Vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku - Vyhláška č. 492/2004 Z. z. - úplné znenie

(Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku)
Autor: Ministerstvo spravodlivosti SR
Platnosť od: 1. 9. 2004
Účinnosť od: 1. 1. 2008

Uverejnené v Zbierke zákonov č. 209/2004

NA ZÁKLADE:
382/2004 Z. z.

ZMENY HĽADAJTE V PREDPISOCH:
626/2007 Z. z.



OBLASŤ: Občianske právo - hmotné a Štátne právo

492/2004 Z.z.
VYHLÁŠKA

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

z 23. augusta 2004

o stanovení všeobecnej hodnoty majetku

Zmena:626/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2008


Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") ustanovuje:

§ 1

(1) Táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu1) týmto nie sú dotknuté.

(2) Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu.2)

§ 2

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a) majetkom majetok podniku ako celku, časť podniku, zložka majetku podniku alebo iný majetok ako majetok podniku,
b) podnikom veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi3) a slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú na tento účel slúžiť,
c) časťou podniku útvar, ktorý je organizačne a účtovne oddeliteľný,
d) zložkou majetku podniku

1. hmotná súčasť majetku podniku s technicko-ekonomickým určením, ktorej hodnota je vyčísliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,
2. nehmotná súčasť majetku podniku, ktorá vplýva na jeho výnosový potenciál a je oddeliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,

e) iným majetkom hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý vlastní iná osoba ako podnikateľ podľa osobitného zákona3) a slúži na iné účely ako na podnikanie,
f) cudzími zdrojmi všetky záväzky a časové rozlíšenie,
g) všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty,
h) objektivizáciou znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory,
i) východiskovou hodnotou nadobúdacia a znovunadobúdacia hodnota majetku v čase ohodnotenia alebo pre vybrané zložky majetku hodnota, ktorá je ustanovená v prílohách tejto vyhlášky,
j) účtovnou hodnotou majetku podniku alebo jeho častí hodnota vykazovaná v účtovnej evidencii alebo v inej evidencii slúžiacej ako vstupná informácia na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku podniku,
k) odčerpateľným zdrojom peňažné vyjadrenie úžitku vytváraného najmä z disponibilných ziskov, výnosov alebo zo salda peňažných tokov, ktorý sa dosiahne z činnosti podniku alebo jeho častí, alebo zo zložiek majetku podniku a ktorého výška závisí od minulého vývoja podniku, od jeho súčasného postavenia na trhu, ale predovšetkým od jeho predpokladaného vývoja.

(2) Na klasifikovanie zložiek majetku podniku sa primerane použije osobitný predpis4) platný ku dňu ohodnotenia, pritom sa prihliada na ich osobitosti a technicko-ekonomické určenie.

§ 3

(1) Všeobecnú hodnotu majetku podniku a časti podniku stanoví znalec z odboru podnikové hospodárstvo formou znaleckého posudku podľa jeho účelu

a) majetkovou metódou,
b) podnikateľskou metódou,
c) kombinovanou metódou,
d) likvidačnou metódou alebo
e) porovnávacou metódou.

(2) Základné postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku podniku a časti podniku sú ustanovené v prílohe č. 1.

(3) Majetkovou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku súčtom všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku znížených o všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov ku dňu ohodnotenia.

(4) Podnikateľskou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku kapitalizáciou odčerpateľných zdrojov za hodnotené časové obdobie podnikania.

(5) Kombinovanou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku ako vážený priemer všeobecných hodnôt podniku stanovených majetkovou a podnikateľskou metódou.

(6) Likvidačnou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku pri zrušení právnickej osoby, ktoré je spojené s likvidáciou, 5) ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku pri zohľadnení všeobecnej hodnoty cudzích zdrojov a nákladov na likvidáciu alebo pri skončení činnosti podnikateľa konkurzom ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku objektivizovaný koeficientom speňažiteľnosti.

(7) Porovnávacou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku zohľadnením vybraných spoločných kritérií súboru porovnateľných podnikov s využitím transakčného prístupu, vzorového prístupu alebo burzového prístupu.

(8) Stanovená výsledná všeobecná hodnota podniku a časti podniku sa zaokrúhľuje na celé slovenské tisíckoruny.

§ 4

(1) Všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku.

(2) Nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu6) sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovanie nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí a lesných porastov, ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia oceňovanie lesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obcí neurčenej na stavbu, ktorú sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo.

(3) Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku.

(4) Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetku podniku alebo iného majetku, pre ktoré nie je ustanovená metodika v prílohách tejto vyhlášky alebo pre ktoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec primerane použije postup zaužívaný v iných odboroch alebo iný postup, ktorý zodpovedá príslušnému stavu vedy v danom odbore, s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie uvedených zložiek majetku.

§ 5

Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádza znalec z podkladov, ktoré mu predložil zadávateľ znaleckého posudku.

§ 6

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2004.

Daniel Lipšic v. r.

---

1)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
2)Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Trestný poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zákon č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, § 45 a 45a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 111 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
3)§ 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
4)Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
5)§ 70 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
6)Zákon č. 554/2003 Z. z.
1)§ 118g ods. 5, § 118i ods. 7 a § 118i ods. 12 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 209/2007 Z. z.
2)Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 1
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 01

Príloha č. 2
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 02

Príloha č. 3
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 03

Príloha č. 4
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 04

Príloha č. 5
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 05

Príloha č. 6
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 06

Príloha č. 7
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 07

Príloha č. 8
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 08

Príloha č. 9
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 09

Príloha č. 10
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 10

Príloha č. 11
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 11

Príloha č. 12
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 12

Príloha č. 13
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 13

Príloha č. 14
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 14

Príloha č. 15
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

Príloha 15

Príloha č. 16
k vyhláške č. 492/2004 Z. z.

STANOVENIE VŠEOBECNEJ HODNOTY AKCIÍ NA ÚČELY ZISTENIA PRIMERANEJ HODNOTY PROTIPLNENIA PODĽA ZÁKONA Č. 566/2001 Z. Z. O CENNÝCH PAPIEROCH A INVESTIČNÝCH SLUŽBÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O CENNÝCH PAPIEROCH) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

Všeobecná hodnota akcie na účely zisťovania primeraného protiplnenia podľa osobitného zákona1) sa stanoví ako podiel všeobecnej hodnoty podniku ako celku a počtu vydaných akcií so zohľadnením ich menovitej hodnoty.

Všeobecná hodnota podniku ako celku sa stanoví majetkovou metódou alebo podnikateľskou metódou, ak osobitný zákon2) neustanovuje povinnosť stanoviť všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou a zároveň podnikateľskou metódou.

Ak osobitný zákon2) ustanovuje znalcovi povinnosť stanoviť všeobecnú hodnotu podniku ako celku majetkovou metódou a zároveň podnikateľskou metódou, použijú sa obidve metódy, pričom v závere znaleckého posudku sa uvedú obidve všeobecné hodnoty podniku stanovené majetkovou metódou aj podnikateľskou metódou vrátane z nich vyplývajúcich všeobecných hodnôt akcií. Pri stanovení všeobecnej hodnoty podniku sa zohľadnia špecifiká hodnoteného podniku a ponuky na prevzatie pomocou všetkých relevantných podkladov od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej vznikla povinnosť uskutočniť ponuku na prevzatie alebo ktorá prijala rozhodnutie o tom, že uskutoční ponuku na prevzatie podľa osobitného zákona2) (ďalej len "navrhovateľ").

Podkladom na stanovenie všeobecnej hodnoty podniku podnikateľskou metódou je podnikateľský zámer predložený navrhovateľom, z ktorého je zrejmý vývoj podniku po majetkovej, finančnej, nákladovej a výnosovej stránke, ktorý odzrkadľuje postavenie podniku na trhu, spravidla na päť rokov dopredu.

Podnikateľský zámer obsahuje také náležitosti, aby bolo možné zabezpečiť preskúmateľnosť reálnosti tvorby a výšky odčerpateľných zdrojov vo vzájomnej súvislosti minulého a budúceho obdobia vrátane východísk tvorby a stanovenia parametrov podnikateľského zámeru.

1. Majetková metóda sa použije podľa § 3 ods. 3 tejto vyhlášky takto:
Vzorec 16-1

kde je

Legenda 16-1

pričom všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku a záväzkov podniku s ohľadom na ich technicko-ekonomické určenie stanovia znalci z príslušných znaleckých odborov.

2. Podnikateľská metóda sa použije vždy s ohľadom na časovo neobmedzenú životnosť podniku takto:
VŠH_P = H_OZ + H_P [Sk],

kde je

VŠHP	-	všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou [Sk],
HOZ	-	všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [Sk],
HP	-	hodnota pokračujúca [Sk].

Pri stanovení všeobecnej hodnoty podniku podnikateľskou metódou sa metodicky rozlíši stanovenie všeobecnej hodnoty podnikov od stanovenia všeobecnej hodnoty finančných inštitúcií.

Všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia sa stanoví takto:

Vzorec 16-2

kde je

HOZ	-	všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov počas hodnoteného obdobia [Sk],
OZt	-	odčerpateľné zdroje počas hodnoteného obdobia [Sk],
i	-	miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
n	-	dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Hodnota pokračujúca sa stanoví takto:

Vzorec 16-3

kde je

HP	-	hodnota pokračujúca [Sk],
OZn+1	-	objem odčerpateľných zdrojov v roku nasledujúcom po sledovanom období [Sk]; ak odčerpateľný zdroj na rok n+1 nie je vopred odhadnutý navrhovateľom, stanoví sa na základe vypočítanej trvale udržateľnej miery rastu (g),
i	-	miera kapitalizácie v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
g	-	trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
n	-	dĺžka sledovaného obdobia [rok].

Hodnota pokračujúca (H_P) je všeobecná hodnota odčerpateľných zdrojov podniku v roku nasledujúcom po sledovanom období zohľadňujúca predpoklady podniku vytvárať odčerpateľné zdroje počas časovo neobmedzeného obdobia, ktorá je prepočítaná na súčasnú hodnotu k dátumu ohodnotenia.

Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyjadruje percentuálnu medziročnú zmenu schopnosti podniku vytvárať odčerpateľné zdroje, ktorá závisí od stavu podniku ku dňu ohodnotenia a od jeho vývoja počas sledovaného obdobia v rámci jeho odvetvia v kontexte s jeho históriou.

Trvale udržateľná miera rastu odčerpateľných zdrojov (g) vyplýva z historického a prognózovaného vývoja výnosov, pričom sa abstrahuje od mimoriadnych a extrémnych hodnôt. Ak nie je možné vzhľadom na minulý a budúci vývoj podniku stanoviť trvale udržateľnú mieru rastu odčerpateľných zdrojov (g) uvedeným spôsobom, je možné použiť údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky ako priemernú hodnotu rastu príslušného odvetvia za predchádzajúce obdobie spravidla piatich rokov. Údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky sa použijú aj v prípade, že po odvodení z historických údajov vychádza trvale udržateľná miera rastu (g) vyššia ako miera kapitalizácie (i). Ak výsledky na základe vyššie uvedených postupov nie je možné aplikovať, hraničnou hodnotou trvale udržateľnej miery rastu (g) je predpokladaná miera inflácie k dátumu ohodnotenia.

Na stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja sa použijú nasledujúce modely:

a) Stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja pre podnik s výnimkou finančných inštitúcií, ktorý využíva alebo bude využívať len vlastný kapitál alebo vlastný kapitál aj požičaný kapitál
Odčerpateľným zdrojom sa pre tento prípad rozumie výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti po zdanení zvýšený o

- odpisy a

- ostatné náklady započítané do výsledku hospodárenia z hospodárskej činnosti, ktoré nie sú výdavkami v bežnom období, napríklad tvorba rezerv, opravných položiek k majetku,

a znížený o

- investície do upraveného prevádzkovo-nutného pracovného kapitálu, pričom upravený pracovný kapitál sa stanoví odpočítaním len neúročených krátkodobých záväzkov od obežných aktív,

- investície do obstarania prevádzkovo-nutného dlhodobého majetku a

- výnosy započítané do výsledku hospodárenia z hospodárskej činnosti, ktoré nie sú príjmami v bežnom období, napríklad rozpustenie rezerv, rozpustenie opravných položiek k majetku.

Ak hodnotený podnik využíva alebo bude využívať vlastný kapitál aj požičaný kapitál, miera kapitalizácie (i) sa vypočíta takto:

Vzorec 16-4

CK = PK + VK [Sk],

kde je

i	-	vypočítaná miera kapitalizácie v percentách odrážajúca mieru rizika, priemernú nákladovosť kapitálu a štruktúru využívaného kapitálu, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
DS	-	sadzba dane z príjmu v percentách, ktorá je stanovená podľa zákona o dani z príjmov pre ohodnocovaný podnik; do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],
NPK	-	nákladové úroky z Výkazu ziskov a strát, od ktorých sú odpočítané sankčné úroky a sú prepočítané na ročnú bázu k príslušnému úročenému požičanému kapitálu; do výpočtu sa dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],
PK	-	objem úročeného požičaného kapitálu v slovenských korunách ku dňu ohodnotenia; pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu miery kapitalizácie sú dlhodobé bankové úvery, bežné bankové úvery, finančné výpomoci, emitované dlhopisy, zmenky, lízing, platené nájmy a iné záväzky [Sk],
NVK	-	náklady vlastného kapitálu v percentách, to znamená podiel na zisku očakávaný a získavaný vlastníkom za vklad svojho kapitálu do podniku, ktoré sa do výpočtu dosadzujú v desatinnom tvare [%/100],
VK	-	objem vlastného kapitálu v slovenských korunách pozostáva zo zložiek pasív, ktorými na účel výpočtu je vlastné imanie [Sk],
CK	-	celkový kapitál, ktorým sa rozumie súčet vlastného kapitálu a požičaného kapitálu [Sk].

Náklady vlastného kapitálu sa stanovia na úrovni bezrizikovej úrokovej miery, ktorá sa rovná výške priemerného výnosu zo štátneho dlhopisu s najdlhšou dobou splatnosti na trhu dlhopisov v Slovenskej republike.

K hodnote podniku stanovenej týmto modelom sa pripočíta všeobecná hodnota prevádzkovo-nepotrebného majetku a zdôvodní sa jeho neupotrebenie v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku. Tento majetok sa ohodnotí v súlade s jeho technicko-ekonomickým určením znalcami z príslušných znaleckých odborov. V podkladoch od navrhovateľa sa označí aj prevádzkovo-nepotrebný majetok vrátane zdôvodnenia jeho neupotrebenia v podnikateľskej činnosti hodnoteného podniku. Tieto skutočnosti sa preskúmajú a zohľadnia v znaleckom posudku. Od vypočítanej hodnoty podniku sa odpočíta všeobecná hodnota úročeného požičaného kapitálu k dátumu ohodnotenia. Výsledkom je všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou pre tento prípad.

Ak hodnotený podnik využíva alebo bude využívať len vlastný kapitál, miera kapitalizácie (i) sa stanoví na úrovni nákladov vlastného kapitálu, pričom náklady vlastného kapitálu sa stanovia na úrovni bezrizikovej úrokovej miery, ktorá sa rovná výške priemerného výnosu zo štátneho dlhopisu s najdlhšou dobou splatnosti na trhu dlhopisov v Slovenskej republike.

b) Stanovenie všeobecnej hodnoty odčerpateľného zdroja finančných inštitúcií
Odčerpateľným zdrojom sa pre tento prípad rozumie čistý úrokový výnos zvýšený o

- výnosy z cenných papierov s premenlivým výnosom,

- čisté výnosy z poplatkov a provízií,

- zisk finančných operácií,

- ostatné výnosy z bežnej činnosti,

- použitie rezerv a opravných položiek

a znížený o

- všeobecné prevádzkové náklady, ktorými sa rozumejú náklady na zamestnancov, ostatné prevádzkové náklady,

- tvorbu rezerv a opravných položiek,

- daň z príjmov,

- kapitálové požiadavky na základe kapitálovej primeranosti,

- predpokladané investície nutné na zaistenie požadovaného rastu zisku,

- prídely do zákonného rezervného fondu a do štatutárnych fondov,

- eventuálne obmedzujúce finančné prostriedky na základe Obchodného zákonníka.

Miera kapitalizácie (i) sa v tomto prípade stanoví na úrovni nákladov vlastného kapitálu, pričom náklady vlastného kapitálu sa stanovia na úrovni bezrizikovej úrokovej miery, ktorá sa rovná výške priemerného výnosu zo štátneho dlhopisu s najdlhšou dobou splatnosti na trhu dlhopisov v Slovenskej republike.

Pri stanovovaní všeobecnej hodnoty akcií podľa tejto prílohy sa v znaleckom posudku uvádza aj charakteristika a špecifiká hodnoteného podniku vrátane ekonomicko-finančnej analýzy, popisu a zdôvodnenia použitých metód a postupov.