Cez históriu k súčasnosti

História mediácie začína pokusom definovať ju. Na veľa otázok o mediácii sa odpovedá tým čo mediácia je a čo mediácia nie je. Špecifické charakteristiky mediácie závisia od toho čo sa rieši, od účastníkov sporu, od toho kto robí mediáciu a od prostredia, v ktorom mediáciu poskytujeme.

Ísť za ideami mediácie do históriie znamená vrátiť sa cez mnoho storočí až do počiatkov ľudstva.

Ako nástroj riešenia sporov v rodinách a komunitách nachádzame uplatňovanie mediácie v staroveku rovnako ako v stredoveku. Infomačným zdrojom sú najmä filozofické diela.

Z obdobia rannej Číny sú to Konfuciánove spisy, obsahujúce návody na riešenie konfliktných situácií, ktoré sú z tohto odkazu skoro v nezmenej forme ako hlavný komponent aplikované v čínskom súdnom systéme doposiaľ.

Staroveké Grécko uprednostňovalo pred súdnym riešením rozhodcovský súd, ktorý sa dá pokladať za predstupeň vo vývoji mediácie ako metódy riešenia sporu. Na prelome storočí bol rozhodcovský súd zavedený ako forma povinnosť strán v spore pred súdnym riešením sporu. Funkcia rozhodcu bola ustanovenovaná z úradnej moci a nebolo ju možné, iba pod stratou cti odmietnuť.

Osoby vykonávajúce túto činnosť požívali plnú vážnosť, autoritu, boli bezúhonné a mali veľké životné skúsenosti. Túto činnosť mohli vykonávať iba osoby nad 60 rokov veku, takto to vyžadovali predpisy štátu.

Mimo rozhodcovského súdu mohli osoby v spore využiť činnosti súkromného rozhodcu a v odvolacej inštancii héliaie – ľudový súd.

Rovnako ako v neskoršom období aj z tohto obdobia je učenie sofistov, v ktorého ideách sa dostala do popredia problematika komunikácie (najma Sokrates a jeho maieautika, Platón a Atistoteles) svedectvom o trvalej prítomnosti ideí mediácie vo filozofickom učení s prenosom do riešenia sporových situácii v živote v danom období.

V stredoveku sa mediácia výraznejšie aplikuje pri riešení trestných činov a v okolo roku 1300 sa postupne začína včleňovať do trestného konania v súvislostiach s náhradou škody medzi poškodeným a obvineným. Pri rozhodnutí o treste nadobúdala na význame súvislosť medzi trestným činom a škodou, materiálnou alebo psychickou a tiež okolnosti spáchania trestného činu z hľadiska ludskej psychiky boli predmetom skúmania, čo bolo nebývalým momentom pri rozhodovaní o treste.

Významné zmeny boli dosiahnuté v rámci procesov vrážd v afekte, kde vrah nemusel byť stále – na rozdiel od predchádzajúceho posudzovania trestného činu – vždy popravený.

Spáchanie trestného činu a trest zaň sa posudzuje v širšom, optimálnejšom rozmedzí spoločnosť - a - pozostalí.

Pri spoločných stretnutiach medzi obvineným a pozostalými obete o podmienkach odškodnenia (náklady pohrebu, súdne poplatky a výživné a výchovné maloletých pozostalých obete) vznikala dohoda a spôsobe a rozsahu odškodnenia.

Jednym zo základných cieľov v dohode bolo nielen zmierenie strán, ale aj dohovor o neusilovaní sa o pomstu.

Na mieste vraždy postavil vrah zvyčajne kamenný kríž alebo kaplnku – ako výraz uznania viny, prejavu ľútosti a a pre výstrahu svojim súčasníkom, čo sa dá pokladať za určitú vykonatelnosť uzavretej dohody a potvrdenie je závaznosti.

Stredoveké procesy a dohody v rámci nich zvyčajne iniciovala cirkev, ale iniciátormi boli tiež predstavitelia obcí, mešťanostovia a rada starších. Takto uzavreté dohody sa nazývali „compositio“.

I napriek zásadným rozdielom v postavení delikventa, nemajetný sa - na rozdiel od majetného - nemohol zo zločinu vyplatiť a podiehal fyzickým trestom, boli uzatvárané dohody v zmysle tzv. zadosťučinenia spravodlivosti.

Mediácia ako metóda má kratšiu históriu. I preto sa názory na dedičstvo a históriu mediácie ako metody značne líšia.

Rozdielnosti prístupov k mediácii, rôznosť období, kultúr, geografické rozdiely a mnohorakosť foriem - to všetko je v odkaze pre dnešné ponímanie mediácie.
Nové ponímanie mediácie podľa teórie H. Boserupa (2000) vzniklo na troch základoch: základoch komunikácie, základoch vyjednávania a základoch štrukturovaného procesu (Lenka Holá - Mediace zpôsob řešení mezilidských konfliktu).
 
Od 50. až 60. rokov 20. storočia, s príchodom čínskych a židovských prisťahovalcov do USA a Kanady sa mediácia ako metóda začala uplatnovať a overovať v laboratórnych podmienach. Od konca 60-tych a začiatku 70-tych rokov sa aplikácia metódy prenáša do roznych oblastí spoločenského života – do riešení v spoločenských konfliktoch v politickom dianía pre rozvoj záujmových spoločenstiev a presaduje sa postupne ako alternatíva riešenia sporov mimo formálneho súdneho systému.

Práve v dôsledku tohto spojenia sa ideám mediácie dostalo širokej pozornosti a stala sa všeobecne akceptovateľným a uznávaným spôsobom riešenia sporov.
Oblasti využívania metódy sa rozširujú o rozvody, pohľadávky, nezhody v osobnostných právach, komunitné, institucionálne, politické a medzinárodné konflikty.

Veľký význam v procese zviditeľňovania mediácie a získavania podpory laickou i odbornou verejnosťou má od začiatku až doposiaľ časopis Journal of Conflict Resolution. Začal vychádzať 1957 vychádzať na Michiganskej univerzite a svoju úlohu podpory mediácie má doteraz.

Až potom, čo sa stali účinky mediácie zrejmé a zjavné začína štát zakladať špecializované mediačné centrá a ich siete. Mediácia sa stáva súčasťou výukových programov univerzít, a všetkých stupňov škôl, vrátane materských.
Mediáciou sa v súčasnosti rieši v USA a Kanade 75 % zjavných konfliktov, z nich podľa štatistiky asi dve tretiny sa končia uzavretím mediačnej dohody.

V Európe je mediácia rozšírená najmä vo Francúzsku – ako mediačná služba pre francúzske súdy, v Nemecku a Veľkej Británii. Vo väčšine členských štátov upravujú mimosúdne riešenia sporov, ktoré súd zveruje tretej strane, všeobecné právne predpisy. Podpora mediácie v rámci týchto právnych úprav je rôznej intenzity, a to od možnosti použiť mediáciu ako mimosúdne riešenie sporov (napríklad v Belgicku a vo Francúzsku), cez nabádanie na jej použitie (v Španielsku, Taliansku, Švédsku, Anglicku, či Walese) až po zákonom stanovenú alebo sudcom uloženú povinnosť použiť najprv mediáciu ako mimosúdne riešenie sporov pre súdnym konaním(napríklad v Nemecku, Belgicku či Grécku). V jednotlivých krajinách praktizujúcich mediačnú metódu sa aplikovaná mediácia nevyužíva s rovnakou intenzitou v každej implementovanej oblasti, ale rozvíja sa rôzne vo väzbe na špecifickosť a osobitnosti podmienok. Napríklad v Nórsku má vyše dvestoročnú tradíciu v mediácii zameranej na starostlivosť o maloletých. O veciach výchovy, výživy, styku s deťmi do 16 rokov rozhoduje komisia mediátorov. Iba v samotnom Osle sú tri mestské rodinné poradenské kancelárie, v ktorých kľúčovú úlohu popri psychológoch a sociálnych pracovníkoch zohrávajú mediátori.

Vo Francúzsku je mediácia stále súčasťou súkromnej sféry a nespadá pod verejný záujem, je však štátom finančne podporovaná zákonom z roku 1995 a vyhláška z roku 1996 je upravená občianskoprávna mediácia a jej začlenenie do súdneho procesu. Na ich základe sudca v civilnom práve môže v ktorejkoľvek fáze konania, ale len so súhlasom účastníkov menovať tretiu osobu-mediátora. Mediátor spolupracuje so sudcom a pomáha sprostredkovať riešenie, ktoré sa týka dielčich krokov, resp. konfliktu ako celku. Sudca určí trvanie mediácie, pričom táto lehota nesmie prekročiť 3 mesiace a len raz môže byť obnovená. Po úspešnom skončení mediácie sudca overí dohodu sporných strán. Odmenu mediátora pritom hradia sporové strany.

Slovinská mediácia až do roku 2000 je bez predchádzajúcich veľkých skúseností a praxe. Po pilotných projektoch bol však v roku 2002 doplnený občiansky súdny poriadok o možnosť mimosúdneho riešenie sporov tak, že miera úspešnosti mediácie v občianskoprávnych prípadoch je v súčasnosti 52 %, v rodinných prípadoch je 70 % a obchodných 42 %.

Holandský pilotný projekt mediácie na základe 2 200 mediovaných prípadov v rámci tohto projektu, priniesol tiež veľmi dobré výsledky: 61 % uskutočnených mediácii dospelo k dohode, v priemere trval mediačný proces 6,3 hodiny, počas 95-dňového obdobia (priemerná doba trvania celého procesu), po 3 mesiacoch sa mediačné dohody úplne splnili v 66 % prípadoch a čiastočne v 22 % prípadoch.

Od raných začiatkov slovenskej mediácie prešla krátka doba počas ktorej bol však jej vývin veľmi dynamický. Mediácia, po overení v justičných podmienkach a vytvorení legislatívneho rámca zákonom č. 420/2004 Z.z., začína vnímateľnejšie pôsobiť v priestore, ktorý jej zákon vymedzil a napĺňať očakávané ciele.

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Ďalšie informácie

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Doležal má recept na zrýchlenie výstavby diaľnic - vyvlastnenie

Budovanie diaľnic u nás pripomína nekonečný príbeh. Nestavajú sa však pomaly len pre chýbajúce...

Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...

Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...

Otrasy z cesty sa prenášajú na môj dom. Ktorý úrad má povinosť nariadiť nápravu?

Pri našom dome vedie cesta 1. triedy. V poslednej dobe sa stav komunikácie zhoršil natoľko, že pri...

Čo je to jednoduchá stavba podľa stavebného zákona?

Stavebný zákon definuje takzvané "jednoduché stavby". Pozor, pod pojmom "drobné stavby" rozumie...

Čo je to drobná stavba podľa stavebného zákona?

Prečo rozlišovať, čo je a čo nie je drobná stavba? Pretože na drobné stavby nie je potrebné...

Sused chce postaviť dom 1 meter od môjho pozemku. Čo sa dá robiť?

Pokiaľ Váš sused ešte nemá vydané územné rozhodnutie resp. stavebné povolenie, uplatnite aktívne...