňazí nie je až tak veľa, a trvala na tom, aby sa pred každou investíciou urobila poctivá štúdia realizovateľnosti.
Aktuálne sa urobili štúdie realizovateľnosti na trati medzi Žilinou a Košicami, ako aj medzi Štúrovom a Kútmi. Na tejto trati sa uznalo, že vzhľadom na to, že ide o jedinú trať v SR s medzinárodnou diaľkovou osobnou dopravou, rýchlosť 200 kilometrov za hodinu dáva zmysel. Ostatné trate na Slovensku majú z celoeurópskeho pohľadu v osobnej doprave skôr len regionálny význam.“
Je to teda jediná trať, kde sa bude dať jazdiť 200 kilometrov za hodinu?
„Domnievam sa, že pomerne dlhý čas to tak skutočne bude. Pokiaľ sa do Európskej únie nedostane aj Ukrajina, potenciál na vyššiu rýchlosť nevidím. Ide však aj o komplikovaný terén. Trate vedú v karpatskej oblasti. To nie je lacné.“
Trať z Bratislavy do Žiliny sa modernizuje 21 rokov. Keď dôjdeme do Žiliny, bude stará.
„Ide o ďalší problém Slovenska. My sa sústreďujeme na veľkolepé ciele, no zabúdame veci udržiavať. Už teraz je napríklad problém, v akom stave sa nachádza trať medzi Žilinou a Košicami. Keďže sa v minulosti povedalo, že sa trať ide modernizovať, údržba sa veľmi obmedzila. Teraz sa zistilo, že je zle a rozsiahlejšie opravy sa začali robiť aspoň na najviac postihnutých úsekoch.“
Čím to je?
„Nevyzretosťou, ktorá vyplýva nielen z potreby budovať, ale aj udržiavať. K tomu smeruje aj iniciatíva Hodnota za peniaze. Je to veľmi dôležitý krok ministerstva financií.“
Je teda 160 km/hod. predimenzovaná na úseku Bratislava – Žilina?
„To som nepovedal. Rýchlosť 160 kilometrov za hodinu medzi Bratislavou a Žilinou je fajn. Okrem toho, podarilo sa to urobiť bez väčších problémov aj vzhľadom na pomerne jednoduché terénne pomery. Medzi Žilinou a Košicami je Štrbská rampa a tam rúbať stošesťdesiatku za každú cenu nemá zmysel. V opačnom prípade by sme celú trať viedli cez tunel, na moste či estakáde. Na to skutočne nemá ani Európska komisia. Uvedomme si, na tejto trati nevedie žiadna medzinárodná osobná železničná doprava.“
Ide o spojenie medzi Košicami a Prahou.
Vždy je to hodnota za peniaze. Ak by to bolo za peniaze, aké z toho vychádzali, analýza by nemohla vyjsť. Rýchlosť 160 kilometrov za hodinu teda určite nebude všade, keďže problémom je komplikovanosť terénu.“
Prečo sa potom na celom koridore plánovala takáto rýchlosť?
„Pred krízou sa nedával taký dôraz na zmysluplné odôvodnenie každého investičného počinu. Aj poradný orgán Európskej komisie – Jaspers – trval na dodržiavaní noriem za každú cenu. Po roku 2009 došlo k výraznej zmene náhľadu na všetky investície.
Keď zrátali všetky náklady, povedalo sa, že na to nie sú peniaze. Problémom je aj to, že Slováci sa dlhodobo naučili robiť svoj investičný rozvoj na železnici prakticky len z eurofondov. Je to veľmi nebezpečné. Obávam sa, čo sa stane, keď ďalšie eurofondy nebudú a my sa budeme učiť rozvíjať infraštruktúru z vlastných peňazí.“
Menia sa však aj riaditelia štátnych firiem. Dovedú svojich ľudí, pričom v niektorých prípadoch idú až po referentoch.
„To sa deje len na Slovensku, nikde inde. Je to vážny problém. Druhým vážnym problémom je, že tí, ktorí prichádzajú, nemajú odbornú skúsenosť.
Prichádzajú tam pravidelne manažéri, ktorí so železnicou nemajú nič spoločné a neuvedomujú si, že to nie je firma za jedným plotom. Súčasne je to veľký podnik, kde nie je priestor na nejaké experimentovanie. Počas prvej Československej republiky sa ľudia na pozície dostali až po tom, ako prešli celým systémom.
Napríklad aj vysokoškoláci museli po istý čas nosiť podvaly, aby vedeli, čo ich podriadení robia. Dnes sa na pozície dostanú ľudia, ktorí robili v pekárňach či mraziarňach. Samozrejme, nechcem to dehonestovať.“
Ďalším problém je volebný cyklus. Pred voľbami ani po voľbách sa nerozhoduje o zásadných veciach.
„Áno, to je pravda. Politický cyklus má ďalekosiahle následky na firmy. Keďže nové politické vedenie nemá dôveru v staré, zastavia sa všetky väčšie nákupy. Je to asi pochopiteľné, ale nikdy by to nemalo trvať pridlho, pretože to v prípade železnice významne zneefektívňuje jej chod.“
V dezolátnom stave je aj trať medzi Bratislavou a Banskou Bystricou. Čo s ňou bude?
„Keď sme kreslili cieľový grafikon, potrebovali sme zistiť, kde môžeme ušetriť minúty. Pri analýze sme zistili, že zabezpečenie priaznivých prestupových väzieb rýchlikov na tratiach Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica – Vrútky a Vrútky – Žilina – Trenčín – Bratislava nám problém nerobí.
Problém trate Banská Bystrica – Bratislava teda nie je rýchlosť, ale jej technický stav. Trať je slabo udržiavaná a potrebovali by sme stabilizovať jej technický stav. Okrem toho máme aj druhý rýchlikový okruh.
Tým je línia Vrútky – Banská Bystrica – Zvolen – Plešivec – Košice – Poprad – Vrútky. V tomto prípade nám chýba približne 20 minút. Keď dnes príde rýchlik z Plešivca do Košíc, jeho cestujúci zistia, že rýchlik z Košíc do Žiliny odišiel pred 20 minútami. To je vážna systémová chyba, ktorú bude treba odstrániť.“
Štát bude musieť naliať peniaze do trate medzi Zvolenom a Košicami?
„Nemusí to byť tam. Je jedno, či sa chýbajúce minúty ušetria na trati z Plešivca do Košíc, alebo z Košíc do Žiliny. Podstatné je, aby rýchlik z Košíc do Žiliny odchádzal neskôr, ako príde rýchlik z Plešivca. Švajčiari hovoria, že netreba jazdiť tak rýchlo ako sa dá, ale tak rýchlo ako treba.
Verím, že tento problém sa napokon podarí vyriešiť modernizáciou trate medzi Žilinou a Košicami. Mimochodom, medzi Plešivcom a Košicami jazdia len štyri páry vlakov. Je to „sociálny vlak“. Musíme ho zachovať, ak chceme zachovať napojenie juhu s civilizáciou.“
Nechá ho táto vláda?
„Neviem.“
V minulosti ste začali pripravovať cieľový grafikon. Mal by byť hotový v roku 2020. O čo ide?
„Cieľový grafikon 2020 je vlastne konkretizované investičné zadanie pre účelné pozdvihnutie stavu mimokoridorových tratí, do ktorých sme po mnoho rokov neinvestovali ani cent.
Jeho cieľom je prispôsobiť cestovný poriadok vlakov na týchto tratiach novým pomerom na koridore Bratislava – Žilina po jeho modernizácii. Pripravoval sa s cieľom jeho dlhodobej stabilizácie až do ukončenia modernizácie koridoru Žilina - Košice. Vo Švajčiarsku sa totiž cestovný poriadok tiež každoročné nemení. Ďalší cieľový grafikon budeme potrebovať až okolo roku 2030. V tom čase by sa mala dokončovať trať medzi Žilinou a Košicami a grafikon regionálnych tratí sa bude musieť prispôsobiť novým podmienkam na tejto časti koridoru.“
Čo je vlastne taktový grafikon?
„Ide o systém jazdy vlakov, pri ktorom jednotlivé vlaky v rovnakom smere nasledujú za sebou presne v dvojhodinovom, hodinovom alebo aj kratšom intervale. To znamená, že vlaky po celý deň odchádzajú či prichádzajú do jednotlivých staníc v rovnakej minúte každej párnej, nepárnej alebo aj celej hodiny. Tomu sa, samozrejme, musí prispôsobiť infraštruktúra.
Na druhej stane, ak sa tak už stane, je potom jedno, či po nej prejde desať alebo dvadsať vlakov. V tej súvislosti sme dospeli k záveru, že ak by sme len trochu viac peňazí naliali do osobnej vlakovej dopravy, tak za relatívne málo peňazí navyše by sme odvozili oveľa viac kilometrov. Česi dnes na svojich približne 9500 kilometroch jazdia 115 až 120 miliónov vlakokilometrov.
My na našich 3600 kilometroch jazdíme asi 32,5 milióna. Ide o ohromný nepomer. V Česku, keďže tam je intenzita vlakov o tretinu vyššia, je aj hybnosť ľudí železničnou dopravou vyššia. Na Slovensku dopravca žil dlhé roky v predstave, že ľudí treba povoziť ráno do roboty a večer z nej.
Spôsobilo to, že vlaky jazdili len ráno a večer, inokedy akože nebolo treba. Z toho vyšlo, že potrebujeme veľmi veľa vlakov, ktoré jazdia veľmi málo. Z toho, samozrejme, vyplynuli veľmi nízke kilometrické prebehy jednotlivých vozidiel.“
Koľko kilometrov teda potrebujeme?
„Vidíme to približne na 40 miliónov vlakokilometrov. To však závisí od pomerne detailného dopravného plánu Slovenska, ktorý určí, že tu pôjde vlak a tu autobus. Ľudí by totiž nemalo až tak veľmi zaujímať, či im štát zabezpečí základnú dopravnú obsluhu vozidlami s pneumatikami či železnými kolesami. Keď sa táto otázka vyrieši, zistí sa definitívne, ktoré trate a koľko vlakokilometrov potrebujeme.“
Odpoveď na otázku, či je 32,5 milióna kilometrov dosť, poznáme?
„...určite je to málo. Koľko sa však zvýši, bude závisieť od spôsobu konečnej koordinácie medzi autobusmi a vlakmi. My sme urobili len prvý polkrok. Na základe štúdie Výskumného ústavu dopravného sme opustili päť tratí, hoci to boli ťažké debaty a mediálne otrasy. Po tom polkroku by mal nasledovať ďalší, ale až po tom, ako sa urobí komplexný dopravný plán. Bez toho si dnes nemôžeme dovoliť zrušiť žiadnu trať.“
V pláne, ktorý si dalo vypracovať ministerstvo dopravy, sa hovorilo aj o ďalších tratiach.
„Nemôžeme ich zrušiť bez toho, aby sa nezmenil spôsob dopravnej obsluhy autobusmi. Ak by tam ostal aktuálny spôsob obsluhy a zobrali by sme vlaky, autobusy by nevedeli ľudí v rannej špičke povoziť. My sme na menej frekventovaných tratiach dnes len preto, aby sme podporili ich nedostatočnú špičkovú kapacitu. Po vypracovaní už spomenutého komplexného plánu dopravnej obsluhy sa, samozrejme, tento stav musí významne upraviť.“
Prečo je na Slovensku liberalizácia taká pomalá?
„Otázka je, či štát má silu donútiť štátneho dopravcu k náležitej kvalite. V Rakúsku sa to podarilo a na ÖBB je to dnes dobre vidieť.“
Má na to štát?
„Obávam sa, že v tomto momente nie. My sme sa pokúsili o štandardy, ale s pár úradníkmi. Museli by smemať viac úradníkov, museli by chodiť pravidelnejšie do terénu a pokuty by museli byť rádovo vyššie. Na to by však musela byť politická vôľa.“
Je aj iný variant?
„Áno, môžeme liberalizáciu spustiť. Ak tento proces nebude vopred dobre premyslený a pripravený a ak nebude sprevádzaný účelnou reštrukturalizáciou národného železničného dopravcu, môže to spôsobiť riziko jeho úplnej likvidácie. Bude potom hroziť nebezpečenstvo, že naše železničné trate ovládnu veľké štátne zahraničné podniky zo zahraničia a zliav sa budeme domáhať niekde v Nemecku či vo Francúzsku.“
Ako by sa teda malo liberalizovať Slovensko?
„Domnievam sa, že rozumné je začať už spomenutým komplexným dopravným plánom, ktorý definitívne stanoví, kde a v akom režime chceme perspektívne prevádzkovať železničnú osobnú dopravu.
Následne je treba nastaviť a stabilizovať grafikon vlakov osobnej dopravy. Na tomto základe už možno stanoviť jednotlivé súbory liniek, ktoré sa stanú predmetom liberalizácie, a určiť časový plán celého procesu. V tejto súvislosti sa hovorí o sume minimálne približne jeden milión vlakových kilometrov na jeden súbor liniek, posudzuje sa, či je trať elektrifikovaná, alebo nie, zvažuje sa poloha centra údržby atď.
Pamätať treba aj na zachovanie tarifnej integrity siete, aby sa nezlikvidovala dnes obvyklá možnosť cestovania spojmi viacerých dopravcov na jeden cestovný doklad. Zopakujem však, najprv musíme mať plán obsluhy, aby sme mali istotu.“
Čím to je, že vlaková doprava nedokáže byť zisková?
„Sme skrytí v Karpatskom oblúku a máme slabé dopravné prúdy. Železnica je drahý systém, ktorý vyžaduje na svoju ekonomickú samonosnosť skutočne veľmi mohutné prúdy cestujúcich.“
Máme teda málo ľudí?
„Áno. Pozrite sa, ako sa bijú dopravcovia na trati medzi Prahou a Ostravou. Len v aglomerácii Praha žije viac ako milión ľudí. Na porovnanie: Bratislava má necelého pol milióna ľudí, Košice s Prešovom horko-ťažko štyristotisíc. To je hlavný dôvod. Radim Jančura, ktorý prevádzkuje na vlastné ekonomické riziko segment IC vlakov, vidí, že dopyt je, no on ďalšiu súpravu nezaradí, pretože si uvedomuje, že by sa mu už neoplatila.“
Nebol problém vlaky zadarmo?
„Určite tento jeho krok bezplatné cestovanie ovplyvnilo.“
Ak by totiž vlaky zadarmo neboli, súboj medzi ZSSK a RegioJetom mohol byť iný.
„Áno, mohol. Vlaky zadarmo niečo pokazili, niečomu pomohli. Ide však o veľmi komplexnú otázku.“
Ako vlaky zadarmo ovplyvnili cestovanie? Dnes je to fenomén.
„Áno, je to fenomén. Myslím, že to okrem nás nemá nikto iný. Faktom však je, že ľudia sa naučili opäť cestovať vlakom a vytvorilo to aj tlak na ŽSR a ZSSK. Podnietilo ich to k istej zodpovednosti. V minulosti sa stalo, že na trati zlyhal rušeň a vlak stál tri hodiny – a nikoho to nevzrušovalo. Dnes je počet cestujúcich taký, že z každého problému na trati hrozí aj politický problém.“
Pomáhate obnovovať vlak v Tisovci. Prečo?
„Uchovávanie železničného kultúrneho dedičstva je organickou súčasťou života európskej spoločnosti. Myslím tiež, že zachovávaním železničiarskych tradícií možno významne motivovať pozitívny vzťah mladej generácie k železničnému remeslu, ktorý sa dnes významne vytráca.
Tejto činnosti som ako vedúci podnikového múzea ŽSR venoval takmer celý svoj produktívny život pred nástupom na ministerstvo.
Okrem zriadenia bratislavského Múzea dopravy a pamiatkovej zóny v starom rušňovom depe Bratislava východ považujem za dôležitý projekt tohto obdobia zavedenie turistickej parnej prevádzky na ozubnicovej železnici Tisovec – Pohronská Polhora, ktorá je prinajmenšom európskym unikátom.“
Odporúčame tiež do pozornosti:
Šéf červených autobusov: Cenová vojna vydrží ešte veľmi dlho
Kde je Slovensko? Google Street View odpovedá záberom z Bratislavy
Pre polovicu ľudstva s nižším IQ je svet príliš zložitý
Takto predídu autonómne autá zápcham, pozrite si vo videu
Úbytok včiel pocítime všetci, budeme mať málo jedla
Posilnime kultúru riešenia problémov. Málo si vážime, čo tu máme
Lekár po návrate z Británie: Peniaze nie sú všetko, na Slovensku je lepší život
Zoznam postrehov
Ako telefonovať? Najväčšie nešváry pri telefonovaní. Na čo si od teraz budete dávať dobrý pozor?
Daniel Šmíd je lektor etikety, ktorý vám vysvetlí, ako správne telefonovať.
Uznávaná psychologička: Od mužov očakávame správanie, ktoré u svojich otcov nikdy nevideli
Chlapcom chýbajú mužské vzory, muži sa boja osamostatniť a najčastejšia príčina rozvodov nikoho neprekvapí.
Ako dostal Boris Kollár z Cypru milióny eur za nič
Zmluva o predaji jeho podielu vo firme je odtajnená. Podľa expertky mala logiku len v prípade, že išlo o pranie peňazí.
Tisícové zárobky v IT sektore budú rásť. Kódovať sa dá naučiť za pol roka
O svete IT, programovaní a platovej úrovni rozpráva Rado Debnár, spoluzakladateľ a CEO projektu Learn2code.
Pepe Majeský. Rozhovor s režisérskou špičkou našich veľkých šouprogramov
O princípoch tvorby v slovenskom šoubiznise hovorí jeden z najúspešnejších režisérov a showrunnerov Pepe Majeský.
Korona ukázala, že firmy nepotrebujú nižších manažérov (rozhovor)
Psychologička o budúcnosti práce.
Doktorka Križanová: Pred smrťou sa chce rozlúčiť každý, dôstojné umieranie je ale na chvoste záujmu (podcast)
Väčšina z nás chce umrieť v kruhu svojich najbližších a tých, ktorí ich milovali. Napriek tomu drvivá väčšina ľudí na Slovensku umiera osamelo v nemocniciach.
Martin Kaprálik recituje skladbu Kráľ (Years&Years - King)
Years&Years – King s nádherným hlasom Martina Kaprálika v slovenskom znení.
Vedkyňa a lekárka radí, čo pri chudnutí obmedziť, čo variť a aké jesť porcie
Neviem pochopiť, prečo je také ťažké prestať sladiť kávu alebo čaj, veď stačí týždeň zaťať zuby a vydržať, hovorí Adela Penesová, ktorá sa venuje pacientom s obezitou a cukrovkou či s vysokým krvným...
Dan Ariely: Máme naše rozhodnutia pod kontrolou?
Behaviorálny ekonomik Dan Ariely, autor Predictably Irrational (Predpovedateľne Neracionálne), používa klasické ilúzie a jeho vlastné neintuitívne (a niekedy až šokujúce) výsledky výskumu na odhalenie toho, že pri rozhodovaní nie...
Smrť a jej príznaky. Čo sa deje s umierajúcim človekom?
Umieranie a posledné dni človeka sprevádzajú príznaky. Pre blízkych, môže byť prínosom, ak dokážu signály blížiaceho sa konca rozpoznať.
Únik potvrdzuje pravidlo: Ľud potrebuje chlieb a hry
Spravodlivosť v prípade politikov je podriadená politickému boju. A tým prestáva byť spravodlivosťou.
Ako dobre by ste mali poznať svojho partnera než sa vezmete?
Čo všetko je dôležité vedieť a vopred si ujasniť.
Všetci o nás hovoria, málokto nám rozumie. Aká je generácia mladých, ktorí si už nepamätajú socík?
Volajú nás millenials alebo Generácia Y.
Slovensko je nádherná krajina
Nasledujte sympatickú Slovenku cez krásy Slovenska: Bratislava, Košice, Nitra, Spišský hrad, Levoča, Spišská Nová Ves, Telgárt, Svätý Kríž, Liptovský Mikuláš, Bojnice, Zvolen, Piešťany, Kremnica, Banská Štrba, Levoča, Prešov,...
Únik mladých do zahraničia je problém krajiny, nie škôl
Na Slovensku panuje obrovská nedôvera v samých seba, všetko slovenské akoby nemalo hodnotu.
Sociálne siete sú u detí zdrojom stresu z vývoja vo svete
Pribúdajú správy o stúpajúcom počte detí, ktoré pociťujú stres zo súčasného vývoja vo svete, pričom za jeho hlavný zdroj je považovaný práve príval správ zo sociálnych sietí.
Chcete žiť v demokracii? Mali by ste chcieť byť volený
Profesor T. Snyder pred potrebou „mať pokoj“ varuje aj v demokracii: občan, ktorému na udržaní demokracie záleží, by nielen mal chodiť voliť, ale – ak má dôvod – by sa mal stať aj aktívnym v miestnej politike a mal by chcieť byť...
Dubovcová na rozlúčku: Ako krajina pravidelne zlyhávame
Päť rokov stačí na to, aby človek ukázal, čo v ňom je. Preto sa Jana Dubovcová už neuchádzala o funkciu verejnej ochrankyne práv. Najviac ju mrzí, že na Slovensku stále diskriminujeme deti v prístupe ku vzdelaniu.
Čo by mohla urobiť reforma školstva so zlepšením správania žiakov?
Dnes za mnou prišla moja bývalá žiačka, ktorá sa odsťahovala s mamou do Rakúska. Porozprávali sme sa o tom ako sa jej darí, ako to vyzerá v jej novej škole.
Konzervované jedlo nie je jedovaté. Jesť ho denne však na zdraví nepridá
Z obľuby priemyselného konzervovania potravín už začíname chvalabohu poľavovať a vraciame sa k rešpektu k domácim zavareninám a nakladanej zelenine.
Neobmedzené možnosti sťažujú mladým ľuďom životné voľby
Pět let studovali psychologové Masarykovy univerzity generaci dospívajících Čechů, kteří čelí předsudkům, že jsou líní a odmítají zodpovědnost. Ukazuje se ale, že oni spíš jen řeší složitější situace, v nichž se jejich předchůdci...
Neurológ: Sociálne siete škodia mozgu, IQ sa znižuje
"Žena je schopná pojať čokoľvek a okamžite to porovnávať a integrovať s tým, čo pozná. Ak sa pozrie na muža, okamžite ho rieši na rôznych úrovniach, nielen ako vyzerá, ale predovšetkým, či je spoľahlivý, aké má zázemie,...
Musíme sa naučiť nechať ľudí zomierať
Lekár Peter Stachura zblízka vidí, aké utrpenie prežíva zomierajúci človek, ak sa mu zdravotníctvo či príbuzní príliš snažia pomôcť.
Muži milujú silné ženy do doby, kým z nich ženy nevytiahnú zranených chlapcov
Väčšinu mužov priťahujú silné ženy. Niekto si na nich trúfne, iný len pozerá a predstavuje si, aká je asi v posteli, ale všetci sú nejakým spôsobom vzrušení.
Z dieťaťa sa stane dobrý človek, ak má spokojnú a milovanú mamu
Čo sa môžeme my, dospelí, naučiť od detí a na čo pri ich výchove nikdy nezabúdať? Psychológ a lektor Marek Herman nám porozprával o tom, čo je pre každé dieťa v živote najdôležitejšie pre to, aby v živote nebolo "stratené"....
Propaganda na Facebooku vyrába dojem, že vinou migrantov nám hrozí apokalypsa
Vplyv časopisu Zem a vek alebo Slobodného vysielača je podľa Juraja Smatanu obmedzený. Hlavné slovo majú najrôznejšie facebookové skupiny, ktoré šíria účelovo vybrané články o migrantoch.
Veda radí, ako sa pri dnešnej politike nezblázniť
Skutky, ktoré sa nestali, korupcia, ktorá neexistuje. Vedci ponúkajú návod, ako si zachovať psychické zdravie.
Ako trestali kriminálnikov v stredoveku?
Človek v stredoveku veril v napĺňanie spravodlivosti omnoho viac, než je to dnes.
Výživová lekárka: Cukor nie je vhodné z metabolického hľadiska obmedzovať
Nezakazujte si sladké, gumené medvedíky sú dobré na kĺby, hovorí výživová lekárka.
Kam sa v skutočnosti podeli pracovné miesta?
Lžou populizmu je, že „prinavráti pracovné miesta“. Nevie pritom ani priznať, kam sa v skutočnosti podeli. Spasí nás univerzálny základný príjem? Aby áno, tak určite by však boli nutné aj vysoké dane na finančné služby a...
Prečo sa ženy nevedia zacieliť na jeden problém tak, ako muži
Jej názory sú dnes nepopulárne a dráždia nielen feministky. Je za rovnosť medzi mužmi a ženami, ale rovnakosť prísne odmieta. Skúma fyziológiu človeka a vplyv pohlavných hormónov na jeho myslenie. Trvá na tom, že mozog muža je...
Ak slušní ľudia do politiky chodiť nebudú, sama sa nikdy neočistí
Citát je z recenzie knihy Steva Hiltona s názvom Ľudskejšie.
Prečo si myslíme, že sme poctivejší ako ostatní
Ľudia trpia ilúziou morálnej nadradenosti. Ak majú všetci pocit, že sú morálne majáky, zvyšuje sa riziko konfliktu, lebo si myslia, že majú pravdu, zatiaľ čo ostatní sa isto mýlia, píšu psychológovia.
Zákony sú dobré vtedy, ak ich pripraví a schváli jednotlivec
Gustave le Bon bol zrejme prvým významným mysliteľom, ktorý si všimol fenomén masy – jej zvláštne vlastnosti a kľúčový význam pre súčasnosť.
Chcete vedieť, ako dopadne Amerika? Sledujte, či prežije otvorený internet
Bude to súboj, v ktorom budú komplikované rady skúsených a múdrych ľudí stáť proti intuitívnym a dobre vyzerajúcim riešeniam založeným na nepodloženom presvedčení.
Kde robia singláči chybu?
Hľadali sme príčiny, prečo je medzi mladými kresťanmi toľko nezadaných ("single").
Dubovcová: Slovensko trpí na pasivitu nepolitických lídrov
Ombudsmanka Jana Dubovcová pomenovala v rozhovore s týždenníkom Trend niekoľko príčin neutešeného stavu a zlej nálady medzi obyvateľmi Slovenska.
Politici už tradičné média nepotrebujú
Dostali sme sa do fázy, keď majú politici oproti novinárom výhodu, pretože tradičné médiá vôbec nepotrebujú. Ak aj poskytnú rozhovor, tak ten priestor využijú na to, aby mohli urážať novinára či jeho médium.
Schutz: Dve príčiny, ktoré nutne ženú našu spoločnosť do krízy
Prvou je nepoctivosť kampaní. V nich sa právo zbohatnúť vydáva za základné ľudské právo. Politici sa štylizujú do role toho, kto zabezpečí každému zbohatnutie, iba ho treba zvoliť.
Čo by mohlo byť, keby verejní funkcionári sledovali len verejný záujem
B. Sanders vstupoval do komunálnej politiky zrejme s cieľom niečo urobiť a vyriešiť. Inými slovami hlavnou prioritou bolo mesto. Celé, nielen niečo z toho. Ak by takto rozmýšľali samosprávy u nás, asi by to vyzeralo inak. Ale to...
Jiří Jelínek z Fischer Group odpovedá: Aké vlastnosti a schopnosti mu pomohli k úspechu
Jiří Jelínek je od roku 2004 generálnym riaditeľom spoločnosti Fischer Group. Pôsobí v oblasti cestovného ruchu.
Ako operátor vidí, kde a s kým ste boli. Stačia mu údaje, ktoré musí zbierať
Pozrite sa, ako tie údaje vyzerajú a čo všetko sa z nich dá zistiť. Nemec Malte Spitz dokázal získať po žalobe údaje od Deutsche Telekomu, ktoré o ňom tento operátor zhromažďoval počas šiestich mesiacov.
Viete aké údaje o vás majú operátori? Môžete byť radi, že žijete v demokracii
A ak si uvedomíte, aké dáta o vás majú napríklad mobilní operátori, môžete byť radi, že žijeme v demokracii.
Psychológ: Doba postfaktická? Volíme toho, kto má najviac lajkov
Rozhodujeme sa na základe emócií, zostávame na povrchu a nemáme motiváciu rozmýšľať, hovorí psychológ Dalibor Špok. Sociálne siete nám ukazujú iba to, čo nám vyhovuje.
O verejné dianie sa zaujímam od šiestich rokov, hovorí mladík, ktorý "vyškolil" radnicu
Má ešte len pätnásť rokov, ale už dvakrát nachytal prostejovskú radnicu pri porušovaní zákona. Študent Jakub Čech donútil "dospelých" úradníkov konať s ním ako so seberovným.
Tomáš Garrigue Masaryk - životopisný dokument
Tomáš Garrigue Masaryk bol český filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik a novinár, jeden zo zakladateľov ČSR, prvý prezident ČSR a predtým predseda Dočasnej vlády Československa.
Prezident Kiska o tom, že nálada v spoločnosti nie je dobrá. Akú radí cestu úniku z tohto stavu?
Prezident Andrej Kiska v rozhovore pre týždenník Trend, uverejnenom 2. novembra 2016, odpovedal na otázku: "Spomenuli ste, že ekonomike sa darí, mzdy rastú, ale napriek tomu nálada v spoločnosti nie je dobrá. Aká je cesta úniku z...
Warner: Šaría sa na Západe zavádza krok za krokom. Cieľ islamu je, aby sa celý svet modlil k Alahovi
Moslimovia si môžu vybrať pokojný život, alebo politický, ktorého zmyslom je presviedčanie ostatných a vojna, hovorí Bill Warner, ktorý študuje politický islam.
Tomáš Garrigue Masaryk - O demokracii
"Nesprávne je robiť rozdiel medzi mravnosťou veľkou a malou. Že sa politik v záujme štátu nemusí a nemá obzerať na mravné predpisy. Vec sa má v skutočnosti tak, že človek, ktorý napríklad klame a podvádza v politickom živote,...
Nízke úroky? Ide o nešťastný experiment
Výška úrokov platí pre každú krajinu inak. Napríklad Nemecko by potrebovalo vyššie sadzby, ako má napríklad Taliansko.
Psychologička: Strach z očkovania? Ľudia už nepočujú, že niekto umrel na tetanus
Rodičia nevedia pri očkovaní potlačiť emócie, hovorí Mária Hatoková z Ústavu experimentálnej psychológie SAV.
Šéf červených autobusov: Cenová vojna vydrží ešte veľmi dlho
Na autobusovej linke medzi Bratislavou a Viedňou jazdia traja dopravcovia. Okrem Slovak Lines aj RegioJet českého podnikateľa Radima Jančuru a Blaguss.
Voľby vygenerujú vždy len priemerných ľudí
Nikdy to nie je duchovná alebo intelektuálna elita, ktorá má schopnosti riadiť štát tak, aby to prispelo ku všeobecnému dobru.
Čo by ste spravili, ak by ste mali miliardu eur?
Slovensko od roku 2007 minulo na informatizáciu 900 miliónov eur. Úradníkom však stále robíme poštára a veľa sa nezmenilo. Končí sa rok 2015, máme internet v mobilných telefónoch, onedlho budú na cestách jazdiť elektrické autá...
Výrok, ktorý vo voľbách kandidáta odrovná
Pri spätnom pohľade je ľahké pripomenúť si výroky, ktoré sa uchytili, lebo kandidáti pre ne nakoniec prehrali.
Ako súdili najväčších nacistických vrahov
„Ľudia sa vždy dajú doviesť k tomu, aby s vodcom súhlasili. Je to jednoduché. Stačí im povedať, že sú napadnutí a verejne odsúdiť pacifistov z nedostatku vlastenectva. To zaberie v každej krajine.“
Nástupný plat tisíc eur? Mladí majú veľké oči
Ak sa mladí ľudia od začiatku leta nezamestnali, niekde robia chybu. Práce je dosť.
Železnica je mystérium, nedá sa riadiť len tabuľkami
Trať medzi Bratislavou a Žilinou sa rekonštruovala tak dlho a zanedbali sa bežné opravy, až sa niektoré úseky stali neprejazdnými, vysvetľuje v rozhovore JIŘÍ KUBÁČEK, bývalý generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy a dráh...
Kde je Slovensko? Google Street View odpovedá záberom z Bratislavy
Internetový diskutér využil kuriózny záber z Google Street View ako odpoveď na otázku, že kde sa podľa neho nachádza Slovensko.
Pre polovicu ľudstva s nižším IQ je svet príliš zložitý
Kto nerozumie svetu, verí konšpiráciám, hovorí známy český psychiater Cyril Höschl.
Prečo sú počítačové hry také zaujímavé pre deti
To, že niektoré dnešné deti sú závislé na mobiloch, sú pohltené kybersvetom, že by len stále surfovali na nete a hrali počítačové hry, sa na nás valí z každej strany. Skúsme sa na to pozrieť inak.
Protestujeme! Fajn, a čo ďalej?
Nikto z menovaných nedobyl svoj úrad so zbraňou v ruke, dostal sa tam len a výlučne pomocou hlasov voličov.
Takto predídu autonómne autá zápcham, pozrite si vo videu
Stačí sa riadiť jednoduchými pravidlami. Šoféri to nezvládnu.
Pavol Žilinčík porovnáva slovenské a ukrajinské súdnictvo
Pomenovanie problémov na Ukrajine ukáže v plnej nahote tie isté problémy aj na Slovensku. Akurát na Ukrajine už majú po Majdane a začali ich riešiť.
Tancujúca mládež v Thajsku v nás vyvolá zvláštne pocity
Záber z hudobného festivalu v Thajsku. Tancujúca mládež určite vyvolá zvláštne pocity v nejednom z nás. Takýto tanečný štýl u nás nevidieť.
Úbytok včiel pocítime všetci, budeme mať málo jedla
Živočíchy, ktoré roznášajú peľ, zabezpečujú až 75 percent svetových plodín. Postupne však vymierajú.
Posilnime kultúru riešenia problémov. Málo si vážime, čo tu máme
Slovensko je krajina, ktorá má potenciál, aby sa tu ľuďom veľmi dobre žilo. K dosiahnutiu tohto cieľa by nebolo treba urobiť až tak veľa.
Lekár po návrate z Británie: Peniaze nie sú všetko, na Slovensku je lepší život
Nemusím živiť dve autá, manželka sa vrátila k svojej profesii a bývame vo väčšom. To sú prvé dojmy lekára Borisa Mavrodieva po návrate z Veľkej Británie, kde pôsobil posledných deväť rokov.
Význam zjednotenej Európy nechápeme, Sulík je príkladom
Bývalý šachový veľmajster a politický aktivista Kasparov tvrdí, že brexit by bol darčekom pre Putina.
Môže byť doprava MHD zadarmo? V Talline to nedopadlo dobre
V Talline skúsili zaviesť bezplatné cestovanie, no experiment sa neosvedčil ani nezvýšil záujem verejnosti. Nové riešenia sa hľadajú inak.
Maturujme povinne z matematiky. Ale
Prečo je dôležitá maturita z matematiky? A ako by mala vyzerať.
Rodinný dom za každú cenu môže byť zlatou klietkou
„Čo sa deje s bývaním pre mladé rodiny?“ pýta sa nitriansky architekt Jozef Hrozenský a opisuje svoju praktickú skúsenosť, ktorá je modelovým príkladom pre mnohých mladých ľudí s malými deťmi.
Pellegrini: Za založenie firmy zaplatíme kartou
Vicepremiér pre investície chce meniť zákon o správnych súdnych poplatkoch. Sľubuje tiež zjednodušenie ovládania e-služieb na Slovensko.sk.
Cirkev trápi odpad, žiada zastavenie kultúry vyhadzovania
Cirkev si naliehavosť témy životného prostredia a odpadov uvedomuje stále viac.
Právo parkovat je svoboda komunismu. Nenechme města motoristům
Jeho rady žádali v New Yorku, Londýně i Moskvě. Teď si ho přivolali do Tokia a nejnověji ho oslovila i Praha. Starostové po celém světě si zvou dánského architekta a urbanistu Jana Gehla, aby naplnili název jedné z jeho knih –...
Obchodné centrá ničia mestá
Nákupné strediská stiahnu ľudí a zákazníkov z ulíc ako vákuum. Podoba mesta je depresívna, bez ľudí a akcií; práve tieto dve veci robia verejný priestor zaujímavým.
Odkaz pre budúcnosť
Keď ma jedného dňa uvidíš ako starého muža, keď budem špinavý, keď sa nebudem vedieť najesť ani sa obliecť ... maj trpezlivosť, spomeň si na čas, ktorý som trávil učením teba.
Prečo vymrú strany jedného lídra a čo ich nahradí
V nasledujúcich rokoch sa na Slovensku a v Európe udejú zásadné veci,ktoré zmenia podobu politiky a spoločností.
"Podstatou demokracie je jej schopnosť riešiť problémy prostredníctvom otvorenej diskusie."
Citát je z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Stankov a zjednotená macedónska organizácia Ilinden c. Bulharsko z 2. októbra 2001.
Nehoda v priamom prenose (video)
Nehoda osobního a nákladního automobilu při natáčení reportáže České Televize.
História MHD v Košiciach (video)
Mestská doprava v Košiciach od jej úplných začiatkov až po súčasnosť.
O odpadkoch v Nemecku očami Slovenky
Po prisťahovaní sa do Nemecka som šla kúpiť odpadkový kôš. Špecializovanú predajňu pre domáce potreby som prešla niekoľkokrát. Hľadala som niečo podobné, ako sme mali na Slovensku.
Prečo si vo voľbách volíme idiotov (a čo s tým má náš mozog)
Vedecké štúdie vysvetľujú, prečo politici sú takí, akí sú. A prečo ich my sami takých chceme. Politika totiž musí obsahovať aj prísľub lepšej spoločnosti.
Prečo židia neutekali a kedy je správny čas opustiť krajinu
Niekoľko rokov rozmýšľam nad tým, prečo židia počas druhej svetovej vojny neutekali. Prečo sa “dali odtiahnuť” do koncentrákov. Včera celú moju osobnú záhadu vyriešila jednou vetou pani Lýdia Piovarcsyová, ktorá prežila...
Je stav strednej Európy prejavom materializmu?
Kam smeruje Západ a čo s tým?
Štátu pošle každý Slovák 5660 eur. Pozrite sa, ako štát tieto peniaze využije
Ročne jeden človek na Slovensku zaplatí štátu na daniach a odvodoch v priemere 5657 eur. Najväčšia časť z týchto peňazí putuje na dôchodky.
Budeme voliť Kotlebu, zavolal mi pán K.
Bol to veľmi zvláštny telefonát. Na displeji telefónu som uvidela neznáme číslo, aj som rozmýšľala, či telefón nenechám vyzvoniť do prázdna.
"Nakoniec vám budú vládnuť tí najneschopnejší z vás. To je trestom za neochotu podieľať sa na politike."
Citát pripisovaný gréckemu filozofovi Platónovi (428 - 328 pr. n. l.)
Film: Diagnóza - o štrajku lekárov v roku 2011
Prinášame vám filmový dokument Diagnóza o tom, ako kľúčoví protagonisti s odstupom času vidia najkonfliktnejšiu situáciu v slovenskom zdravotníctve – lekársky štrajk v roku 2011.
Sme zlyhávajúci štát?
Rumuni sekajú korupciu hlava-nehlava. Estónci vedú v elektronizácii s náskokom, ktorý nedobehne ani Sagan na motorke. A v Česku majú vysoké školstvo a zdravotníctvo, o ktorom my môžeme snívať.
Uvarení v spoločnosti bez hodnôt
Ľudia, ktorí svoje postavenie v systéme moci vnímajú primárne ako zdroj osobných výhod a privilégií, nikdy nepôjdu k podstate problému a budú len pokračovať v zápase o svoju inštitucionálnu istotu.
Fico posunul krajinu, ale dozadu: Voľby rozhodnú o tom, či budeme zdochýnajúca mrcina
Kedysi bolo Slovensko vnímané ako tatranský tiger, dnes už je to len zdochýnajúca kobyla s pokrivenými hodnotami. Sociálne balíčky sú len prejav neustálej kampane Smeru. Robert Fico je nadaný, inteligentný a typický pragmatický...
Ústrednou témou novej koncepcie by malo byť vzdelávanie, nie školstvo
Slávny fotograf Robert Capa hovorieval začínajúcim fotoreportérom: „Ak vaše fotografie nie sú dostatočne dobré, znamená to, že ste neboli ste dostatočne blízko.“
Podnikatelia zmeny vnímajú citlivo, vraví v rozhovore partner KPMG Slovensko
Politické strany by si mali sadnúť a dohodnúť sa na dlhodobej stratégii pre nastavenie priaznivého prostredia pre podnikateľov, hovorí pre SME partner v slovenskej pobočke poradenskej spoločnosti KPMG ĽUBOŠ VANČO.
Expedícia Makovica
Aj takto sa zabávali ľudia na konci minulého storočia. Predstavte si, že väčšina ľudí ešte nemala mobilný telefón.
Nemáte koho voliť? Klamete
V skutočnosti nevolíme politické strany. Voľbami v prvom rade vyberáme myšlienky, ktoré majú v našej spoločnosti dlhodobo prežiť.
Ak veľká časť občanov na voľby rezignuje, nechá systém napospas extrémnym...
Ekonóm: Našou slabinou sú regióny aj školstvo
Stotisíc nových pracovných miest je len politický slogan bez reálneho podkladu, vraví ekonóm Martin Kahanec.
Skutočná tma je na Slovensku raritou
Hviezdne nebo vidno najlepšie v parkoch tmavej nočnej oblohy. Slovensko je znečistené svetlom, zákon ho nijak neobmedzuje.
Daniela Kovářová: Za teplo domova odpovídá žena, matka nikdy nepřestala potřebovat otce
Ženám jsme namluvili, že mají stejná práva jako muži, ale ona to není pravda, říká v rozhovoru advokátka, spisovatelka a někdejší ministryně spravedlnosti Daniela Kovářová.
Improvizovaný prejav prezidenta Andreja Kisku ku stavu školstva (A DOSŤ!)
Vystúpenie hovorcu kampane A DOSŤ! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska! " a prezidenta SR Andreja Kisku v úvode prvého diskusného fóra A DOSŤ! Vzdelávanie v ohrození, ktoré 18. 11. 2015 v bratislavskom SATORI STAGE pripravila...
Ako sa v našej politike delí a užíva moc. Očami zveda, ktorý bol pri tom
Z rozhovoru s Markom Ebenom v relácii Na plovárně hovorí František Ringo Čech: "Tak desať percent sú veľmi slušní ľudia, najmä ženy". V rozhovore ale hovorí so sebe vlastným nadhľadom najmä o tom zvyšku.
Vojnu s terorizmom nevyhráme, musíme si nájsť spôsob, ako žiť v novej realite
Nejde o to nájsť riešenie. Dôležitejšie je nájsť modus. Akýsi spôsob žitia. Netreba nútiť Bulharov alebo Slovákov milovať cudzincov či utečencov, nezdá sa mi to ani prirodzené. Dôležité je ľuďom hovoriť, že je tu nová realita a...
Diskusia o terorizme, utečencoch a slobode
Čím sa ohrozujeme sami. Pozrite si zostrih diskusie s Mikulášom Dzurindom a Štefanom Hríbom. Diskusiu zorganizoval Denník N.
Regionálne rozdiely ostanú
V porovnaní so štandardnými ekonomikami, naše mzdy tvoria z HDP iba jednu tretinu a zvyšok sú zisky spoločností.
Ako dlhú životnosť by mali mať výrobky?
Tento text je úryvkom z prejavu Llewellyna H. Rockwella, Jr. na Supporters Summit of 2004. Český preklad vyšiel tento týždeň na portáli think-tanku Ludwig von Mises Institute, Mises.cz.
Európska komisia kazí Európu
Európska únia nie je v dobrej kondícii, povedal nedávno predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. A mal pravdu.
Sami si môžete urobiť röntgen a snímka sa odošle do nemocnice
Jedna karta na všetko: Ako funguje e-Government v Estónsku.
Strieľajte, prikázal komisár Slavkin
Prečo partizáni 21. septembra 1944 popravili 187 obyvateľov obce Sklené?
Úniu sme dostali do daru. Čo Fico nepovie, ale mal by
Európsku úniu sme dostali do daru, o ktorý sme sa len málo pričinili. Možno aj to je dôvod, prečo ju považujeme za lacnú samozrejmosť.
Stredná trieda už z niektorých miest úplne vymizla
Mať vlastný byt a auto, poslať deti na prázdniny do tábora a aspoň raz do roka ísť na spoločnú dovolenku k moru je pre mnohé slovenské domácnosti veľmi vzdialená predstava. Kým na Slovensku sú štvorčlenné rodiny, ktoré na mesiac...
Prečo sú v Bratislave dopravné zápchy?
Doprava sa blíži ku kolapsu. Ak neprídu radikálne opatrenia, skolabuje úplne.
Pôda je viac ako pozemok na predaj
Ešte pred sto rokmi odchádzali Slováci do Ameriky, aby si zarobili peniaze na grunt. O storočie neskôr vlastníci pôdy čakajú, či sa v ich blízkosti nebude stavať.
Lekárka Križanová: Utrpenie pri zomieraní urýchľuje samo zomieranie
Ľudia, ktorí zostanú sami, sú starí a chorí, tak budú chcieť zomrieť, lebo nemajú žiadnu perspektívu, prečo majú žiť. Čakajú na smrť, väčšinou odovzdane. Na Slovensku nemusia ani veľmi čakať, lebo dostanú preležaniny a...
Ja, robot. Pripravil som ťa o prácu
Ako bude vyzerať práca v najbližších desaťročiach? Zažívame najradikálnejšiu a najrýchlejšiu revolúciu od čias priemyselnej? Pripravte sa na svet, v ktorom budú vládnuť roboty.
Starnúca krajina nie je pre starcov
Nie je zaručené, že dnešným tridsiatnikom alebo štyridsiatnikom sa o pár desaťročí bude starnúť ľahšie.
Myší raj. Čo povedal experiment o úpadku spoločnosti
Doktor Calhoun zasvätil celý svoj vedecký život tomu, aby vybudoval dokonalý myší raj. A sledoval následky tohto blahobytu.
Ako nás vnímajú ľudia z islamských krajín? Ako my ich?
Tisíce európskych moslimov už odišli na Blízky východ bojovať za Islamský štát. Západné štáty zas jeho pozície bombardujú. Región je opäť miestom krvavého konfliktu, ktorý je pre nezainteresovaných až príliš...
Matematika ako zdroj radosti a upevnenia demokracie
Žiadna inštitúcia, žiadne zákony nie sú takou garanciou demokracie a prosperity spoločnosti, ako mysliaci občania.
Článok, čo zapríčinil, že Rakúsko nedopadlo tak, ako Slovensko
Asi nikoho neprekvapí, keď napíšem, že časť obyvateľov tejto krajiny na vlastnej koži zažila jeden z najväčších, ak nie úplne najväčší, sociálnych experimentov v dejinách ľudstva. Pokus o racionálne riadenie spoločnosti a...
Sklamala ma pasivita Čechov a Slovákov
Návrat do Česka a Slovenska je pre mňa väčšinou skľučujúci.
Zle vládnuca elita tu prežíva najmä kvôli nečinnosti ľudí.
Penta si ziskom médií kupuje prestíž
Je rozdiel, či robíte pre firmu, ktorej šéf sa spomína ako osoba, ktorá v prestávkach medzi súložami podpláca politikov, alebo ako agenta serióznej medzinárodnej finančnej skupiny, ktorá si kúpila médiá, aby jej dali...
Mám sen. Že budeme dodržiavať zákony
Snívam o spoločnosti, kde každý jej člen bude dobrovoľne dodržiavať zákony a nebude neustále premýšľať len o tom, ako by ich obišiel.
Ľudia sa po vzore Pezinka neboja postaviť firmám či politikom
Aktivistov často z bežných ľudí urobia problematické rozhodnutia úradov a politikov.
Akému Slovensku chcem pomáhať (inauguračný prejav Andreja Kisku)
Ústavný sľub, ktorý som práve zložil, a silný mandát voličov, ktorý som dostal, sú záväzkom, ktorý si budem uvedomovať každý jeden deň môjho funkčného obdobia.
Cítim tento záväzok dvojnásobne naliehavo aj preto, lebo budem prvým...
Z detí nám vyrastie digitálny proletariát. Pomôže digitálna diéta?
Pokud přílišné používání nových médií může vést k poruchám mysli, tedy k jevu, který M. Spitzer nazývá digitální demencí, co s tímto jevem můžeme dělat? České základní školy jsou plné dětí, se kterými si rodiče neví rady a...
10 dôvodov, prečo má Slovensko nádej
Nádej. Päť písmen, ktoré porazili tie najkrutejšie režimy a trasie sa pred nimi aj strach. Ten strach, ktorý nám každodenne podsúvajú správy z televízii, novín a rádií. Skrytý pod pojmami ako ohrozenie, vojna, konflikt,...
Pasívny dom za 4 dni
Jednoduchý pasivní dům sestaví čtveřice lidí jen se šroubovákem za čtyři dny.
Vďaka vojnám je bezpečnejšie a bohatšie
Počas desaťtisíc rokov konfliktov vznikli spoločnosti, ktoré znížili riziko, že ich členovia násilne zomrú.
Klamstvá o potravinách! Kŕmia nás hnusom, tvrdí človek z brandže
Platí pri potravinách pravidlo, že čím drahšie, tým kvalitnejšie? Človek z brandže hovorí, že od všetkých dostávame to isté.
13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nikdy nerobia
Každý túži po životnom úspechu a sebarealizácii. Ako však nato? Samozrejme, dosiahnuť úspech, kariérny postup či naplnenie svojich snov nie je vždy jednoduché. Dá sa povedať, že úspech patrí do rúk psychicky silných jedincov. Ako...
15 vecí, ktoré som mal vedieť ako študent marketingu...
... no nikto mi ich nepovedal.
Je demokracia na Slovensku ohrozená?
Neschopnosť pochopiť písaný text alebo vybrať kľúčové informácie sa stáva štandardom. Pripravenosť pri vstupe do dospelého života a tým aj možnosť uspokojivého uplatnenia klesá. Klesá šanca prežiť spokojný a naplnený život v...
Hodnotová orientácia mládeže. Prieskum na vzorke 300 mladých ľudí
Pre ktorú časť mládeže sú peniaze prednejšie ako zdravie a iní ľudia? Z 300 opýtaných sa len ôsmi s drogami a ani s ľuďmi, ktorí ich užívajú, nestretli.
Táto krajina nie je pre naivných
Problém je, že politickú scénu pomaly berú do rúk naši rovesníci, ktorí nemajú ani sny, ani talent. Môžeme sa smiať zo všetkých tých Kolesíkov a Martvoňov, akí sú hlúpi. Ale, po pravde, dôvod na smiech majú...
Nepatrí sa, ale šetriť treba najmä na dôchodkoch a dávkach
Systém je nastavený tak, že tlak sociálnych výdavkov na verejné financie bude ďalej narastať. Na zmenu treba veľkú spoločenskú dôveru, ktorá tu nie je. Preto sa do nej politici nepúšťajú.
Ako internet zabíja strednú triedu
Trend udáva technológia. Politika i daňové zákony sú v porovnaní s dvomi najdôležitejšími motormi nerovnosti – sieťami a automatizáciou – takmer len dekoráciou.
Prehlbujúca sa americká priepasť medzi príjmami bohatých a...
Sudcovská etika na Slovensku: fundament alebo ornament?
Mnohí tlaku servilne podľahnú: nový potenciálny sudca hneď pri vstupe zohne chrbát tak hlboko, že hrozí, že ho už nikdy nevystrie.
Vo vojne vždy padnú tí najlepší, cítime to dodnes
Vplyv obidvoch vojen ešte vždy pociťujeme. Vo vojne vždy padnú tí najlepší. Na dlhé roky to poznačilo vývoj v Európe a cítime to dodnes.
Penzijní past – problém, který nemá žádné dobré řešení
Z mnoha zajímavých a důležitých témat dneška vystupují dvě jako mrakodrapy nad malým městem: problém zdravotnictví (tj. ufinancování a dostupnosti špičkové péče) a problém takzvané penzijní pasti. Obě mají leccos společné – mimo...
V lidech začíná narůstat zlo, varuje profesor Keller. A vysvětluje proč
Podle něj se společnost pak rozdělí v zásadě do tří vrstev. Na ty, kdo mají dost vlastních prostředků, aby si jakékoliv služby opatřili sami pro sebe, a navíc je mohli poskytnout družině svých věrných, kteří jim za to budou...
Jak chcete vládnout lidem, kterým nerozumíte a o kterých nic nevíte
Vidíme kolem docela zřetelně, že se lidé radikalizují, dávají najevo velkou nespokojenost, naštvanost až nenávist k současným mocným, přivracejí se ke komunistům nebo k nejrůznějším “novým prorokům”.
Väčšina konšpirácií sú úplné výmysly, tvrdí český ekonóm Pavel Kohout
Konšpiračné teórie sú tu už od dávna a ich popularita rastie najmä v čase krízy. Český ekonóm Pavel Kohout hovorí aj o tom, že väčšina konšpirácií sú úplné výmysly.
Ako vyriešiť dopravné zápchy
Prišiel som vám porozprávať o zápche. Konkrétne o dopravnej zápche. Dopravné zápchy sú všade. Vznikajú v skoro všetkých mestách na celom svete a keď sa nad tým zamyslíte, je to prekvapivé. Len si predstavte, aké je každé mesto...
Obrana neviditeľnej ruky trhu. Dôvody, prečo zlyhala.
V poslední době jsem víc než dřív svědkem odsuzování tržního hospodářství. Z mnoha stran můžeme slyšet, že spoléhání na „neviditelnou ruku trhu“ se ukázalo jako falešné, a za viníka současné hospodářské krize je označován...
Je nás priveľa (Úvahy o konci sveta)
Náhlý konec světa, přesněji většiny toho živého na naší planetě, samozřejmě nastane.
Filozof Fedor Blaščák: Normalizácia sa ešte neskončila
Revolučný rok 1989 možno nebol takým zlomom, ako sa nám javí a z normalizácie toho veľa pretrvalo v spoločnosti po Novembri. Filozof a kurátor Fedor Blaščák vraví, že dejiny z odstupu nie sú čiernobiele.
Slovensko – príležitosť pre neschopných?
Ako je možné, že niekto, kto by nikdy nemohol riadiť súkromnú firmu, môže aj napriek svojej neschopnosti byť na čele štátom vlastnených spoločností či inštitúcií? Kým sa to nezmení, Slovensko zostane rozkradnutou...
Všetci sme 47 %
Ak volič poberá nejakú dávku od štátu, dá sa predpokladať, že to má silný vplyv na jeho preferencie pred volebnou urnou. Najmä v prípade, ak z prerozdeľovania pochádza jeho celý príjem.
Klasický logický paradox nevoliča
Nevolič túži, aby do politiky prišli iba takí ľudia, čo budú myslieť na občana a jeho dobro.
Zároveň tvrdí politika, že politika je špina najväčšia a kým bude špinavá, on sa jej bude vyhýbať.
Otázka je, kto ma tých dobrých ľudí...
Prečo tak strmo klesli ceny prostitútok? Iný pohľad na ekonómiu
„Môže za to ochota miliónov žien spávať s mužmi aj bez toho, aby boli ich manželkami,“ vysvetľujú autori pokračovania Freakonomics, ktorí sa v knihe venujú nielen sexu, ale napríklad aj klimatickým zmenám.
Prečo si musíme znova požičať miliardy eur
Ak nemá Slovensko na budúci rok zbankrotovať, musí si opäť na trhoch požičať miliardy eur. Katastrofe sa dá vyhnúť aj brutálnym šetrením a zvyšovaním daní, ktoré však za súčasného stavu nikto nedokáže...
Väčšina študentov sú ufňukaní leňoši
Absolventi stredných a vysokých škôl si môžu sami za svoju nezamestnanosť. Prečo?
Korupcia nastavila silnejšie pravidlá ako sú zákony
Politické strany nie sú schopné svoje potreby legálne saturovať, preto sa musia nechať skorumpovať.
Kto sa nezapojí do korupčného systému, nemôže uspieť.
Podľa čoho vieme, či kradnú
Podľa čoho zistiť, či konzultačná zakázka má svoj zmysel alebo je len nástrojom korupcie a klientelizmu?
Prečo sú niektorí úspešní a iní nie?
Prečo sú napríklad Apple a podobné firmy tak inovačné? Majú rovnaký prístup k rovnakým talentom, rovnaké agentúry, rovnakých poradcov, rovnaké médiá. Tak prečo sa zdá, že majú niečo iné?
Prevratný výskum, ktorý odkrýva niektoré prekvapivé postoje súvisiace s našimi rozhodnutiami
Sheena Iyengar skúma, ako sa rozhodujeme - a aké máme pocity ohľadom našej voľby. Hovorí jednak o tých banálnych rozhodnutiach (Coca Cola vs. Pepsi), ako aj o tých vážnych a delí sa s nami o svoj prevratný výskum, ktorý odkrýva...
Vysvetlenie, prečo je vysoký deficit zlý pre občana a firmy
Polopatistické vysvetlenie, prečo je veľký deficit rozpočtu zlý a ako sa to potom týka každého.
Syndróm „nových tvárí v politike“
Bolo by super, keby na Slovensku existovali normálne, dlhodobo etablované politické strany, zoskupené okolo nejakej myšlienky, nielen okolo charizmatického vodcu na jedno použitie. A keby politici stúpali pomaly po straníckom...
Ako potlačiť zlodejinu
Osvedčený spôsob, ako znížiť mieru zlodejčiny, lajdáctva a hlúpych rozhodnutí pri narábaní s cudzími peniazmi je tým cudzím (verejnosti) dať včas dosť informácií.
Co dělají provideři a telefonní operátoři s našimi daty?
Viete, že to môžu robiť, ale netušíte ako často to robia. Môžete byť nemilo prekvapení, ak sa dozviete o skutočnom množstve sledovaní zo strany polície.
Už minimálna mzda na úrovni 0,0 dolára je privysoká
Tvrdí to v rozhovore profesor, právnik a ekonóm z Chicagskej univerzity. Minimálna mzda znemožňuje napríklad nasledovné...
Tradičné odmeňovanie nie je vždy také účinné, ako si myslíme
Kariérny analytik Dan Pink skúma záhady motivácie, počínajúc faktom, ktorý bádatelia spoločenských vied poznajú, ale väčšina manažérov nie: Tradičné odmeňovanie nie je vždy také účinné, ako si myslíme. Vypočujte si jeho...
Aké sú prognózy?
"Také, že je to možné. Ja tu už nebudem. Ani vy. Ale naši potomkovia nám pekne poďakujú," hovorí uznávaný odborník Milan Lapin v rozhovore.
Prečo je slovenská ekonomika hlúpa?
Náš operátor vo výrobe (ale aj architekt či dizajnér nábytku) sa nenadrie o nič menej ako ten francúzsky či holandský. Akurát sa jeho produkcia predá za nižšiu cenu. Často aj preto, že nemajú k dispozícii tie technológie (vrátane...
Nehľadaj ideál
Medzi politikmi ho nenájdeš. Ale ak je niekto arogantný, ale má dobré nápady, schopný tím ľudí a prinesie mnohým bežným ľuďom zmenu k lepšiemu, nevadí.
Chyba sklamaných voličov je, že sa na politikov upnú ako na priateľa alebo...
Obyvatelia schválili zavedenie dane z marihuany
V 400-tisícovom meste rozhodlo 80 percent obyvateľov v poštovom hlasovaní o zavedení dane z predaja marihuany.
Zmluva medzi Auparkom a samosprávou o spolupráci pri vyvlastňovaní
Keď Aupark potrebuje cudzí pozemok, samospráva neváha podpísať zmluvu v ktorej sľúbi spoluprácu pri vyvlastňovaní pozemku cudzieho vlastníka.
Takýmto "majstrom" plynárom a stavbárom sa radšej vyhýbajte
Potrubie cez dvere a plynomerná skriňa pred oknom. Neveríte? Pozrite si fotografie sami.
Život po zrútení Spojených štátov amerických
Môžu sa USA v blízkej budúcnosti zrútiť? Každý človek vás dnes na takú otázku vysmeje. Lenže presne takto na podobnú otázku odpovedali ľudia, ktorých ste sa v roku 1988 spýtali, či stojí pred zrútením komunistické impérium a...
Čo môže očakávať Slovák od finančnej krízy v roku 2009? Ako sa čo najlepšie pripraviť na jej prekonanie?
Tentoraz aj praktické rady, ako sa na zvládnutie následkov krízy može pripraviť obyčajný Slovák. Aj to, prečo sa ešte kríza na Slovensku zatiaľ naplno neprejavila, kedy sa tak stane a čo sa bude diať.
Zažijeme doposiaľ najväčšiu hospodársku krízu
Gerald Celente je predpovedač trendov. Známym sa stal vďaka správnym predpovediam svetových udalostí ako napr. burzového krachu 1987, zániku Sovietskeho zväzu v roku 1990, ázijskej finančnej krízy 1997, recesie 2001, začiatku...
Novinár zdrbal novinárov. Myslím, že to vystihol správne.
Väčšina novinárov nemá prehľad, sú bezcharakterní a nemajú ani štipku talentu.
Voľba kontrolóra bude tajná. Majú chlapci naozaj problém pochopiť písaný text?
V Prešove sa počas zasadnutia mestského zastupiteľstva diskutovalo o blížiacej sa voľbe hlavného kontrolóra a o kvalifikačných kritériách na jeho výber.
Pochopil som, kto tu vládne, ale nie sú to poslanci vášho klubu
Takéto slová venoval bardejovský opozičný poslanec väčšinovému poslaneckému klubu potom, ako vládnuca koalícia prevalcovala a odignorovala iné názory.
Važny čoskoro navrhne rozšírenie stavania na cudzom
Minister dopravy Ľubomír Vážny povedal, že časť tzv. cestného zákona, ktorú doplnil poslanec za Smer-SD Peter Pelegrini a prezident pre ňu zákon vrátil, predloží vláde samostatne do dvoch týždňov. Text bude rovnaký ako...
Tolerujú úradníci v Banskej Bystrici porušovanie zákona pri stavbe?
Hádam by sa už táto hra medzi občanom, investorom a úradníkom mala posunúť na ďalší "level". Keď je šéf šéfa stavebného úradu zároveň hlavným inžinierom projektu, tak to smrdí až príliš.
Začína to byť totiž nudné. Tak, ako každá...
Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko
Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018
Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie
Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017
Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní
Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.
Poznámky k zákonom
Strategické investície sa majú zrýchliť, ale s rizikom oslabenia vlastníckych práv, poslanci prelomili prezidentkino veto
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov...
Štát pre novú investíciu vykupuje pozemky, majiteľom sa cena nepáči. No ak nepredajú, hrozí im vyvlastnenie
Štát začína s výkupom pozemkov pod mega investíciou Bosch i keď stále nie je definitívne potvrdená....
Nový stavebný zákon: Prehľad základných princípov nového zákona
Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme...
Výstavba diaľnic sa má urýchliť, prezidentka odobrila novelu zákona
V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na...
Novela zákona urýchli výstavbu diaľnic aj o viac ako rok, vyhlásil Doležal
Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a...
Obchvat Prešova začne fungovať, no východ potrebuje 15-násobne viac diaľnic a ciest
Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...
VIA IURIS: Novela zákona o výstavbe diaľnic je v rozpore s ústavou
VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...
Autá idúce do zoo stáli až v strede Kavečian. To som nezažil, vraví starosta
Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...
Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú (rozhovor)
Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...
Lehota pri vyvlastnení pozemkov pod diaľnicami sa predĺži, schválili poslanci
Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.
Postrehy editora
Ako telefonovať? Najväčšie nešváry pri telefonovaní. Na čo si od teraz budete dávať dobrý pozor?
Daniel Šmíd je lektor etikety, ktorý vám vysvetlí, ako správne telefonovať.
Uznávaná psychologička: Od mužov očakávame správanie, ktoré u svojich otcov nikdy nevideli
Chlapcom chýbajú mužské vzory, muži sa boja osamostatniť a najčastejšia príčina rozvodov nikoho neprekvapí.
Všimli sme si
Strategické investície sa majú zrýchliť, ale s rizikom oslabenia vlastníckych práv, poslanci prelomili prezidentkino veto
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov pozemkov. Parlament jej veto prelomil bez väčšieho zaváhania.
Zuzana Dolinková upozornila na závažné problémy pri výstavbe Univerzitnej nemocnice v Martine
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Martine Peter Durný potvrdil, že pozemky pod stavbou stále nie sú vysporiadané. Tvrdí, že bezodplatné vyvlastnenie pozemkov nebolo realizovateľné.
Taraba nariadi vyvlastnenie pozemkov vo Vrakuni, ak nepríde k dohode s vlastníkmi
Ministerstvo chce začať so sanáciou ešte tento rok.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu zatiaľ nerozhodol o proteste prokurátora v konaní o Machnáči
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu sa zatiaľ nerozhodol, aké stanovisko zaujme v prípade vyvlastnenia Machnáča, kde sa predtým stotožnil so zastavením konania. Toto rozhodnutie označila generálna prokuratúra za...
Generálna prokuratúra podala protest v prípade vyvlastnenia liečebného domu Machnáč
Aktivisti tvrdia, že vstupom generálnej prokuratúry do procesu opäť svitla nádej na záchranu budovy.
Sanácia skládky vo Vrakuni sa konečne pohne vpred. Ako sú zatiaľ ohrozené vody Žitného ostrova?
Podľa odborníkov malo k sanácii prísť už dávno.
Stopli vyvlastňovanie ikonickej funkcionalistickej pamiatky. Machnáč chátra 20 rokov
Liečebný dom v Trenčianskych Tepliciach chce zachrániť neziskovka.
Občianska iniciatíva
Strategické investície sa majú zrýchliť, ale s rizikom oslabenia vlastníckych práv, poslanci prelomili prezidentkino veto
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov...
Zuzana Dolinková upozornila na závažné problémy pri výstavbe Univerzitnej nemocnice v Martine
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Martine Peter Durný potvrdil, že pozemky pod stavbou stále nie sú...
Taraba nariadi vyvlastnenie pozemkov vo Vrakuni, ak nepríde k dohode s vlastníkmi
Ministerstvo chce začať so sanáciou ešte tento rok.